ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Scéna ako v druhom obraze.

Prvý výstup

Ministri propagandy, vnútra, obchodu, financií, vojny, Generál Tereno

MIN. VOJNY: Odporné je to čakanie.

MIN. PROP.: Prijíma deputácie.

MIN. FIN.: A nás si nechá na koniec.

MIN. OBCH.: Posmievali sme sa mu pred rokom, keď predniesol svoj program. A železnými rukami ho uskutočnil. Sme bábky v jeho rukách.

TERENO: A aké hlúpe. I ľud sa nám smeje.

MIN. VOJNY: Cítite to, generál?

TERENO: Som vojak a nikdy som na to nezabudol.

MIN. VOJNY: To ma teší, generál. Podáte mi ruku?

TERENO: Čo chcete?

MIN. VOJNY: Zaistiť budúcnosť vojska.

TERENO: Som váš. (Podajú si ruky.)

MIN. OBCH.: Tak sa mi vidí, že sa tu chystá opozícia, páni.

MIN. VOJNY: Ste proti nej?

MIN. OBCH.: Nemôžem súhlasiť s plánom blúznivca, ktorý sa narodil o dvetisíc rokov skôr, ako mal.

MIN. VOJNY: Správne, pán minister. S ostatnými pánmi by som bol už na čistom. (Min. vnútra a financií sa rozprávajú. Ide k nim.)

MIN. VNÚTRA: Pán minister, trváte na svojom doterajšom stanovisku?

MIN. VNÚTRA: Áno.

MIN. VOJNY: Veď ste vlastenec. Musíte vidieť, že sa blíži skaza národa.

MIN. VNÚTRA: Fráza! Nechcem vidieť ako čierne, čo je biele. Reforma vrátila nám rešpekt cudziny preto, lebo to nebola fráza. Bol i je to v dejinách najvážnejší krok k vytvoreniu svetového mieru.

MIN. VOJNY: Ste vynikajúci reproduktor veliteľových myšlienok.

MIN. VNÚTRA: Za tými myšlienkami stojí národ. Uvidíte to pri hlasovaní.

MIN. VOJNY: Zdá sa mi, pán minister, že nie ste úprimný. Že sa bojíte povedať svoje osobné presvedčenie.

MIN. VNÚTRA: Nenávidím každého, kto chce vylievať krv človeka pre slávu národa a podobné starožitnosti. A to je moje posledné slovo v tejto veci.

Druhý výstup

Tí istí, Alonzo, IV. dôstojník

IV. DÔST.: Generál Alonzo!

(Výkriky:) Alonzo! Čo tu robí? Ako je to možné.

ALONZO (vojde): Páni, teší ma, že vás vidím. (Obklopia ho.)

MIN. VOJNY: Prišli ste na veliteľovu žiadosť?

ALONZO: Prišiel som, lebo ma tu treba. (Terenovi.) Generál, boj nás musí spojiť. Chcem, aby sme boli priatelia.

TERENO: Môžete sa na mňa spoľahnúť. (Podajú si ruky.)

ALONZO: Páni, preto som tu, lebo vlasť je v nebezpečenstve. Musí sa urobiť rázny krok. Ak sa uskutoční pozajtrajšie hlasovanie a národ bude tak hlasovať, ako ho nahuckali agitátori, ocitneme sa pred svetom bez obrany, vystavení každému nebezpečenstvu. Celou svojou silou sa staviam proti veliteľovmu plánu. Vojsko sa nesmie zničiť.

TERENO: Včera sa uskutočnilo všeobecné odzbrojenie.

ALONZO: A vojsko?

MIN. VOJNY: Aj vojsko odzbrojili.

ALONZO: A vy ste to pripustili? Ste baby.

MIN. VOJNY: Čo sme mohli robiť? Generáli pod pištoľou vydávali rozkazy na odzbrojenie svojich vojakov.

ALONZO: Tak… Tak je všetko stratené. Kde sú zbrane?

MIN. VOJNY: V tajných skrýšach. Lenže nevieme, kde sú.

ALONZO: Musíme ich vypátrať.

MIN. VOJNY: Nevedeli sme vypátrať ani jedného z tých, ktorí odzbrojovali. Ani jediné meno, ktoré by sa mohlo stať východiskom ďalšieho pátrania.

MIN. VNÚTRA (podíde k nim): V Tanalii ste robili poriadky, generál. Prečo ste sem prišli robiť revolúciu?

