ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Chcel som byť spevcom a s vami junákom
a toť som z Boha a z viny žobrákom.
Chcel som byť veštcom a božím víťazom
a toť som prosiak prabožským rozkazom.
Chcel som varytom hnúť tatrianske hory
a k nim zhromaždiť všetkých Slavian zbory.
A toť mi srdce i varyto moje,
kríla orličie i junácke zbroje
roztrieskala božia ruka,
rozotrela božia muka.
A na Tatru prikovaný
lížem rosu, soľ s barany.
Bliakam by ovca od kŕdľa stratená,
sťa duša matky od detí väznená,
tak ja sedmorou nemocou
kvielim Bohu dňom i nocou,
kvielim vetrom, Tatier bralám,
keď niet srdce – mŕtvym skalám.
Len tých vašich srdiec struny
sčuli srdca žialozuny
a súcitne zakvílili,
odveť vám to Pán Boh milý
a pravodni syn slavianstva
i duch-duša všerodianstva
a matička naša Sláva
nech vo Slávu vás pripráva.
Ja dám len slovo, ktorho silou moria
i pekla brodím, čo mi v srdci horia,
od tridsať rokov v boli mrtvejúcom
a vše kriesenom v Bohu všemohúcom;
verením verte, bratia. Predvečnému
Otcu a bratu v slove nám danému,
brat brata ľúbte jedným svätoduchom,
všerody slavstva dvižte jedným ruchom.
Prácou pracujte, prabojom bojujte,
chorým a mŕtvym balzamy hotujte,
v chorých a mŕtvych živ-národ pestujte
a cár náš, brat náš, slávne vozkriesený,
v praľudskom tele v Boha prestolený
podrúzga jarmo rabstva národného
a všetky tvŕdze tyranstva zemského
na prach rozotre: železným baranom
vševerným slovu Slovenom Slavianom.