ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Túto otázku iste nejeden si predloží, ktorý o takých veciach premýšľa. I nám v tomto zvlášte pre ženy určenom časopise prichodí to urobiť.

Či takýto, zvlášte pre ženy určený časopis poskytne týmto skutočne príjemnejšiu zábavu alebo užitočnejšie poučenie než iné, pre všeobecnosť určené časopisy?

Či ženy aj radšej ho čítajú?

Jestli áno, je to dobré? Je žiadúce, aby tak bolo?

Čo týka sa prvej otázky, ani zábavná, ani poučná látka v ženských časopisoch nie je cennejšia než v iných, všeobecných, ale poslednejšia (poučná) má, alebo snaží sa mať tú prednosť pre ženy, že je prispôsobená k ich ponímaniu, že im je ľahšie prístupná.

A toto je hneď odpoveďou aj na druhú otázku. Ženské vôbec rozhodne najradšej majú časopisy beletristické, kde je čím viac zábavnej látky. Lenže poučné, suchšie články v týchto nečítajú, ale obchodia ich s myšlienkami: „To je nie pre mňa, to sa mňa netýka“ — to je nie dobre. Tým ženy zaostávajú duchovne, vytvárajú sa zo všetkých vážnejších záujmov, o ktorých čítaním mali by sa poučiť. A takéto v špeciálne ženskom časopise podané už prečítajú so zaujatosťou, ak by tejto celkom nebolo, nuž aspoň z povinnosti, lebo tu už majú povedomie, že sa to všetko ich týka. Tým i vyhovené je ženám vrodenej, pri všetkom viac-menej sa javiacej žiadosti, mať niečo osobitného pre seba.

Či je dobré, že je tak, či a nakoľko treba tomu nadŕžať, na to ja úprimne odpovedám, že mne bolo by najmilšie, keby okrem módnych časopisov, ktoré zastupujú i ženské ručné práce, a kuchárskych i domáco-hospodárskych kníh —, z druhej strany okrem vedecky alebo prakticky odborných kníh a časopisov —, všetka ostatná spisba bola nakoľko len možno spoločná pre obidvoje pohlavie, i aby obidvoje s rovnakým záujmom a porozumením malo sa k nej a nerozchodilo sa v osobitných časopisoch. Ale toto znamená žiadať stav tak pokročilý, aký žiadať ešte nemáme práva a aký môže nastúpiť až potom, keď obidvojím bude sa dostávať pomerne rovnakej výučby, rovnakého umového vzdelávania, až vynájde a ustáli sa pravý, prirodzenú duševnú rozdielnosť do povahy berúci a ju vždy šetriaci spôsob k tomu. Dotiaľ, kým to nenastúpi, daromné je žiadať od nás, žien, vcelku (výnimky boli, sú a budú), aby sme sa vážne zaujímali o veci, ktoré sú vyše našich domácich povinností, vyše rodinných záležitostí našich i cudzích, vôbec vyše našej sféry. Nemôže to ani inak byť. Ako naše povolanie bolo nám vždy jednostranne na najobmedzenejší priestor prísne vymerané, tak i náš duševný obzor tesne a jednostranne sa ohraničil. Pokusy vyšinúť sa ponadeň boli považované za pošetilosť, za bláznivý, jestli nie za zvrhlý rozmar. A tak napriek svojmu chápavému duchu zaostávali sme rozumom a navykli i obľúbili sme si nedejstvovať ním, ponechávajúc to výlučne mužským. A títo, spokojní so svojou, pomerne lacno nadobudnutou rozumovou prevahou, radi robili a robia si posmešky z dlhých vlasov a krátkeho rozumu žien.

Ženské poučné, alebo pre lepšiu prijateľnosť, zábavno-poučné časopisy teda, odhliadnuc od toho, že podávajú i mnohé veci, ktorým inde nepopraje sa miesta, ktoré avšak pre ženy sú i dôležité, i zaujímavé, majú zmysel a oprávnenosť hlavne ako prostriedok k ľahšiemu dosiahnutiu tej úrovne vzdelanosti, na ktorej ženy už s porozumením môžu sa rozhliadnuť i po veciach mimo a vyše obyčajného obzoru, ktoré bez ponúknutia v ženskom časopise nevzbudili by ich záujem. Tak ženské časopisy sú a majú byť buditeľmi žien k duchovnému životu, ale nie že by ony, tie časopisy, osobovali si tvoriť všetok obsah, vrchol toho duchovného života. Čo také majú zmyslu i oprávnenosti a zasluhujú mravného podporovania ako ktorékoľvek iné, dobrého námeru časopisy. Iba v tom páde, keby sledovali zlý, mravne záhubný smer, bolo by ich treba potlačiť.

Že je v nich mnoho zdravého, ženy k mravnej a duchovnej samostatnosti i k praktickej súčasti povzbudzujúceho obsahu, to nemožno im odoprieť, a za toto, prinajmenej rečeno, nezasluhujú si od mužov takého nepriateľstva, akého sa im od nich, menovite od tých úzkostlivo konzervatívnych, dostáva. Duševne prebudilou, mravne a duchovne dospelou a samostatnou mala by byť každá žena, to bolo by nielen jej samej, ale i mužovi na osoh. Čo v mnohých ženských časopisoch ešte k tomu sa vymáha pre ženu, tá všemožná i občianska samostatnosť a uspôsobilosť k mužským povolaniam, to je vec náhľadu a slobodnej vôle, to nik nemusí prijať.

Ináč z presvedčenia hovorím, že pre ženy užitočné sú ženské časopisy z horeuvedených príčin —, len to by som si priala, aby ženské skutky, ženská práca i akékoľvek zásluhy neboli tam prílišne zvelebované, lebo to príkro účinkuje a je mravne nezdravé. Ženy majú pracovať a svoje schopnosti vynakladať k dobru veci, ktorej chcú sa venovať, a jestli sú vskutku povolané k tej úlohe, nuž nebudú za to zvláštnu pochvalu očakávať. Uznanie má byť, to obživuje a odmeňuje, tak ako zneuznanie zráňa, ale okázalé zvelebovanie je i nezdravé, i nedôstojné.