ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Scéna ako v druhom a treťom obraze.

Prvý výstup

Alonzo, I. dôstojník

ALONZO: Nikoho tu niet?

I. DÔST.: Páni ministri ešte nedošli.

ALONZO: A veliteľ?

I. DÔST.: Prijíma deputácie.

ALONZO: Mohol by som telefonovať?

I. DÔST. (neodpovedá).

ALONZO: Prečo nehovoríš?

I. DÔST.: Neviem, či smiem…

ALONZO: Nuž, ako chceš!

I. DÔST.: Elektrické a telefonické vedenia sú prerušené. Chyba sa dosiaľ nenašla.

ALONZO (zasmeje sa): Vie veliteľ, že som tu?

I. DÔST.: Nie, generál. Ináč by som vás musel zatknúť.

ALONZO: A prečo si ma nezatkol?

I. DÔST.: Generál, mám priateľa poručíka stráže. Včera ho zatkli pre úklady proti veliteľovi.

ALONZO: Ako sa volá?

I. DÔST.: Giuseppe Ventini.

ALONZO: Kde je?

I. DÔST.: Generál, svoju hlavu dávam do hry…

ALONZO: Kde je?

I. DÔST.: Tu, v paláci. Chce s vami hovoriť.

ALONZO: Kam vedie tento východ? (Ukáže naľavo.)

I. DÔST.: Na zadné schodište.

ALONZO: Tak ho priveď. Raz-dva!

I. DÔST.: Ale…

ALONZO: Nefrfoc! Choď a nepusť sem nikoho!

I. DÔST. (vyjde).

Druhý výstup

Alonzo, I. a III. dôstojník

III. DÔST. (opatrne vkĺzne): Generál, poručík stráže Giuseppe Ventini.

ALONZO: Ty si mi včera telefonoval?

III. DÔST.: Áno, generál.

ALONZO: Tak hovor!

III. DÔST.: Včera zabudol veliteľ vypnúť svoj mikrofón. Vypočul som dva jeho dôverné rozhovory.

ALONZO: Čo si sa dozvedel?

III. DÔST.: Pri atentáte pred rokom nezahynul anarchista, ale Luiz Alvarez.

ALONZO: Šalieš?

III. DÔST.: Nie. Preto ma dal zatknúť, lebo prišiel na to, že to viem.

I. DÔST. (vojde): Pozor! (Vyjde.)

ALONZO: Poď za mnou! (Vyjdú naľavo.)

Tretí výstup

Ministri propagandy, financií, obchodu, Alonzo

MIN. PROP. (vojde prvý, za ním ostatní. Všetci premenení, prestrašení): Je to hrozné, prosím.

MIN. OBCH.: Vraj Alonzova ruka. Nechce sa mi veriť.

MIN. FIN.: Celkom možné.

MIN. OBCH.: Chcel dostať plán tajných skrýší.

MIN. PROP.: Chudák Gamino. Životom zaplatil za svoju nekompromisnosť.

MIN. FIN.: Včera sme spravili veľkú chybu. Nemali sme sa poddať Alonzovi. Teraz sa už nedostaneme z jeho moci.

MIN. OBCH.: Nie, lebo by to bola osudná chyba.

MIN. FIN.: Prvá, či druhá?

MIN. OBCH.: O tom práve rozmýšľam. Akiste sa vzdám kresla, keď zvíťazí Alonzo.

MIN. PROP.: Prečo?

MIN. OBCH.: Prečo? Celý svet sa obráti proti nám. Objednávky cudziny sa obmedzia na minimum, náš priemysel spolu s naším obchodom sa dostane do slepej uličky. Pomaly odmontujeme všetky fabriky, ktoré sme oživili…

MIN. FIN. (nadviaže): Bude niekoľko krachov na burze, náš frank stratí svoju hodnotu, prídeme o dôveru celej Európy, nikde nedostaneme pôžičku… Ach, nechajme to. Akiste vás budem nasledovať, milý priateľ, ak…

MIN. OBCH.: Ak vám to nezakáže vaša pani.

MIN. FIN.: Ale netrepte. Že sa vám chce fígľovať.

MIN. PROP.: Šušká sa po meste, že Alonzo si veľmi upevnil pozíciu.

MIN. OBCH.: Podniky Lafeta mu pomohli. Bez neho by zbankrotovali. A koncern fabrík na výrobu umelých tukov a potravín, ktoré sa nevyvlastnili.

MIN. FIN.: Prirodzene z vlasteneckého nadšenia a túžby národa po sláve.

MIN. OBCH.: A po budúcej vojne s vyhliadkou na nádejné dodávky.

MIN. PROP.: A čo sme mohli spraviť, prosím? Postaviť sa proti Alonzovi? Byť naďalej bábkami vo veliteľových rukách?

MIN. FIN.: Ešte nepoznáte Alonzovu brutalitu? Tá nedovolí predpokladať nič lepšie. To, čo robil veliteľ, malo aspoň eleganciu a vtip, ale tento, tento…

ALONZO (vojde): Dobrý večer, páni. Buďte srdečne vítaní!

MIN. PROP.: Dobrý deň.

MIN. FIN.: Dovoľte otázku, generál. Kto zavraždil ministra Gamina?

ALONZO: Mňa sa spytujete, pán minister?

MIN. FIN.: Nemyslím na vás. Ale bol by som rád, keby nebola pravda, čo sa rozpráva.

