Ja svätý František

Už je to blízko k nebesám,
len za modlitby vstať.
Na vŕšku v Assisi
v prstoch mám mariánsku záhradu,
prekrásnu knihu stolistú
a čítam krátke vety ruženca,
jaro sem ide,
ratolesť ženie
a láska
objatie nesie menším bratom,
tak skryje habit vypálený na srdci.

Ó láska, trikrát láska hľadá milosť
a nevie na hre niečo meniť,
stoj, pekná hra!

čas zastal by,
minúty šly by nazpäť dolu tvárou
po predstavení ruže
za splavnej noci červenej.

Stojí a mladých bratov vzýva,
Bože, viac neunesie,
keby to oči nevidely
a k ránu budík neprišiel
po stopách ruže,
zatiaľ čo mladých bratov vzýva láska.

Tak vyšla pieseň tvoja,
čarovná pani chudoba,
ja nemám nič od chudobnejších
a hrivnu vypadnutú z ruky svojej
som nezakopal v hline,
preto som veselý,
so strechy môjho domova leť, pieseň,
ja spievam iba,
ja hľadám všetko,
ja kúpim za hrivnu
najdené drahé ohnivko
snubného prsteňa.