ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hora s domčekom trpaslíkov. Pred ním na kamennom podstavku leží Belinka v sklenej truhle a pri nej trpaslík Železnák na stráži. Pri vytiahnutí opony slyšať z dialky hlas loveckej trúby.

Výstup I.

Princ Mandelík. Bodko a Ťuťko, sluhovia (v loveckom obleku.)

PRINC: Sem nekam zabehol nám náš prenasledovaný jeleň. Tu niekde sa ukryl. Hľadajte! Stopujte!

BODKO: Ani znaku po jeho stope, pán princ! (Hľadá, ohliada sa, pátra.)

ŤUŤKO: Akoby sa bol odrazu prepadol do zeme! Tuším ho ozaj tá zem prehltla.

BODKO (zastane pred rakvou, v ktorej ležala Belinka): Aj, ľaľať! Pozrite že sem, pán princ! Čo tu videť!

PRINC: To je jakýsi zázrak! U prostred tohoto hustého lesa sklená truhla — a v nej jaká krásna panenka! (Hľadí, obzerá)… No, najkrásnejšia na svete!

ŤUŤKO: Myslel by som, že v každom okamžení otvorí oči.

PRINC: Jaj, či že je to krásny utešený zjav! Ozaj, kto je to, toto roztomilé dieťa? Kto by nám to vysvetlil a riekol? (Trpaslík Železnák stojí tu tak nepohnuteľne, že princ je toho domnenia, ako by to tu stála len nejaká ozdobná figura.)

BODKO: Ajhľa! tu z domu idú jakési podivné malé postavy, samí trpaslíci… jedon, dva, tri… šesť a (ukazujúc na Železnáka) toto je siedmy.

Výstup II.

Predošlí. Šesť trpaslíkov s vencami a kytkami kvetín. (Dávajú kvetiny na rakev.)

TRPASLÍCI (spievajú):

PRINC: Hej, holá! čo vy to tu robíte?

ZLATOŇ: Okrášľujeme kvetinami rakev našej Belinky.

PRINC: Kto to bola tá krásna panna?

CÍNOVEC: Kráľovská dcéra, od svojej zlej macochy z kráľovského palácu vyhnatá a zavraždená.

PRINC: Ach, škoda, preškoda tejto krásnej panny. I čo zavinila?

MEDENÁK: Nič, len to, že bola najkrásnejšia v celej krajine.

RTUŤOŇ: Ba na celom svete.

OLOVIAR: Závisť macochina ju doniesla o život.

PRINC: Počujte, vy malí ľudkovia! Mne sa táto mrtvá panna velice zaľúbila, tak že sa od nej ani odlúčiť viac nemôžem. Darujte mi ju aj s tou sklenou umrlčou truhlou.

ZLATOŇ: Čo že? Darovať? Vy by ste nám vari chceli vziať našu jedinú potechu v žalosti?

VŠETCI: Nie, nie, my si našu drahú Belinku nedáme, ani nepredáme.

PRINC: No, no, počkajte že! Ja dám pre ňu v mojom zámku postaviť mramorovú kaplnku a do tej uložím ju aj so sklenou truhlou. Tam bude v lepšej bezpečnosti a na pokoji; kdežto tu v tomto lese ľahko by mohla búrka alebo iná pohroma jej sklenú truhlu zničiť. Alebo prídu divé zvery a ubohé telo krásnej panny ukoristia a sožerú. Vy ale, malí panáci, budete si smieť kedykoľvek vašu drahú mrtvú v mojom zámku navštíviť a tam sa za ňu pomodliť.

STRIEBROŇ: Pán princ má napokon pravdu. Čo poviete vy, bratia, na to?

ZLATOŇ: Nuž čože by sme povedali? to čo ty, náš bratre: áno. Tu v tomto lese je Belinkino telo nebezpečenstvu vystavené, kdežto tam na zámku princovom bude istotne ochránené. Vezmite si teda, pán princ, rakev i s našou drahou Belinkou.

PRINC: Vďaka vám, dobrí ľudkovia. (Ku sluhom.) Vy ale Bodko a Ťuťko, sluhovia moji, vezmite hneď rakev, zanesiete ju do môjho zámku. Zodvihnite a neste ju veľmi pozorne, aby sa tej krásnej mrtvole nič nestalo.

BODKO A ŤUŤKO (zodvihnú rakev a chcú ísť. V tom jim ale rakev z rúk vypadne a sa rozbije): Ó hrúza! Ach!

PRINC: (zalomí rukama) Ó vy nepozorní, ťarbaví ľudia! Čo ste to urobili?

BODKO: Klzla sa mi noha…

ZLATOŇ: Rakev je na tisíc kusov rozbitá…

TRPASLÍCI (obklopia rakev).

STRIEBROŇ: Ajhľa, čo vidím! Zázrak! Zdá sa mi, že sa Belinka prebrala k životu.

PRINC: Čo že? Žeby ožila? Či to pravda?

MEDENÁK: Tu na zemi pri Belinke leží ohryzok jablka. Ona musela zjesť jedovaté jablko. Skrze ten pád vyfrkol Belinke ohryzok z úst — a ona priam ožila. Ó radosť!

BELINKA (pozdvihne sa): Ach, kde že som? Kto ste vy?

ZLATOŇ: Nepoznáš-li nás už, milá Belinka? My sme tvoji milí trpaslíci. A tento pán tu, je pán princ zo zámku. Tomu sa poďakuj za svoje vzkriesenie k životu.

PRINC: Áno tak je, krásna panna. Neobyčajným prípadom prišla si opät ku životu, o ktorý ťa tvoja planá macocha chcela doniesť. Ale teraz bez všetkých okolkov ti hovorím, že som sa do teba, krásna panna, nesmierne zaľúbil. A preto ťa prosím, dovoľ, abych ťa zaviedol do nášho kráľovského zámku a si teba za svoju manželku pojal.

BELINKA: Ó Bože! jaké veliké šťastie! Teraz je už konec všetkému môjmu utrpeniu.

PRINC (pojme Belinku za ruku).

TRPASLÍCI (zvolajú): Sláva! Klipiklapi, klipiklapi!

(Opona spadne.)