ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Je sto a tisíc divov,
zázrak je veľmi opojný,
som dušou večne snivou,
nebudem nikdy spokojný.

Veci sú také čudné
a všetko uniká,
jak tôňa na poludnie
cez srdce básnika.

Na zemi neni miesta
svoj smútok vyplakať,
opilá moja cesta
do neba vedie snáď?

Mrú láskou hrozná v strapci,
keď v raji začnú milovať,
pôjdeme raz ta, chlapci,
budeme rabovať.

Anjelu, nezabudni
si ústa v záhrade,
nič nechcem mať už s ľuďmi,
kúpem sa v záhade.

Upadám hneď do snivôt,
hneď tratím opojenia niť
a dobrodružný život
je škoda zahodiť.

Voľno mi, rozkošne mi
z tých krehkých kapitol,
na nebi a na zemi
tulipán kvetom zakvitol.

Sto razy som kľakal,
videl som čosi plať,
radšej by som plakal,
musím sa radovať.

Hľadám, odomykám,
vždy som sa zardieval,
krása, nechoď nikam,
idem na karneval.

Neviem, čo je márnosť,
chránim sa nevery,
hlásam novú tvárnosť,
farby a nové hry.

Maliar má na štetci
sny mojej Šťasteny,
milujem jak všetci
a bývam splašený.

Východ sa už brieždi,
chystám sa odplávať,
s krásou skrze hviezdy
budem sa rozprávať.

Nebom vták krúži,
tu mraky vejú,
srdce ti túži,
ľudia sa smejú.

Sny nevypriahli
u brehov Vesny,
radosti vtiahli
do nemých piesní.

To plavovláska
plakala v kútku,
zviedla ťa láska
k ružiam a smútku.

Na tvojej nive
dozneli lutne,
nebo je snivé,
nebo je smutné.

Tiarch tvojich hora
v oblakoch mlčí.
Gondola chorá
s nami sa lúči.

Som ako v poli strom,
spievam si za vetrom
v pláni,
ach, tvoja ozvena,
ty, pieseň bezmenná,
mámi.

Ja sa raz pokúsim
vyletieť z haluzín
stromu,
raz, pieseň, zviem to tiež,
kde vznikáš, komu znieš,
komu.

A keď už vyletím,
padnem späť do kvetín
v stráni,
zas budem ako strom,
zakvitnem v najsladšom
spaní.

Ten chlapec, krehký ako kvietky,
spí tvárou k tvári margarétky,
ten chlapec s rúčkou nevinnou
zaspal nad bielou vidinou.

Ja som mal, Bože, sen za mlada:
videl som Jordán, púšť a stáda
a po zármutku rovnakom
padal som v náruč oblakom.

Za záclonou som večnosť prežil,
belasý blankyt z očú snežil,
milenka moja divoká
plakala dlho z obloka.

Už líham do tráv sladkej sieti
a spiaca ruka Bohu svieti,
kým fantastické zenity
modlia sa chorál večitý.

Dážď lesov pijem z bdení strašných predkov,
praded ma stratil v machu pod horou,
snáď vrátim sa do rakýt a do kvietkov
s pokorou.

Vyrastiem v netvora, v tráv fantast púhy,
snáď v devu ružovú,
neviem, čí som a fúkam prvé túhy
na píšťal vŕbovú.

Ó, trávy, škovrani, ó, rieky staccát,
ako tie husle ležia na brušku,
nebesám hrám, mám veľkú silu plakať
bez vlasti, bez domova, na vŕšku.

Že túlam sa a hviezdam platím mýto,
že za vílami bežím do lesa,
ľalií sestry, zabudnite mi to,
odpusťte vzdor môj, bratské nebesá.

Vypila hora oblaky,
dozrieva nebo belasé,
glóriu, veľkú glóriu
nesie nám slnce vo vlase.

Zorala láska nebesá,
srdce je veľký zlatý pluh,
vyspal sa v zorách záletník,
teraz je z neho dobrodruh.

Ďaleko ešte do raja,
milého milej, Bože, vráť,
kedysi chcel som s hviezdami
a s družičkami podriemať;

duša mi vrela smútkami,
smútky si tíško spievali,
spevy dar niesli rusalkám
a rusalky sa schovali.

Kto mi dnes povie, čo mi je,
ja o radosti málo viem,
leteli nebom červánky
rtov dievčat, ktoré milujem.

Stretol som v poli krásavice,
grácie poľnej opery,
v snách niesli lásku lastovice,
sladký máj išiel z ofery.

Bozk nebies počul na chodníčku,
Bože môj, prečo som ja mních,
spievali: svätý Antoníčku,
a ja som smutne šiel pri nich.

I ja si srdce v piesni nesiem,
do raja šiel by k dievčatku,
i ja by spieval svoju pieseň,
tá nemá, nemá počiatku.

Spievate, moje sedmikrásky,
do neba láskou mávate,
ale tú moju pieseň lásky
vy nikdy nezaspievate.

Z ružovej vlny lásky pije dúha
sen mušky.
Kedysi som ti hľadal v prútí druha,
dnes družky.

Na tvojich riasach očných popolavých
spia bozky.
Z modlitieb zbudli večerných a tmavých
len trosky.

Z pliec leješ prúdy vín, z pliec zlatej čaše
kadere,
čuj, čuj, jak idú bosé otčenáše
k ofere.

Spi vonne, ako dieťa v sladkej noci
modrých hviezd,
z pohádky teba keby som mal v moci
nevyviesť.

Spi, snívaj ako javor, ako jaseň
velebou,
hostiou bielou zlámem svoju báseň
pred tebou.

