Emigranti

Emigranti (Turistické dobrodružstvo) je v poradí tretia Kubániho próza s autobiografickými črtami, publikovaná v Almanachu Tábor po autorovej smrti v roku 1870. Na rozdiel od epizódy Hlad a láska (Lipa 1860) a „humo-smutnoresky“ Čierne a biele šaty (Černokňažník 1861) však netematizuje problém nemajetnosti zasahujúcej do citového života postáv, ale bravúrne zobrazuje ďalší typický prvok Kubániho próz: rozpor medzi snom a skutočnosťou.

V Turistickom dobrodružstve je tento vyjadrený v podobe konfrontácie idealizovaného obrazu Detvy zo Sládkovičovho Detvana s deziluzívnym obrazom tohto kraja, ktorý sa vynára pred cestujúcimi kamarátmi – rozprávačom Stupickým-Hladovským a meračom Ružanom (prototypom Ružana je, podobne ako v próze Hlad a láska, romantický básnik Ján Botto).

Próza je beletristickým spracovaním Kubániho zážitkov z cesty, ktorú podnikol spolu s Jánom Bottom. Jadrom konfliktu je mimovoľná zámena totožnosti dvoch výletníkov (autora a Bottu), ktorých uhorská „hypervlastenenka“ v Detvianskej krčme považovala za ilegálnych emisárov s dôležitým poslaním. Táto zámena vyvolala sled nedorozumení a udalostí, ktoré pôvodne pokojnému výletu dodali výrazne „dobrodružný“ charakter.

Fakt, že k romantickému dobrodružstvu patrí i romantická láska, potvrdzuje sám Kubáni v jednom zo svojich listov Pavlovi Dobšinskému, kde v súvislosti s Ružanom-Bottom píše: „Že sa do detvianskej krčmárky – ktorá nás tak bezzištne vysluhovala – zaľúbiť musí, to je isté. Aspoň ja svojho spoluemigranta bez láskostrastí nijak nenechám.“

Autorov rozprávačský štýl je výrazne humorno-ironický, pričom kritické hodnotenie presahuje zidealizovaný obraz Detvy.

Turistické dobrodružstvo patrí do skupiny autobiografických próz, v ktorých autor významne približuje nielen detaily z vlastného života, ale aj zo života iných slovenských literátov (najmä Jána Bottu). V tejto próze markantne vystupuje do popredia Kubániho pohľad na svet a ľudí, nachádzajúci odraz v spôsobe zobrazenia a reflexii, vďaka ktorým je próza čitateľsky atraktívna a aktuálna aj dnes.

Autor: Ústav slovenskej literatúry SAV