ALONZO (prekvapene): Robiť? Nie. Chcem jej zabrániť. Veliteľ musí ustúpiť od svojho plánu.

MIN. VNÚTRA: A keď vás neposlúchne?

ALONZO: Tak bude revolúcia. Ale nie mojou vinou.

MIN. VNÚTRA: Otvorte oblok!

ALONZO (otvorí ho. Šum davu, výkriky: Nech žije veliteľ. Nech žije večný mier. Zlostne ho zatvorí.)

MIN. VNÚTRA: Počujete? Tu nebude revolúcia.

ALONZO: Ale bude daromné prelievanie krvi.

MIN. VNÚTRA: Bez zbraní? A prečo? Preto, lebo trom pánom sa nepozdáva to, čo národ chce?

MIN. VOJNY (prerušuje rozhovor): Aká je situácia v Tanalii?

ALONZO: Pokoj, ktorý vydobylo vojsko.

MIN. PROP.: I mŕtvi?

ALONZO: Veľa mŕtvych.

MIN. VNÚTRA: Prečo?

ALONZO: Veliteľov rozkaz.

MIN. PROP.: Tam prelievanie krvi a tu večný mier?

MIN. VNÚTRA: Hovoríte pravdu, generál?

MIN. FIN.: Tak to je výsmech toho, čo robí.

ALONZO: Obávam sa, že máte pravdu.

MIN. VNÚTRA: Nie, nie, generál. Je to lož.

ALONZO: Pán minister!

MIN. VNÚTRA: Prišli ste robiť náladu proti veliteľovi. Len neviem, či to bude úspešný spôsob boja. Kto chce po niekom hodiť blato, musí si zašpiniť ruky.

ALONZO: Neodpovedám na urážku, pán minister. Ale toto vám musí stačiť ako vysvetlenie. (Vytiahne papier.)

MIN. PROP.: Čo je to, prosím?

ALONZO: Veliteľov rozkaz, ktorý doručil kuriér.

MIN. VNÚTRA (číta): Všetkými prostriedkami potlačiť. (Celý sa zmenil.)

MIN. FIN.: A viete prečo?

MIN. OBCH.: Aby ho tu nič nehatilo pri uskutočňovaní jeho plánu.

TERENO: A náramne mu vyhovuje, že správy z Tanalie dôjdu až za tri dni.

MIN. FIN.: A keby aj došli skôr, prelievanie krvi v Tanalii by bol nový dôvod na odstránenie vojska.

ALONZO (Ministrovi vnútra): Pán minister, nepodáte mi ruku? Napokon aj my znamenáme ešte nejakú moc, ak vystúpime spoločne. Ste vlastenec a budete cítiť, že je to nemožné…

Tretí výstup

Tí istí, Diktátor

DIKTÁTOR (pri posledných slovách zastane vo dverách): Čo je nemožné?

ALONZO (mlčí).

DIKTÁTOR: Nedostanem odpoveď?

ALONZO: Veliteľ, dovoľte mi vysvetliť, prečo som tu.

DIKTÁTOR: Teda nie! (Ide k predsedníckemu stolu.) Páni, oznámili mi, že ste ma prišli pozdraviť na moje narodeniny. Chcete mi povedať niečo?

MIN. VOJNY (predstúpi): Radi by sme gratulovali k splneniu vašich plánov. Ale nechceme byť len zdvorilí gentlemani. S plným rešpektom uznávame veľkosť myšlienok, ktoré ste v uplynulom roku priviedli k víťazstvu. Len odpusťte, že s obavou sa dívame na dokončenie vášho plánu a spytujeme sa v záujme vlasti, či chcete uskutočniť myšlienku večného mieru, ak pozajtra pri hlasovaní vysloví národ súhlas s vašimi túžbami?

DIKTÁTOR: Áno, páni, a nezastaví ma nijaká prekážka.

TERENO: Zbavíte národ opory a sily.

DIKTÁTOR: Jeho sila, i opora bude v tvorivej práci.

MIN. VOJNY: Každý pokus o dohodu je teda daromný?

DIKTÁTOR: Nemôžu ma odstrašiť maličkosti neveštiace úspech, lebo prínos mojej myšlienky je príliš veľký. Plán večného mieru vyšiel z môjho národa a môj národ ukáže svetu príklad, ktorý si zaslúži nasledovanie.

TERENO: Čo bude s vojskom?

DIKTÁTOR: Otázka, na ktorú odpovedia budúce dni. Vyčkáme rozhodnutie národa.

