ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sieň v kráľovskom paláci.

Výstup II.

Kráľovna. Irmagarda. Neskôr kráľ.

IRMAGARDA (spešne vníde): Jasná kráľovna, utečte, pre Boha, utečte! Práve teraz prišiel Jeho Jasnosť pán kráľ zo svojej ďalekej okružnej cesty domov. Tam dozvedel sa kdesi a jakosi o tých úkladoch, ktoré ste vy životu Belinkinmu kládla, a rozzlobený hrozí Vám strašným trestom. Utečte, pre Boha, a skryte sa nekam.

KRÁĽOVNA: Ach beda, prebeda! Tak skoro som návrat jeho domov neočakávala. Poraď mi, čo robiť teraz? Kam sa ukryť pred jeho pomstou?

IRMAGARDA: Kam? Ha! pán kráľ už ide, už je tu!

KRÁĽ (vníde): Vy tu, pani kráľovna? Očul som, jako ste s Belinkou, mojím drahým dieťaťom, hrozne zachádzala a strašne naložila. Ale dobrý Pán Boh vaše zlé a čierne úmysly a činy prekazil. Belinka, moja dcéra žije — a nezadlho stane sa manželkou princa Mandelíka v súsednom kráľovstve.

KRÁĽOVNA: Čo to čujem, Belinka že žije?

KRÁĽ: Veru žije, napriek vašim vražedlným úkladom na jej mladý život. Vy teraz, pani kráľovna, budete ma sprevádzať na svadbu vašej nenávidenej a za mrtvú držanej pastorkyne. Asnáď jej milota a dobrota srdca pohne vás k haňbe a ľútosti a pokajáte sa z vašich zlých činov. Potom ale dozviete sa, jaký trest som vám uložil. Poďme už, pani kráľovna!

KRÁĽOVNA: (zalomí rukama): Ó, beda mne! Toto zlý konec vezme. Ó, prečo si radšej kdesi nezhynula, nenávidená pastorkyňa! (Oba preč.)

Premena

Mesto.

Výstup II.

Pán. Pani. Dieťa. Ľud.

PÁN: Tuto, ľudia, tu si zastaňme.

PANI: Tadeto pôjde kráľovský sprievod nazad zo sobášu.

DIEŤA: Kto, maminka, kto pôjde tadeto?

PANI: Počkaj len, budeš videť nášho mladého princa Mandelíka aj s jeho krásnou mladou nevestou. Hneď už pôjdu tadeto z kostola.

PÁN: Mladá princezná vraj má byť nadmier krásna, jakej vraj nieto páru v celej krajine.

PANI: Ticho! Už idú.

Výstup III.

V predku: Predošlí. V úzadí: Svadobný sprievod. Princ Mandelík a Belinka. Za nimi idú: kráľ a kráľovna. Dvoranínovia a dvorné dámy. Napokon: Sedem trpaslíkov.

DIEŤA: (tlieska rukama): Aj, to je utešené!

PANI: No predsa je len pravda, že je Belinka tak bajočne krásna panna.

DIEŤA: Maminka, kto je ten cifrovaný pán s korunou na hlave?

PANI: To je kráľ, Belinkin otec.

DIEŤA: A kto je tá hrdá pani pri ňom, čo tak špatne hľadí okolo seba?

PANI: To je kráľovna, Belinkina macocha, ktorá zo závisti úklady robila na život Belinkin. Ale už ticho! Kráľ chce hovoriť.

VŠETCI: Ticho, ticho!

KRÁĽ: Teraz počujte, pani kráľovna, svoj ortel. Pred všetkou verejnosťou tu poviem, jaká pokuta vás očakáva za vaše zločiny.

BELINKA (pristúpi ku kráľovi): Ó, môj milý, dobrotivý kráľovský otče! Prosím vás, odpusťte maminke, tak ako som ja jej už odpustila. Ja som došla ku svojmu šťastiu. A poneváč teraz moje srdce je naplnené radosťou, nechcem okolo seba videť žiadnu smutnú tvár, ani nešťastlivého človeka. Prosím Vás teda ešte raz, odpusťte maminke zaslúženú pokutu.

KRÁĽ: Dobre teda, dieťa moje, učiním to, keď si to ty žiadaš, ale pod jednou podmienkou, že totiž pani kráľovna, tvoja macocha ťa tu na námestí verejne pred všetkými ľudmi odprosí za všetko to, čím sa proti tebe previnila.

KRÁĽOVNA (hrdo a spurne): To ja nikdy neurobím!

KRÁĽ: Rozmyslite si dobre, kráľovna. Odvolajte svoje slovo!

KRÁĽOVNA: Skôr ako bych sa ja pred mojou pastorkyňou mala takto pokoriť a uponížiť, volím, by ma radšej hneď hrom zabil. (V tom zahrmí, blisne sa krížom a kráľovna bleskom zabitá padne na zem.)

PRINC: Ó hrúza, čo sa stalo?

BELINKA: Ó Bože, pomáhajte pani kráľovnej!

ZLATOŇ: Rúhala sa Pánu Bohu a preto trest Boží zastihol ju na mieste.

STRIEBROŇ (u mrtvoly): Ona už od teraz nikomu na svete neublíži!

VŠETCI TRPASLÍCI: Ty si jej odpustila, Belinka, ale Boh ju odsúdil.

KRÁĽ: Odneste kráľovnu do zámku! (Sprievodčí ju odnášajú.) Ty ale, drahá dcéra, ži šťastne s tvojím manželom, princom Mandelíkom! (Požehná ich.)

TRPASLÍCI: Nech žije princezná Belinka! Hurrá! Na zdar!

(Opona spadne.)