Slovenské básne štyridsiatych a päťdesiatych rokov
Autor: Samo Bohdan Hroboň
Digitalizátori: Peter Kohaut
K mojim zámerom, ktoré ma vždy mocnejšie
uchvacujú, by som veru aspoň dakoľko
zlatých prútikov tatranských potreboval.
(ako: To božie slniečko po nebi si behá,
to slovenské plemä všade sa rozlieha)
Najpeknejšia hviezda na nebi zornička,
najlepšia na zemi slovenská matička.
Najjasnejšia hviezda je božia zornička,
najslávnejšia matka je Sláva matička.
Mrak padá, mrak padá na zelené háje,
čierna noc pokryje tie slovenské kraje.
Mesiaček, mesiaček, vysoký mesiaček,
buďže ty Slovákom v noci verný braček.
buďže ty Slovákom tej noci sestrička.
Čo je mesiačiku nebeská zornička,
to je Slovákovi slovenská sestrička.
Mesiaček dosvieti – dennica prispeje,
to vysoké nebo slncom sa zasmeje.
Čo Slovák nedohrá, Slavenka dospeje,
to naše Slovensko slávou sa zaskveje.
O autorovi
Samo Bohdan Hroboň
básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