IV. DÔST. (vojde a pred Diktátora položí papier. Vyjde.)

MIN. VNÚTRA: Škoda, že situácia v Tanalii nie je v súlade s vaším plánom, veliteľ.

DIKTÁTOR (číta): Prečo?

ALONZO: V Tanalii boli veľké nepokoje.

DIKTÁTOR: Preto ste tu, generál?

ALONZO: Chcem osobne referovať o úspešnom potlačení vzbury domorodcov.

DIKTÁTOR: Nie, generál. Vy ste prišli robiť revolúciu. Správne vám to povedal pán minister vnútra.

(Úžas.)

ALONZO: Ja?

DIKTÁTOR: Vy. Nezapierajte. Bolo by to daromné. Odovzdajte mi papier, ktorý ste pred chvíľou ukázali pánu ministrovi vnútra.

ALONZO: Odovzdám ho na mimoriadnej audiencii.

DIKTÁTOR: Nie! Vy mi ho dáte teraz. (Po chvíli.) Mám vás dať prehľadať? Ušetrite ma toho.

ALONZO (odovzdá papier).

DIKTÁTOR (pozrie doň): Generál, máte dobre prišité svoje epolety?

ALONZO: Nerozumiem.

DIKTÁTOR: My sa veľmi dobre rozumieme.

MIN. VNÚTRA: Prečo bolo toľko mŕtvych pri potlačení vzbury v Tanalii?

DIKTÁTOR: Dali ste strieľať do domorodcov?

ALONZO: Bolo to treba.

DIKTÁTOR: Len v krajných prípadoch?

ALONZO: Áno.

DIKTÁTOR: A prvý výstrel do vzduchu?

ALONZO (neisto): Áno.

DIKTÁTOR: Nie, generál. Domorodci sa museli vzbúriť. Vy ste to potrebovali. Aby ste mohli do nich strieľať. Aby ste v mojom mene vylievali krv a ukázali svetu, že je lož, čo robím. O všetkom som informovaný, páni. Na tomto papieri, napríklad, je každé slovo, čo sa tu vyslovilo do môjho príchodu. Nedbám, že to nebudete pokladať za čestný spôsob boja. Ale iba takto sa dozviem pravdu o vás, lebo ste zbabelí na to, aby ste mi ju povedali do očí. (Chce odísť.)

MIN. VOJNY: Možno táto hodina bude osudná pre národ. Naše cesty sa križujú. Prečo nechcete pripustiť východisko, ktoré by nás mohlo zblížiť?

TERENO: Aspoň predĺžiť dnešný stav. Veď vojsko môže nájsť svoje poslanie i pri budovaní štátu. Len nech zostane naďalej vojskom. Svet nie je zrelý na vašu myšlienku, akokoľvek je krásna.

DIKTÁTOR: Dal som národu slobodu i prácu. Dám mu i mier.

MIN. VOJNY: V každej kritickej chvíli bude sa triasť pred svojimi nepriateľmi. Ak svet po našom príklade neodzbrojí, naši nepriatelia nás môžu kedykoľvek rozdrviť.

DIKTÁTOR: Sledujete každodenne články zahraničných novín, ako sa uskutočňuje moja myšlienka. Viete, že celý svet s nami sympatizuje. V našej budúcnosti vidí aj svoju budúcnosť.

TERENO: Ale sympatie nemôžu byť záruka našej budúcnosti.

DIKTÁTOR: Naše úplné odzbrojenie bude pre Európu ultimátum. A ja verím, že ho splní.

MIN. VOJNY: A keď sa sklamete?

DIKTÁTOR: Páni, nezazlievam vám, že ste proti mne. Bojujte so mnou. Dnes som už taký silný, že sa môžem pustiť do otvoreného boja. Ak ma pri hlasovaní presvedčí národ, že som na chybnej ceste, ustúpim. Ak nie, poznáte moje stanovisko. Vojsko sa musí odstrániť, ako nevyhnutný prvý krok, aby sa človečenstvo mohlo priblížiť k svetovému mieru. (Vyjde. Tichosť.)

ALONZO: Teda, páni? (Priloží prst na ústa. Vystrie ruku. Ostatní kladú na ňu svoje dlane. Všetci sa dívajú ešte na Ministra vnútra.)

MIN. VNÚTRA (zastane pred nimi): Sláva veliteľovi! (Vyjde.)

(Opona)