ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prvý obraz

Diktátorova pracovňa. Vľavo vpredu fotelovä súprava, za ňou kozub, pred ním španielska stena, hneď za ňou východ. Z úzadia východ na balkón. Vpravo vzadu východ, ktorý sa nepoužíva, vpredu písací stôl. Popoludní.

Prvý výstup

Minister obchodu a Minister financií

Prichádzajú zľava.

MIN. OBCH.: Veliteľ mal dnes veľký úspech. Huk davu. Zhromaždenie šalelo nadšením.

MIN. FIN.: I teraz šalie. Ale pritom úspech bol veľmi problematický.

MIN. OBCH.: Prečo?

MIN. FIN.: Potlesk sa ozýval vždy len z miesta, kde stáli predbojovníci.

MIN. OBCH.: Nič to. Ale sa tlieskalo.

MIN. FIN.: Ako sa vám páčila veliteľova reč?

MIN. OBCH.: Hm. Ako vlastenec s ním súhlasím. Ako minister obchodu mal by som niekoľko námietok.

MIN. FIN.: Môžeme si podať ruky. Pozrite, aká hŕba nevybavených spisov leží na jeho stole.

MIN. OBCH.: Veci, ktorými malí ľudia obťažujú veľkých.

MIN. FIN. (pozrie na hodinky): Ak nepríde hneď, zmeškám poradu v Národnej banke.

MIN. OBCH.: Povedzte úprimne, že vás čaká doma mladá žena. Preto sa tak ponáhľate.

MIN. FIN.: I to je pravda.

MIN. OBCH.: Ozaj, ako ste sa mali na svadobnej ceste? Je Taliansko krásne?

MIN. FIN.: Prekrásne.

MIN. OBCH.: Koľko telegramov poslal za vami veliteľ?

MIN. FIN.: Ani jeden.

MIN. OBCH.: To vám závidím.

Druhý výstup

Tí istí, Minister propagandy

MIN. PROP. (zľava): Ohromné, prosím. Iba teraz sa rozchádza dav. Ohromný dojem. Dnešné veliteľove narodeniny sa vydarili znamenite. A jeho reč! Čo hovoríte na ňu, páni?

MIN. OBCH. (bez presvedčenia): Skvelá…

MIN. FIN.: Boli tam priam geniálne veci.

MIN. PROP.: Rozdráždi trochu našich nepriateľov. Presvedčí ich, že nespíme.

MIN. OBCH.: Hm. Je to potrebné.

MIN. PROP.: Ozaj, ako sa skončilo rokovanie o objednávke zbraní s našimi susedmi?

MIN. OBCH.: Zle. Prehrali sme.

MIN. PROP.: Bezočivosť.

MIN. OBCH.: Azda len obchodnícka nedôvera.

MIN. PROP.: Nedôvera? Veď podniky Lafeta sú svetoznáme. Niet fabrík na svete, ktoré by im mohli konkurovať.

MIN. FIN.: Súhlasím. Len nesmiete zabudnúť jedno. Naša politika nám dala direktívu spoliehať sa iba na seba. Odvrátila nás takto od sveta. Ale zabudla nám k tomu dodať, že sa nesmieme čudovať, ak sa i svet odvráti od nás.

MIN. PROP.: To sú len dohady.

MIN. OBCH.: Prípad prichádza za prípadom. V poslednom čase stornovala cudzina šesť veľkých objednávok.

MIN. PROP.: Viete si to vysvetliť?

MIN. OBCH.: Ako by nie. Veľmi ľahko…

Tretí výstup

Tí istí, Diktátor, Minister vojny, Minister vnútra, I. dôstojník

I. DÔST.: Veliteľ!

MIN. OBCH. (šepká niečo Min. prop.)

DIKTÁTOR (vojde zľava. Za ním Min. vojny a Min. vnútra. Ide k písaciemu stolu): Sadnite si, páni, a odpustite mi, že vás vítam vo svojej pracovni. Ale dnešná naša porada má byť len dôverná, rozhovor dobrých priateľov. Úspech posledných zhromaždení viedol ma ku kroku spýtať sa vás, páni, ako si predstavujete budúcnosť nášho národa. A verím, že výsledok nášho rozhovoru osvetlí cestu, ktorou pôjdeme v budúcnosti. Počuli ste dnešnú moju reč. Nuž, prosím o vaše poznámky.

