ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Fénix, vznešený vták a jediný na celom svete,
aby si skrátil dlhý, nechutný života vek,
do lístia stromu si naznáša veliké hniezdo a potom,
keď sa tá hranica chytí, spáli sa spolu s ňou sám.
Z jeho popola po krátkom čase sa vyliahne červík,
ktorému príroda matka udelí krídelká dve.
Potom už nový fénix sa vznesie na svojich krídlach
do diaľnych výšin a znovu nový zas prežíva vek.
Takto zo seba plody plodí aj Kristova cirkev,
keď ju až k samej smrti utláča rozličný kríž.
Kríž ju stíha a ona mukami osviedča skúšku,
od útrap, ktoré znáša, viacej a viacej má síl.
Zákony tieto sú nezmeniteľné a s nimi ju viaže
určitá vôľa božia, káže jej dopredu ísť.
Pretože na svete Boh nič nespravil nadarmo nikdy,
divom fénixa vtáka učí nás Stvoriteľ náš,
že je vládcovi hromu milý len zástup svätých,
pre ktorý platí len sväté slovo a krem neho nič.
Strasťami jeho s jeho smrťou veriaci rastú,
aby hlásali Pána neprestaj zo svojich úst,
aby nakoniec získali útechu na večný život,
počujúc slová sudcu: „Moji ste, prejdite sem!“
Takto aj Kristus, zachraňujúc od smrti ľudí,
ožil a ako rovný s otcom má nebeský trón.
Teba však, učený Ján, nech postihne fénixov osud,
aby brali si z teba podobní vtáci svoj zrod,
ktorí by skrz oheň cností a práce za tebou išli,
na teba pamätali, aby si vždy bol ich vzor,
aby tvoj rod a meno nevyšlo z pamäti nikdy,
aby si, znovu sa rodiac, storočia fénixa žil.