V rodnom dvore nejakého nového Lomidreva. V pozadí nízke pohorie.
OTEC, MATKA a ŠKRATA LAKTIBRADA ako KMOTRA (sú tu aj všetky ostatné postavy, všetci sú zhromaždení okolo kolísky, ktorú nevidíme, spievajú).
Zablýskaj, Parom, zahrm nad chotárom, prebuď nové vtáča v našom hniezde starom! Vykúpeme ho v studenej rose, nech nám nezamrzne na snehu bosé! Zavinieme ho v bielom plátenku, nech nám neuhorí v horúcom slnku! Podperíme ho ružovým kvetom, nech voňavý vietor nesie ho svetom! Zablýskaj, Parom, zahrm nad chotárom, novú kolísočku postav v dome starom!
(Zablýska sa, zahrmí.)
OTEC. A už Parom zablýskal.
MATKA. A už aj zahrmel.
ŠKRATA LAKTIBRADA ako KMOTRA. A už vám aj stojí nová kolísočka v staromdome. A v nej, aha, ktože je to?
(Všetci poodstúpia a vidíme v kolíske Lomidreva. Kolíska je malá, nový Lomidrevo veľký, z kolísky mu prevísajú nohy aj ruky.)
LOMIDREVO. Do videnia, deti!
Koniec