MIN. VOJNY: Reprezentovali ste sa dnešnou rečou ako výnimočný veliteľ výnimočného národa.

DIKTÁTOR: Ďakujem, pán minister, ale nežiadam si chválospevy. Na kritiku som zvedavý.

MIN. PROP.: Reč akiste nájde živý ohlas v cudzine.

MIN. VOJNY: Cudzina si o nás zmení názor. Dosiaľ sme hrali len rolu strašiakov sveta. A svet bol o nás presvedčený, že hľadáme východisko, a nie boj.

MIN. VNÚTRA: A hľadáme boj?

DIKTÁTOR: Ako to myslíte, pán minister?

MIN. VNÚTRA: Tak, ako som povedal, veliteľ. Musím mať konečne istotu. A viem, že ju musí mať aj národ. Chceme vojnu?

DIKTÁTOR: Oprávnila vás moja reč na túto otázku?

MIN. VNÚTRA: Veliteľ. Vaša reč nehovorila výslovne o vojne. Ale i keby bola hovorila, mohla mať dva ciele. Presvedčiť susedov, aké sú naše možnosti a naša moc, alebo…

I. DÔST. hlási: Generál Alonzo!

Štvrtý výstup

Tí istí, Alonzo

ALONZO (zľava): Sláva veliteľovi!

DIKTÁTOR: Vitajte, generál.

ALONZO: Odpusťte, veliteľ, že som sa oneskoril, ale…

DIKTÁTOR: Prosím!

MIN. VNÚTRA: Môžem pokračovať?

DIKTÁTOR: Áno, áno, prirodzene.

MIN. VNÚTRA: Opakujem — alebo ste chceli presvedčiť, len presvedčiť o našej moci, alebo im hodiť rukavicu rovno do tváre.

ALONZO: Bolo zrejmé, že ide o ten druhý prípad, pán minister.

MIN. VNÚTRA: O vojnu?

ALONZO: Áno.

MIN. VNÚTRA: Pravdaže. Veď čo by sme si počali s toľkými zásobami zbraní? Iba ak urobiť výstavu kanónov. A to by predsa len málo prinieslo. Lenže, páni, keď sa schvaľoval ozbrojovací plán, nebola reč o tom, že je potrebný preto, lebo chceme vojnu. Nemyslite si, že národ by bol s vami hlasoval za plán, ktorého uskutočňovanie ničí náš obchod, ochromuje ostatné odvetvia priemyslu, zaťažuje občianstvo, zdržiava kultúrny rozmach, núti nás, aby sme vo všetkom len pokrivkávali za ostatnými štátmi Európy, a nakoniec vedie k vojne.

ALONZO: Národ si želá, aby sa jeho túžby stelesnili v čine.

MIN. VOJNY: Kto má trošku národnej hrdosti a lásky k svojej vlasti, nemôže byť proti pomste nad našimi odvekými nepriateľmi.

MIN. VNÚTRA: Je to i váš názor, veliteľ? Lebo potom by som už nemal viac otázok.

DIKTÁTOR: Môj? Nie, páni. Rád som spoznal vašu mienku, len mi je ľúto, že ste ma neporozumeli.

MIN. VOJNY: Ako?

DIKTÁTOR: Povedal som v dnešnej reči, že ide o vnútornú konsolidáciu. Škoda, že to uniklo vašej pozornosti. Pravda, pokladal som za potrebné presvedčiť národ o jeho sile. Nakoniec tú silu sme mu dali my. Aj to chcem, aby bol pripravený na vojnu, lebo nevieme, čo skrýva budúcnosť pred nami. Ale aby som sa dnes púšťal do dobrodružstva, vediac, že výsledok môže byť len pochybný…

MIN. VOJNY: Čo to má znamenať?

ALONZO: Ste proti vojne?

DIKTÁTOR: Nie som. Viete to dobre. Ale nechcem ju teraz. Keď budeme vnútorne silní…

ALONZO: To môže ísť zasa o roky…

DIKTÁTOR: I o desaťročie!

ALONZO: Veliteľ, to nemôže byť vaše posledné slovo!

DIKTÁTOR: Generál, ja som zodpovedný za svoj národ.

MIN. VOJNY: Národ je na vojnu prichystaný.

ALONZO: Je presvedčený, že žiadate od neho hrdinstvo.

MIN. PROP.: Všetky propagačné reči, čo ste povedali na vidieku, vyjadrovali túto myšlienku.

DIKTÁTOR: Tak. Preto ste si nesprávne vysvetľovali moje slová! Na vidieku sa bez môjho vedomia verbuje na vojnu? Pán minister propagandy, volám vás na zodpovednosť.

MIN. PROP.: Veliteľ, bol to…

ALONZO: Pán minister konal na môj rozkaz.

DIKTÁTOR: Na váš rozkaz. (Ide k nemu.) Generál, to vás môže stáť veľa.

ALONZO: Ja musím tak rozprávať, ako cíti moje vojsko. A vojsko má už čemer z jalových rečičiek, ktoré nikdy nepovedú k výsledku. Chce svoju krv dať za lepšiu budúcnosť národa a za jeho slávu. A takú obeť nemožno odmietnuť.

DIKTÁTOR: Ihneď odíďte, generál. Vo svojom byte očakávajte moje rozkazy.

ALONZO (pozdraví a odíde).

DIKTÁTOR: Páni, čo sa tu odohralo, nech je medzi nami. V debate budeme zajtra pokračovať. Iba pána ministra propagandy prosím, aby zostal. Do videnia, páni. (Odchádzajú.)

Piaty výstup

Diktátor, Minister propagandy

DIKTÁTOR: Kedy ste dostali rozkaz generála Alonza?

MIN. PROP.: Ešte pred rokom.

DIKTÁTOR: Ako sa robila agitácia na vidieku?

MIN. PROP.: Podľa generálových intencií. Vlastne podľa vašich intencií.

DIKTÁTOR: Mojich?

MIN. PROP.: Generál mi vtedy povedal, že je to váš rozkaz tajne pripraviť národ na vojnu. Ani noviny nesmeli referovať o tomto pláne, ani vy ste nemali byť o ňom úradne informovaný.

DIKTÁTOR: A prečo sa to malo robiť tajne?

MIN. PROP.: Aby sa o tom cudzina nedozvedela.

DIKTÁTOR: Len cudzina. Už viem… Pán minister, boli ste vedúca osobnosť našej revolúcie. To vás zachraňuje v tejto chvíli. Ale v budúcnosti neručím za to, že by sme sa mohli po podobnom prípade tak priateľsky rozlúčiť. Do videnia!

MIN. PROP. (odchádza).

Šiesty výstup

I. dôstojník, Diktátor

I. DÔST. (vojde).

DIKTÁTOR: Čaká ma moja pani?

I. DÔST.: Áno, veliteľ.

DIKTÁTOR: Prosím ju.

I. DÔST.: Veliteľ, je tu správa tajnej polície.

DIKTÁTOR: Dôležitá?

I. DÔST.: Veľmi. Vodcu anarchistov, profesora Rocchiho, videli v meste. Polícia po ňom pátra, lebo je presvedčená, že pripravuje atentát proti vám.

DIKTÁTOR: To je ten, ktorému ste pripisovali aj ten vlaňajší neúspešný atentát. Nuž, zostriť stráže a urobiť všetky mimoriadne opatrenia. Môžeš ísť!

I. DÔST. (vyjde).

Siedmy výstup

Diktátor, Mária

MÁRIA (vojde): Dobrý večer, Luiz. Hneváte sa, že som prišla?

DIKTÁTOR: Nie, drahá. Čakal som vás. Ako dúhu po búrke. Sadnite si u mňa.

MÁRIA: Preto, aby som nevidela, aký ste rozrušený?

DIKTÁTOR: Mal som ťažký deň.

MÁRIA: Musíte si odpočinúť.

DIKTÁTOR: Práve teraz? (Zasmeje sa.) Ťažko to pôjde.

MÁRIA: Povedali ste včera, že práve po zhromaždení, po vašich narodeninách by to bolo možné.

DIKTÁTOR: Áno, áno, prirodzene. Ale to bolo včera.

MÁRIA: Stalo sa niečo?

DIKTÁTOR: Nič zvláštne. Dozvedel som sa, že Alonzo robil na vidieku propagandu za vojnu. Prirodzene, bez môjho vedomia.

MÁRIA: Čo urobíte s ním?

DIKTÁTOR: Neviem, ešte neviem. Pred rokom by som mu bol vykrútil krk, dnes neviem, čo mám robiť. Niečo sa zlomilo vo mne. Nevládzem. A práve teraz, keď je treba úžasne veľa sily, aby som mohol zničiť následky tej špinavej práce.

MÁRIA: Pôjde to, Luiz. Len odvahu treba. Pamätáte sa, ako sme sa posilňovali v dňoch revolúcie, ako sme si hovorili, nebáť sa, len odvahu, ty musíš zvíťaziť, veď je to dobrá vec, za ktorú bojuješ…

DIKTÁTOR: A je to skutočne dobrá vec?

MÁRIA: Luiz, ste možno prepracovaný…

DIKTÁTOR: Nie, nie, nie. To je viac. Žiaľbohu, viac. Ale nechajme to, drahá. Také vzácne sú chvíle, ktoré môžeme stráviť spolu. Viete, čím by som chcel byť? Rybárom. Niekde ďaleko na brehu mora. Rybárom, ktorý miluje more a diaľky, nemá nepriateľov, nehemžia sa mu v hlave problémy, neokráda seba o krásu, ktorá sa skrýva v očiach jeho ženy. A môže snívať, nielen robiť. A môže byť šťastný… (Telefón.) Áno, áno, prirodzene. Prosím ho! (Položí slúchadlo.) Pán minister vnútra.

MÁRIA: Mám odísť?

DIKTÁTOR: Prečo? Len zostaňte.

Ôsmy výstup

Tí istí, Minister vnútra

MIN. VNÚTRA (vojde): Odpusťte, veliteľ, že prichádzam bez pozvania, ale ide o veľmi dôležitú vec.

DIKTÁTOR: Prosím, pán minister!

MIN. VNÚTRA: Vec sa týka generála Alonza.

DIKTÁTOR: Nemám pred Máriou tajnosti. Prosím, sadnite si.

MIN. VNÚTRA: Smiem hovoriť úprimne?

DIKTÁTOR: Len úprimne, pán minister. Líškavých psov mám okolo seba dosť.

MIN. VNÚTRA: Veliteľ, situácia je pre vás veľmi vážna.

DIKTÁTOR: Myslíte na dnešný konflikt s Alonzom?

MIN. VNÚTRA: Myslím na celú podkopnú prácu, ktorú koná vyše roka a o ktorej neviete.

DIKTÁTOR: Neverím.

MIN. VNÚTRA: Škoda. Napríklad dnes po zhromaždení prijímal deputácie predbojovníkov, ktoré ste vy nechceli prijať.

DIKTÁTOR: To nič neznamená.

MIN. VNÚTRA: To veľa znamená. Krok za krokom získaval si takto popularitu, metódou veľmi správnou. Národ nechce vodcu, ktorý je pre neho iba fatamorgána, ukazujúca sa len pri výnimočných príležitostiach. Chce ho vidieť, chce sa ho dotknúť ako živej skutočnosti, chce vdýchnuť z neho do seba to, čo mu nemožno dať v programových rečiach. Čo má z veliteľa, ktorý sa kedy-tedy zjavuje na balkóne svojho diamantového paláca a hodí mu milostivo pár slov?

DIKTÁTOR: Konkrétne! To sa vzťahuje na mňa? Som dnes ťažko chápavý.

MIN. VNÚTRA: Na vás, veliteľ. Stratili ste popularitu, ktorá vás postavila na čelo štátu. Čaká vás boj, ak chcete bojovať.

DIKTÁTOR: S Alonzom?

MIN. VNÚTRA: S Alonzom. Znovu si musíte získať srdce národa. Každým možným prostriedkom. Ale musíte sa ponáhľať. Máte veľký handicap.

DIKTÁTOR: To by bolo všetko?

MIN. VNÚTRA: Všetko, čo som chcel povedať.

DIKTÁTOR (chladne): Ďakujem. Pre toto ste sa nemuseli unúvať, pán minister.

MIN. VNÚTRA (vstane).

MÁRIA: Pán minister, neodchádzajte. Prosím.

MIN. VNÚTRA: Madame, nie som príjemný spoločník.

MÁRIA: Ale iste dobrý priateľ. A ja toho priateľa prosím.

DIKTÁTOR: Mária, zabúdate…

MÁRIA: Na isté formy. Nezaujímajú ma. Ani vaša mienka. Ide o veľmi veľkú vec. Cítim to.

MIN. VNÚTRA: Prosím, madame.

MÁRIA: Nezazlievajte Luizovi prenáhlenosť. Je nervove vyčerpaný. A potom, pod sviecou býva tma.

DIKTÁTOR: Mária…

MIN. VNÚTRA: Čo si želáte, madame?

MÁRIA: Poznáte Alonza?

MIN. VNÚTRA: Najlepšie z nás všetkých.

MÁRIA: Je nebezpečný súper?

MIN. VNÚTRA: Ešte nemá moc v rukách. Nemôže ukázať, čo vie. Ale raz…

DIKTÁTOR: Raz, raz… Raz to ukáže?

MIN. VNÚTRA: Celkom logicky sa to dá predpokladať. V očiach zasvätených ste stratený človek.

DIKTÁTOR (zastaví sa): Nie, nie. Stratil som len sám seba.

MÁRIA: Luiz…

DIKTÁTOR: Áno, áno, načo sa pretvarovať…

MIN. VNÚTRA: Cítil som to. Vnútorný boj vás ničí, oberá o silu, o duchaplnosť, ktorá sa zaskvela pri najťažších problémoch; o chladnú krv, ktorá odstavila i najohnivejšieho nepriateľa. Veliteľ, je to len depresia. Ste bojovník. Musíte ďalej…

DIKTÁTOR: A keď je neskoro?

MIN. VNÚTRA: Ale nie je neskoro. Nech je situácia akákoľvek. (Kričí.) I teraz môžete ešte zázraky vykonať. Novú direktívu dať národu, iný smer našej politike. Dať pokoj svetu. Zlatými, a nie krvavými písmenami písať ďalej dejiny národa.

DIKTÁTOR: Boj?

MIN. VNÚTRA: Boj.

DIKTÁTOR: A nie. Nedám sa. (Telefón.) Spojte ma s bytom generála Alonza. — Generál Alonzo? Príďte hneď do môjho paláca. Ďakujem vám. (Položí slúchadlo.) Mária, vy plačete? Neplačte! Už je dobre.

MIN. VNÚTRA: Chcete sa dohodnúť s Alonzom?

DIKTÁTOR (smeje sa): Dohodnúť?

MÁRIA: Luiz. Alonzo iste prijme každú vašu požiadavku. Odíďme odtiaľto…

DIKTÁTOR: A kam? Predsa len krajšie umiera hrdina ako zbabelec. Ako ste to vraveli? Dať pokoj svetu? Áno. Iným i sebe? Áno. I keď bude okolo zavýjať samý šakal, čakajúci na tučné mŕtvoly. Skúsime to, priateľ môj. (Telefón.) Auto k zadnému východu. Nechcem, aby vás Alonzo videl.

MÁRIA: Ja sa tak bojím o vás.

DIKTÁTOR: Zbytočne, drahá. O chvíľu prídem domov. O ôsmej máme byť v opere. Poďte za mnou. Odprevadím vás, lebo nepoznáte cestu. (Ide napred.)

MIN. VNÚTRA: Hneváte sa na mňa, madame…

MÁRIA: Nie. Ďakujem vám. (Podá mu ruku, on ju pobozká. Vyjdú.)

Deviaty výstup

I. a II. anarchista

I. ANARCH. (vojde sprava. Za ním druhý): Skry sa za španielsku stenu.

II. ANARCH. (herec, ktorý hrá Diktátora. Skryje sa.)

I. ANARCH.: Zbraň máš odistenú? Nezabudni na profesorov príkaz. Ak sa budeš báť, o hodinu si mŕtvy. Musí sa ti to podariť. Budem pri dverách… (Huk zvonku.) Pozor, pozor… (Odíde.)

Desiaty výstup

II. anarchista, Diktátor, Alonzo

DIKTÁTOR (vojde zľava. Telefón): Generál Alonzo? (Položí slúchadlo.)

ALONZO (vojde, pozdraví).

DIKTÁTOR: Poďte bližšie, generál.

ALONZO: Ide o môj výrok na zasadnutí rady?

DIKTÁTOR: Áno, áno, prirodzene. Sadnite si, prosím. Bude sa páčiť cigareta?

ALONZO: Ďakujem, nefajčím. (Sadne si.)

DIKTÁTOR: A keby som vám povedal, že tá cigareta je guvernérstvo Tanalie? Vzali by ste si ju?

ALONZO: Ďakujem, ani vtedy by som nefajčil.

DIKTÁTOR: Nezabudnite, generál, že ja vás ponúkam.

ALONZO: Veď rozumiem. Chcete ma odstrániť. Zbabelé gesto. Lenže ja sa nedám. V tom sa mýlite, veliteľ.

DIKTÁTOR: Ja sa už viac nebudem mýliť.

ALONZO: Viem, že sa ma bojíte. Dobré by bolo, keby som bol ďaleko od vás. Zbaviť ma všetkých možností, okradnúť o pozíciu, ktorú som si statočne vybojoval v národe…

DIKTÁTOR: Cigánstvom, líškaním, podkopnou prácou…

ALONZO: Veliteľ, za toto…

DIKTÁTOR: Mlčte, generál. Zabúdate, že moc je ešte v mojich rukách.

ALONZO: Na jediné slovo zosype sa vaša moc. Vojsko stojí za mnou. I národ. Veď to i vy viete.

DIKTÁTOR (mlčí, usmieva sa).

ALONZO: Zarazilo vás to? Ozaj, vedeli by ste i na túto otázku odpovedať svojím príslovečným: áno, áno, prirodzene?

DIKTÁTOR: Ako by nie, milý generál. Áno, áno, prirodzene. Viem o tom. A tým dôraznejšie vás žiadam: zafajčite si.

ALONZO: Stačí okamih, jediný povel, a vojsko obkľúči váš palác. Moje vojsko, rozumiete? Vojsko, ktoré poslúchne len vojaka, a nie…

DIKTÁTOR: Nie mňa. I o tom viem. Ľúto mi je vášho vojska, generál, že dlho nebude vidieť svojho milovaného vodcu, lebo…

ALONZO: Lebo?

DIKTÁTOR: Lebo vy si zafajčíte, generál.

ALONZO: Chcete ma prinútiť na posledný krok?

DIKTÁTOR: Viete vy vôbec, ktorý krok by bol váš posledný? Keď vyjdete odtiaľto a nebudete mať v ruke zapálenú cigaretu, váš prvý krok bude aj váš posledný.

ALONZO: Šikovná pasca. Lenže na to ste zbabelý, aby to mohla byť pravda. Viete, aké by boli následky. Pohol by sa celý národ. A moji vojaci by vás roztrhali na handru.

DIKTÁTOR: Nie ste múdry, generál. Staráte sa o veci, ktoré sa majú prihodiť až po vašej smrti.

ALONZO: Tak?

DIKTÁTOR: Tak. Nuž, zapáľte si, generál. (Vytiahne zapaľovač, zapáli.) Sú to výborné cigarety. Z najlepšieho tabaku v Tanalii. Veď ich ešte užijete.

ALONZO (díva sa na neho. Potom si vezme a zapáli): My sa ešte stretneme. (Vyjde.)

DIKTÁTOR (napoleonské gesto. Úsmev.)

Jedenásty výstup

Diktátor, I. a II. dôstojník

DIKTÁTOR (telefón): Číslo jeden a dva.

I. a II. DÔST. (vstúpia).

DIKTÁTOR: Práve vyšiel odtiaľto generál Alonzo. Pôjdete za ním a nespustíte ho z očí. Nepripustíte, aby prišiel dnes večer na zasadnutie ministerskej rady. O všetkom ma budete informovať.

I. a II. DÔST. (pozdrav. Odídu.)

Dvanásty výstup

Diktátor, II. anarchista

DIKTÁTOR (telefonuje): Byt generála Terenu. Generál, hovorí veliteľ. Čo najrýchlejšie príďte ku mne. Mám pre vás radostnú správu. Vojdite zadným vchodom. Áno, áno, prirodzene. (Položí slúchadlo.) Nevládzem… Nie, nie… nevládzem… (Pomaly vyjde na balkón.)

Trinásty výstup

Alonzo, II. anarchista, I. a II. dôstojník

II. ANARCH. (chvíľu je tichosť. Potom šeptom): Antonio, Antonio… (Po chvíli. Odišiel.)

ALONZO (vzrušene vojde. Vidí, že niet nikoho, ide k písaciemu stolu. Hľadá niečo, rozhadzuje papiere.)

I. a II. DÔST. (vojdú): Generál Alonzo, ste zatknutý.

ALONZO (divo): Zavrieš papuľu?

I. DÔST.: Nasledujte nás, ak nechcete škandál.

ALONZO: Ale ja ho chcem…

I. DÔST.: Zajtra ráno máte odcestovať do Atie. Tam čaká loď, ktorá vás zavezie do Tanalie. Poďte s nami.

ALONZO: Ani na krok! Len sa mi priblíž!

I. DÔST. (vytiahne revolver): Tak pomašírujeme?

ALONZO (po chvíli sa pohne): Psi… (Vyjde.)

I. a II. DÔST. (za ním).

Štrnásty výstup

Diktátor, II. anarchista

II. DÔST. (zvonku): Podľa rozkazu, veliteľ!

II. ANARCH. (vyjde na javisko, obrátený k dverám, ktorými má vojsť Diktátor. Zbraň v ruke.)

DIKTÁTOR (vojde zľava. Musí to byť už iný herec.)

II. ANARCH. (zastrelí ho. Diktátor padne a anarchista ho zavlečie za španielsku stenu.)

Pätnásty výstup

II. anarchista, III. a IV. dôstojník

III. a IV. DÔST. (vojdú).

III. DÔST. (udivene): Kde je veliteľ? Tak sa mi vidí, že pred chvíľou vošiel do pracovne.

IV. DÔST.: Očakáva generála Terenu pravdepodobne v modrom salóne.

III. DÔST.: Tak Alonzo je už nadobro odstavený?

IV. DÔST.: Aspoň na čas.

III. DÔST.: Beťársky kúsok. Páči sa mi veliteľ. Mal to už dávno urobiť.

IV. DÔST.: Je chlapík. Nevieš, dokiaľ tu budeme dnes trčať?

III. DÔST.: Nie dlho. Ide do opery. No poď, lebo nás tu nájde a bude zle. (Vyjdú.)

Šestnásty výstup

II. anarchista sám

II. ANARCH. (vystúpi na javisko. Zapína si kabát. Oblečený je ako Diktátor. Navlas mu podobný. Herec hrá ďalej svoju úlohu. Vytiahne mŕtvolu na javisko, položí k nej zbraň. V ruke má obyčajný revolver. Vystrelí do vzduchu. Potom ho odhodí.)

Sedemnásty výstup

II. anarchista ako Diktátor, III. a IV. dôstojník, Stráž

DIKTÁTOR (stojí, díva sa meravo pred seba. Ozve sa poplašná siréna. Dvere sa rozletia.)

III. a IV. DÔST. (za nimi telesná stráž).

III. DÔST.: Čo sa stalo? Preboha, veliteľ!

IV. DÔST.: Mŕtvy, mŕtvy. (Šum medzi ostatnými.)

III. DÔST.: Veliteľ, stalo sa vám niečo? Mám zavolať lekára?

DIKTÁTOR (kývne, že nie).

III. DÔST.: Ale predsa. Ako sa to mohlo stať? Prehľadajte palác. Zostane tu len druhý dôstojník stráže. Choďte!

JEDEN ZO STRÁŽE: Veliteľ, tak sme konali svoju povinnosť, ako sme najlepšie vedeli. Buďte k nám milostivý.

DIKTÁTOR (kývne, aby odišli).

IV. DÔST.: Len zo severnej strany paláca mohol vojsť, akiste počas zhromaždenia. Týmito dverami choďte. A ukážte aspoň teraz, že ste chlapi na mieste. (Stráž odchádza.)

III. DÔST.: Zavolám políciu. (Berie slúchadlo.)

DIKTÁTOR (chytí mu ruku a položí slúchadlo).

III. DÔST.: Máme mŕtvolu odniesť?

DIKTÁTOR (kývne).

III. a IV. DÔST. (odnášajú mŕtvolu).

Osemnásty výstup

Diktátor, III. a IV. dôstojník

III. DÔST. (vráti sa): Odpusťte, veliteľ. Chcel by som predsa len vedieť, či sa vám niečo nestalo. Ako vidieť, touto zbraňou ste ho zastrelili. Pravdepodobne v zápase ste si revolvery vyčarali. Tak je?

DIKTÁTOR (kývne).

III. DÔST.: Noviny budú toho plné. Hrdinsky ste sa zachovali. Som hrdý na vás, veliteľ, a hrdý môže byť celý národ. Je to krásne vedieť, že naším veliteľom je hrdina. Prečo nehovoríte, veliteľ?

IV. DÔST. (vojde): Odpusťte, veliteľ. Je tu generál Tereno. Môžete ho prijať?

DIKTÁTOR (chvíľka prejde, kým prehovorí. Napoleonské gesto, aké mal pravý Diktátor. Potom pomaly, zreteľne): Áno, áno, prirodzene.

(Opona)