Dielo digitalizoval(i) Peter Kohaut. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 95 | čitateľov |
Svatopomstopej – nedatovaná báseň Sama Bohdana Hroboňa (1820 – 1894), prvýkrát publikovaná v roku 1872 v časopise Tábor.
Báseň je zaklínaním, resp. vzývaním nezmieriteľného, neľútostného Boha Starého zákona k pomste. Apelatívnosť podporujú použité imperatívy, ale aj neologizmy usilujúce sa spresniť výpoveď. V mene pomsty lyrický subjekt vzýva k pomoci nielen Boha, ale snaží sa aj o zapojenie prírodných živlov do spoločného projektu. Chce ich ovládnuť a vtiahnuť do pretvorenia sveta, resp. do napĺňania Božieho plánu. Lyrický subjekt sa snaží svojím vzývaním urýchliť príchod limitnej situácie, príchod Mesiáša..
Dôležitú úlohu pritom zohráva pre mesianizmus typický exkluzívny vzťah Boha k Slovanom – použitím kompozita krvoriekmo akoby Hroboň inovoval akt stvorenia. Na počiatku už nestojí len slovo, ale aj krv ako indikátor národnosti a zároveň ako biblické sídlo duše. Krv tak zastupuje funkciu oleja – pomazanie ako znak vyvolenia sa realizuje prostredníctvom krvi, na etnickom princípe. Vyvoleným sa preto stáva celý národ, spríbuznený s Bohom, stojaci pod jeho zvláštnou ochranou. Predestinácia je pritom motivovaná aktom krstu – teda pomenovaním etnika Slovanmi. Požehnanie však nie je bezpodmienečné, existujú určité podmienky, ktoré musia Slovania splniť, aby sa ich spasiteľská misia mohla naplniť. Základným predpokladom naplnenia poslania je udržiavanie tradícií predkov, vernosť svojmu rodovému totemu. Súčasný stav národa však takémuto predurčeniu podľa Hroboňa nezodpovedá, Slovania sú podrobení hybernácií. Tento stav zakliatia má byť zrušený prebudením, znovozrodením, ktorého signálom sú silné zvukové stimuly, predstavujúce prostredníctvom živlov hlas Boží.
Zakliata krajina u Hroboňa symbolizuje zásvetie, prechodné územie medzi životom a smrťou. Báseň Svatopomstopej poukazuje na podstatu zakliatia, ktorou je absencia, resp. dočasná skrytosť duše, oddelenej od tela – mystická smrť.
Báseň ozrejmuje kľúčové idey slovenského romantického mesianizmu, ako sú dejinné poslanie Slovanov, motív zakliatia a znovuoživenia, resp. zmŕtvychvstania.
Literatúra:
ČEPAN, Oskár: Romantický mesianizmus a Samo B. Hroboň. In: K problematike slovenského romantizmu. Martin : Matica slovenská, 1973, s. 95 – 130.
HLEBA, Edmund: Filozofické dimenzie tvorby S. B. Hroboňa. In: Filozofia, roč. 51, 1996, č. 4, s. 112 – 120.
KOVÁČIK, Ľubomír: Samo Bohdan Hroboň. In: Obraznosť v poézii slovenského romantizmu. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, 1997, s. 53 – 65.
— básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam