ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čierna baza (baza, bez, bieza, chabzda, chabďa; čes. černý bez, bez; Sambucus nigra L.; nem. Holunder, Holunderbaum, Schwarzer Holunder, Holder, Hollerbusch; maď. bodzafa) rastie ako do 2 m vysoký ker, alebo do 5 m vysoký strom v krovinách, chrastiach, v priekopách, pri plotoch, v záhradách a pri stavaniach. Baza pokladá sa u Slovanov a Nemcov, ale aj u iných národov za obydlie zlých duchov, i samého diabla, preto neradi trpia ju pri domoch. Väčší počet bazí, rastúcich pospolu, zove sa bazičie, bazovie, bazovičie; čes. bezoví.

Konáre bazy majú šedozelenú pokožku, ktorá dá sa ľahko soškrabať.

Listy sú priečne, posadené nepárno (5 — 7 lístkov), sperené a sú vajcovitej až kopinatej formy, na okrajoch rovnako pílkovaté. Stebla listové obsadené sú malými medovými hľuzami, ktorých výlučky vábia k sebe po sladkostiach bažiace mravce. Tento hmyz na baze pokladá známe čiernomodré vošky za svoje „dojné kravy“, lebo mravenčím poškrabkávaním vydráždené vypúšťajú zo seba sladkú šťavu.

Kvet. Drobné žltobiele kvietky bazy tvoria spolu veľké navrchu ploché kytice, pozostávajúce až z 5 hlavných vetvičiek. Kvet je voňavý a navštevujú ho hlavne chrobáčky a mušky, ktoré spôsobujú zúrodnenie kvetov. Kvitne v máji — júni.

Plody (bazinky, bezinky) sú guľaté, jahodové bobuľky tmavofialovej barvy. Zrelé plody rady požierajú vtáčky (menovite drozdi a červienky), ktoré nestrovené semená roztrusujú po okolí a rozširujú tak vzrast nových bazových rastlín. Ale baza rozširuje sa i vlastnými výhonkami svojich koreňov.

Upotrebenie. Baza je rastlina, z ktorej človek má viaceraký liečivý úžitok. Už od pradávna známa je liečivá moc, a ľudové porekadlo ju náležite oceňuje, hovoriac: „Pred bazou mal by sa človek pokloniť, lebo všetko na nej je liečivé.“ Menovite známy je blahodarný účinok jej kvetu.

Kvet (Flores Sambuci nigri) obsahuje voňavý olej, trieslovinu, smolnaté látky, kyselinu valerianovú, jablčnú a vínnu i malé množstvo silice. Ku kvetu bazy má ľud ododávna veľkú dôveru pre jeho poto- a močopudnú vlastnosť. Túto drogu predpisovali už starí grécki a arabskí lekári, ako na pr.: Hippokrates, Galen, Theofrast Pihazes a Ibn el Band. Ale i u nás sú kvety čiernej bazy uznané za lekársky prostriedok pri chorobách pľúcnych a žalúdočných, pri reume a vodnatieľke, i pri podkožných vyrážkach.

Odvarok z kvetu podáva sa jako čaj (15 — 20 g na 200 g vody, alebo asi plnú hrsť usušených kvetov na štvrť litra vody), vyvoláva pot a účinkuje ukľudňujúco, čistí krv, mierne odvádza stolicu. Ale pri zimnici treba sa ho varovať! Bazový čaj je znamenitým prostriedkom proti nemociam z prechladnutia: zachrípnutiu, nádche, kašľu, kataru priedušiek a pľúc. Pripravuje sa zo 4 — 5 g sušených kvetov na šálku vody a pije sa večer pred spaním a ráno hodinu pred raňajkami. Potenie zvýši sa prídavkom citronovej šťavy alebo araku (ryžovej pálenky) a pije sa 1 — 2 šálky horúceho čaju pred spaním po malých hltoch v prestávkach niekoľko minútových.

Vo Vrbici v Liptove vravia, že chabzda (čierny bez) ruta, zemežlč a senné listy, máčané vo vode a užívané večer a ráno, znamenite prečistia žalúdok. Tiež vo Vrbici odporúčajú: Ružou zachváteného človeka treba hneď uložiť do postele a dať mu na potenie; potom dobre usušiť jačmennú múku, do nej namiešať tiež usušeného a pomrveného kvetu chabzdového, k tomu pridať pár kúskov káfru, vložiť to všetko do vrecúška a zohriate prikladať na ružu.

Kvety navlhčené vínom alebo octom a priložené na čelo, miernia bolesť hlavy a zapudzujú nespavosť.

Keď sa kvety bazové svaria s bravčovým sadlom a smes pretlačí sa cez plátno, nadobudne sa dobrej, hojivej masti na rozličné boľačky.

Za starých časov nervózni ľudia nosievali na prsiach zavesené vrecúška plátené, plné suchej, prášovej drogy bazovej aj pri nie zvláštnych bronchiálnych kataroch.

Zelinová poduška z bazového kvetu, často s harmančekom miešaného, prikladá sa za horúca na bolestivé miesta pri bolení zubov, uší, spodných čiastok tela následkom prechladnutia, a na reumatické zápaly.

Kvet, poliaty vriacim mliekom, dobre poslúži ako kloktadlo pri zapálení hrdla, zapuchnutého jazýčka a mandlí. Tiež odporúča sa hodne často piť takýto odvar pri začínajúcom záškrte.

Na odstránenie zo žalúdka: prehltnutého vlasu, pavúka, žaburiny a pod. je najlepší prostriedok: upiecť jablko, posypať ho ďumbierom a pri zajedaní z neho treba piť víno, varené s chabzdou (Vrbica).

Pary z kvetového čaju bazového vplývajú na zmäknutie hrdelných vredov a pri bolesti v ušiach.

Liečivý kvet bazy nemal by v žiadnom dome chýbať.

Kvet, pováľaný vo vajcovom bielku a potom v žemľových prézlach: takýto, usmažený na spôsob viedenského rezku — kosmatice, je veľmi chutné a zdravé jedlo (Turiec).

Proti muchám v lete treba po izbe rozložiť rozkvitnutú chabzdu (Zuberec).

Porekadlo o mesiaci júni hovorí: Ako bazový kvet kvitne, tak kvitne i vínna réva.

Ovocie, čiže bazinky (bezinky, Fructus-Sambuci nigri) chová v sebe kyselinu valerianovú, vínnu a jablčnú, cukor a barvivo anthokyanu. Semienka v dužnine však obsahujú tiež akúsi horčinu. Z týchto plodov pripravuje sa lekvár, ktorého dobrý močopudný účinok zná i Kneipp, ktorý odporúča bazovú kašu s tvarohom a perníkom pre zmenu složenia krvi. Čerstvé, zrelé, ale surové bazinky môžu, podľa Kneippa, nahradiť nemajetným ľuďom nákladnú liečbu hroznovú. Lekvár zo zrelých jahôd, čierneho bazu uvarený, jedávajú od kašľa, záduchu a od prsných chorôb.

Ovocie bazy je specifickým prostriedkom pri vrodenej neuralgii, trigeminálnej neuralgii (bolesti nervu trojklanného). Čerstvé prípady možno vyliečiť za 10 — 15 minút po požití; staré prípady za 2 — 5 dní, a to tak, že pacient bere denne 20 — 30 g šťavy bazinkovej v 20% alkohole alebo v ťažkom víne.

Bazinkovou šťavou (Succus Sambuci) v prípade ischiasu (bedrochromosť) dajú sa dosiahnuť výborné výsledky. Denne dva razy 30 g bazinkovej šťavy a 10 g portského vína. V akútnych prípadoch onemocnenia sú pozitívne výsledky za 1 — 11 dní; v subakútnych za 8 — 17 dní a pri recidívach nastala za 2 — 23 dní úplná bezbolestnosť a trvalé vyliečenie. Veľké a prenikavé zlepšenie nastalo u jedného pacienta, ktorý trpel ischiastickými bolesťami už 16 rokov. Rýchle pôsobenie tohoto lieku stalo sa pri trigeminálnej neuralgii u osoby, ktorá stále so stupňujúcimi bolesťami upadala už do zúfalstva. Táto liečba bazinková osvedčila sa priamo výborne v prípadoch, kde všetky iné analgetické (bezbolestné) lieky úplne zlyhaly.

Bezalkoholickej šťavy bazinkovej podávalo sa ako posilňujúceho lieku pri chudokrvnosti (anaemia). Už po 5dennom užívaní pri dennej dávke asi 20 g šťavy boli pacienti vyliečení z bolestivej a dlhotrvajúcej choroby.

Šťava z bazových jahôd upotrebuje sa na pribarvovanie vína a v kuchyni.

Kaša z baziniek, v mlieku varená, čistí krv, obličky a mechúr (jedaciu lyžicu na pohár vody smiešať, dva razy denne užívať. Odvarok v mlieku čistí žalúdok, obličky a mechúr. Lyžička kaše v 1/2 litre vody pomiešaná, dva razy denne užitá, čistí krv a priaznive účinkuje na žalúdok a obličky.

Kaša z čerstvých jahôd bazových vo väčšom množstve užitá, zapríčiní priejem.

Osobám, veľa sediacim, Kneipp odporúča častejšie užívať za lyžicu baziniek, s medom varených a v sklenici vody rozmiešaných.

Víno z baziniek (rovné časti baziniek a vody variť pol hodiny, vytlačiť a za chladna ocukriť, napomáha močenie a lieči obličky.

Očná voda, slabý odvarok baziniek je dobrý na vyplakovanie očú.

Obklady s odvarkom zmierňujú bolesti pri vredoch, reumatických zápaloch, opuchlinách a zatvrdlinách.

Proti vodnatieľke radia vo Vrbici, že treba užívať chabzdové jahody v perašínovej polievke.

Na okolí Ban. Bystrice z ovocia chabzdy varia takzvanú „Zulcňu“, ktorá užíva sa proti záduchu a iným pľúcnym neduhom.

Z jahôd pospolité ženy varia pálenku.

Listy bazy (Folia Sambuci) a kôra (Cortex Sambuci) majú ten samý účinok liečivý. Oboje obsahuje v sebe: trieslo, živicu, žltý olej, cukor atď. Kôra predtým slúžila vo forme specifického dreva močopudného za liek pri vodnatieľke.

Odvarok z listov čerstvých alebo sušených prečisťuje črevá a ľahko svádza na stolicu i moč.

Na okolí Brezna čerstvú vrchnú kôru soškrabujú a pri ľahkých popáleninách prikladajú na rany, ktorá hojí a mierni bolesť. Užíva sa tiež ako obkladok na zápal očú a na „ružu“. Tiež ženie na moč a odporúča sa pri vodnatieľke.

Odvar vnútornej kôry robí priejem a dávenie.

Lyko z mladých výrastkov parí sa na mlieku, natre sa na čistú, konopnú handričku a prikladá sa zvonku na zapálené, zapuchnuté alebo zatvrdlé hrdlo. Tiež na zapálené mandle, „keď črepy spadly“ a človek nemôže prehĺtať.

Odvarok z koreňa (Radix Sambuci) tiež napráva žalúdočné šťavy i má tiež moc očisťovaciu. Slúži však i proti vodnatieľke a tučnote.

Porekadlo o dreve bazy vyslovuje charakteristiku bazy: „Z každého dreva dá sa húžev (húžva) vykrútiť, len z bazy nie.“ (Smysel jeho je, že každú pravdu možno vykrútiť, ale tú, o ktorej je reč — nie.)

Rozličné zvyky ľudové

Keď v Gemeri v predvečer sv. Jána (24. VI.) spevy umĺkly, vatry a faklice dohorely, alebo aj pri ich poslednom záblesku trhajú si dievčence na poli všelijaké zeliny. Ešte za dňa si to ony prezrely, kde by ich aj potme mohly namacať, a to: bez, vrbinu, materinu dúšku, bobovník, hrdú barku, repík, čistec, lobôdku, mätu (krutú) a iné. Na tých zelinách spia v túto noc, aby sa im prisnilo o budúcom ženíchovi a chovajú tie zeliny v posteliach až do zimy, kedy ich potom dávajú rezať do sečky pre statok.

Bazové vetvičky zapichujú do hnoja, keď na jar po prvý raz vyháňajú lichvu na pašu a neslobodno ich ztadiaľ vyhodiť, ale ich z maštale vyhadzovaným hnojom tam na mieste zahadzujú, aby statok pred bosorstvom bol zachránený.

Deti vyrezávajú si z bazovej drene (duše) skákavých piadimužíkov tak, že mu pod nohy pripevnia polookrúhle, primeranej veľkosti olovo, preto tento panáček vždy sa na nohy postaví, čo by ho akokoľvek hádzali na stole. Chlapci vytláčajú si z hrubších prútov bazy dreň a robia si z tak povstalých rúrok dreva: striekačky, pukačky a píšťalky.

V Bošáci bez upotrebuje sa v čarodejníctve, ktorý má dievkam privábiť milencov a pytačov, medzi iným hovoriac:

Je i pieseň, v ktorej spomína sa bez:

Biela baza — chabzdie (biely bez, podzemný bez, poľná chabzda; čes. zemský bez, planý chebz; Sambucus ebulus L.; nem. Zwerkholunder) je zelina so silným podzemkom (koreňom), ktorý rozlieza sa hlboko a ďaleko v zemi. Z neho vyrastajú priame vetevnaté, vyše metra vysoké lodyhy. Ale toto jej nadzemie každoročne odumiera. Jej vlastnosti sú podobné vlastnostiam čiernej bazy. Rastie v hornatých krajinách, na vlhkých pažitiach, pri cestách, na násypoch, rúbaniskách a na okraji lesov. Kvety má biele s červeným nádychom; ináč sú podobné kvetom čiernej bazy. I ovocie (jahody, bobuľky), ktoré dozrieva v septembri, je to samé a má i to chemické složenie. Ale celá rastlina odporne zapácha. Kvitne v júli — aug.

Jahody (chabzinky) majú horkokyslastú chuť. Mušt, z nich varený, účinkuje ako silné prejímadlo. Niekde berú jahody na barvenie vína.

Olej zo zŕn semenových vylisovaný užíva sa v malých dávkach na prečistenie spodkom.

Jahody sbierajú sa v septembri — októbri. Užitie väčších dávok spôsobuje silný priejem a dávenie.

Čaj z koreňov vyvoláva a napomáha močenie. Pri vodnatieľke, menovite brušnej i v pokročilom stave užíva sa s dobrým výsledkom. I pri chorých obličkách sa osvedčuje (2 razy na špic noža na šálku odvaru a pije sa pol šálky ráno a ostatok večer). Prášok zo suchých koreňov užíva sa podobne ako čaj. Korene sbierajú sa pozde v jeseni.

Chabzdie je tiež súčiastkou Kneippových močo- a potopudných smesí a tiež ako prejímadlo. Keď niekoho pichá v boku, prikladajú na to miesto túto zelinu (Záriečie).

Uhryznutie hadom dá sa vyhojiť, keď sa roztlčie poľnej chabzdy a tá prikladá sa na ranu (Vrbica).

Ak má gazda na roli chabzdie, nech ho ide na sv. Jána Krstiteľa (24. VI.) vytrhať, — tak chabzdie vraj istotne vykape s rolí; ale nech ho donesie domov a poukladá všade v dome i po stole — a myši z toho domu utečú. Jeho odvaru užíva sa proti boleniu hrdla a kašľu.

Malým deťom, keď sa im režú zúbky, dávajú do čistej handričky uvarený a osladený kvet chabzdia hrýzť, aby im ľahšie vyšly (Zárieč).