Vlani nám bolo smutne
a je to dnes.

Skamenel výkrik mnohý
pri tôni briez.

Včera sme milovali,
je tomu rok.

Očami nedošli sme
k dnu morských ôk.

Čo dávno ranilo nás,
je čerstvé len.

Do roka i jed lásky
zmení sa v blen.

Po hore chodí tajomstvo,
sadá si biele na kone.
Spína ma láska, panenstvo,
jabĺčko sladkej jablone.

Nedám vám, vtáci, odpoveď,
krása sa vlnou odieva.
Madona, schovaj plavú pleť,
motýľ ti láskou omdlieva.

Práve šla laň na medokýš,
šli marianky k oblakom,
hora, stíš búrku svoju, stíš
a ty mňa, Bože, zázrakom.

Úžasne spí ten kúzelník,
čaruje možno herečkám,
ach, čo ja — bludný smrteľník —
zmením sa v trávu ovečkám.

Za nocí posielam k tebe primadony,
za dní ti píšem osudné básne,
obývam ružové poschodie v lásky tôni,
učím ťa milovať krásne.

My dvaja stvoríme operu novú,
my dvaja budeme plakať láskou,
nebo skryje sa v rosu ľaliovú,
nebo zmení sa v dúhu tvojich vláskov.

A možno odídem, je to len snenie
a ty ma zmučíš v snách sladko,
prečo ma osud ženie, ženie
a ja ťa milujem krátko.

Koľko je lásky, žiaľu, koľko je zlata,
s tebou som smutný u brány raja,
snáď raz otvoria baletky vráta:
tu sme vám, anjeli, my dvaja, my dvaja.

Najprv sa modlil u postieľky
a nedal Ježiškovi pokoja,
potom bol z neho bitkár veľký,
neskôr pchal prsty do stroja.

A sám hneď snil o hviezdnom orloji,
často sa zahľadieval do diaľky,
mal strašné túžby po zboji,
utiekol vo svet pre vás, rusalky.

Tiež som raz chcel už utiecť z domu,
vtedy som plakal prvýkrát,
korunu zlatú môjho stromu
videl som čoraz krajšie vlať.

O šťastí sníval som ako chlapec
a túžil som za rajom,
pri štreke stál som, hľadiac na pec,
čo hnala šírym krajom.

Vtedy som chcel ujsť, ale nato
anjeli ponúkli mi služby —
a ľudia nikdy nezvedia to,
aké má chlapec túžby.

Breh môjho detstva býval veľmi prudký,
keď som sa stretal s krásou v polceste
a predvídal som všetky čierne smútky,
vedel som dobre, budú bolestné.

O čom som snil, vždy nešťastný som býval,
chodil som tajne plakať na poval…
Ten, čo na dievčatá sa kradmo díval,
zákerné túhy v sebe spaľoval.

Rád by bol býval práškom abo kvetom
kdesi pod nebom v mladom kaštieli,
oblaky vtedy svojim rudým deťom
rozprávky modré o mne vraveli.

A bol by vzplál nad kamennými mesty,
do ktorých plačem teraz svoje sny,
a bolesť moja nenašla si cesty
a ja som dodnes bludár čudesný.

Kamarát-tulák, nezdám sa ti, nezdám,
povedz mi, kto si, si môj bledý druh?
Zaveďte naspäť moju hviezdu k hviezdam,
záhadu moju spojte v záhad kruh.

Voľakde v horách strávim zvyšok žitia,
jak tulák budem mať skrýš krovia rád,
a keď ma víly nejak neuchytia,
tak potom budem v kroví umierať.

Tie noci budem na fialkách spávať,
tvár zeleného neba bozká ma,
tuláckym srdcom budem diaľkam mávať,
milenkám hviezdam, milej rukama.

Smrť modrá príde z tamtých mladých brehov,
život mi nedal nič, oh — čo mi vezme smrť,
môj bledý anjel poľúbi ma s nehou,
potom ma vezme niekam v hviezdnu štvrť.

Keď na fialkách budem odpočívať,
len víly v hore budú nariekať,
mesiac sa bude s hviezdičkami dívať
a vetrík príde mi na tváre hrať.

Bolí tu pieseň, bolí krásna pieseň.
Sláviku, netrilkuj a uč sa dini-dini,
spev je nám ako víno, víno ako tieseň,
jak sen o krásach novej domoviny.

Ten chlapček, poznáš ho, má inú hračku,
čo sa to učil básniť, čo to verše písal,
sadol na oblak vánkom ako na hojdačku
a potom rozkošne sa otvoril mu misál.

Za neznámymi slnečnými pobrežiami
stesky sú, bratku, stesky tieto rýmy,
čo zbýva, povedz? Čo to bude s nami?
Nemáme nič a povedz, či sme boli zlými?

Ach, poďme ďalej, jedno: cestou-pasekou,
je to tak prosté, prosté s kešeňou ísť prázdnou,
detísk sa zhrnie kolom, takých ošmekov,
a budú smiať sa, smiať z dvoch bláznov.

Vidíš, sme jedných túh a nešťastníci dvaja,
blahoslavený, kto nám vleje viery,
poď, vyberme sa do samého raja,
hľadať, kde býva Krása a jej dcéry.

Do raja, do raja, žeň, živote, ty rýchlovlaku,
srdce je šialené a plné vzburou,
láska, ty drahý pohádkový vtáku,
pobozkaj bozkom svojich trubadúrov.

Krivuľu-liesku na cestu nám utni,
klame nás svetu a sme tak mladí, noví,
i ty si smutný, i ja smutný,
dievčatá, dievčatá, vy kvietok jahodový…