ALONZO: Nezáleží mi na tom, čo sa rozpráva. Napokon poznáte toho človeka. Bude generál.

MIN. FIN.: Veď to je priznanie!

ALONZO: No a? Nepáči sa vám to, páni?

MIN. FIN.: Ale hej! Nesmierne sa nám to páči. Sľubujeme, že budeme trpezlivo čakať na chvíľu, keď i nás odstrelíte.

ALONZO (smeje sa): Až teraz som celú vec pochopil. Páni, hovoríte presvedčení, že náš rozhovor počúva veliteľ. Ale mikrofóny sú vypnuté, vedenie prerušené. Môžete celkom smelo povedať, čo si myslíte.

MIN. FIN.: Len to sme povedali, generál. Nehráme komédiu, nech si nás počúva, kto chce.

ALONZO: Potom ste nedomysleli vážnosť situácie. Blíži sa štátny prevrat. Dve strany bojujú o moc. Obe využijú každú príležitosť na získanie moci a odstránenie svojich protivníkov. Vy ste sa pridali ku mne. Musíte bezpodmienečne súhlasiť s tým, čo robím. Nezabudnite, že so mnou stojíte i padáte.

Štvrtý výstup

Tí istí, I. dôstojník

I. DÔST. (vojde): Generál, prichádzam po rozhodnutie vo veci poručíka Ventiniho.

ALONZO: Ach, Ventini! Je mi ľúto, kamarát, ale poručíka Ventiniho majú ihneď zastreliť.

I. DÔST.: Je to váš rozkaz?

ALONZO: Nie. Veliteľov.

I. DÔST.: Neodvolá ho veliteľ?

ALONZO: Žiaľ, nie. Žiada jeho smrť.

I. DÔST.: Pokúsim sa poprosiť ho.

ALONZO: Nepochodíš. Aj mňa odmietol.

I. DÔST.: Tak. Chcel som vám niečo dôverné povedať, generál.

ALONZO: Mne?

I. DÔST. (cítiť, že sa odhodláva na veľkú vec): Áno.

ALONZO: Dobre. Poď! (Vyjdú východom vľavo.)

Piaty výstup

Ministri propagandy, financií, obchodu

MIN. FIN.: Tak si Alonzo získava prívržencov.

MIN. PROP.: Rozkaz nevydal veliteľ?

MIN. FIN.: V poslednej minúte si nepošpiní meno nezmyselným rozsudkom smrti.

MIN. PROP.: Čo robiť?

MIN. OBCH.: To, čo je múdre za týchto okolností. Mlčať a čakať.

Šiesty výstup

Tí istí, Minister vojny, Alonzo

MIN. VOJNY (vojde): Kde je Alonzo?

MIN. PROP.: Odišiel pred chvíľou.

MIN. VOJNY: Hovoril už s veliteľom?

MIN. OBCH.: Nie.

MIN. FIN.: Akiste sa ho bojí.

MIN. VOJNY: Alonzo? Chacha… Tajomník ministra vnútra odovzdal dnes Alonzovi plán tajných skrýší. Všetky zhabané zbrane máme v rukách. A on by sa mal báť?

MIN. PROP.: Kde je generál Tereno?

MIN. VOJNY: Vybral sa so svojimi vojakmi do najbližšej skrýše. Keď dôjdu zbrane, mesto je v našich rukách.

MIN. PROP.: Len či nebude neskoro.

ALONZO (vojde).

MIN. VOJNY: Čo je?

ALONZO: Všetko v poriadku. Na predmestí sme zadržali rotu predbojovníkov odkiaľsi z juhu. Ich uniformy sme zhabali pre vojsko. V oblekoch stúpencov veliteľa budú naši ľudia, ktorí v kritickom okamihu zakročia.

MIN. PROP.: Geniálne…

MIN. FIN.: Kedy?

ALONZO: Sám dám povel. Zakričím do mikrofónu: Sláva veliteľovi.

MIN. FIN.: A keď vás premôže stráž a polícia?

ALONZO: Nezabudnite na jeho zásady. Nechce krv. Jeho ľudia zakročia iba v najkrajnejšom prípade.

MIN. VOJNY: Máme len pätnásť minút. Pred chvíľou vydali rozkaz. Veliteľ nebude hovoriť vonku, ale v palácovej dvorane.

ALONZO: Prečo?

MIN. PROP.: Bojí sa atentátu.

MIN. OBCH.: Možno.

MIN. FIN.: A vo dvorane budeme len my a jeho sprievod. Od nás istotne nevyjde pokus o atentát.

MIN. VOJNY: A keď, bolo by to posledné východisko.

MIN. FIN.: Pán minister, nechcem byť členom bandy vrahov.

ALONZO: Nerozčuľujte sa, pán minister. Nemáme príčinu pomýšľať na spomenuté východisko. Som presvedčený, že veliteľ prijme všetky naše podmienky.

Siedmy výstup

Tí istí, Diktátor, I. a II. dôstojník

DIKTÁTOR (vojde): Pozdravujem vás, páni.

MINISTRI (úklon).

DIKTÁTOR (Alonzovi): Čo tu chcete, generál?

ALONZO: Viete to práve tak dobre ako ja.

DIKTÁTOR: Prečo ste neodcestovali?

ALONZO: Lebo som nechcel.

DIKTÁTOR: Falšovali ste môj prípis, používate najhnusnejšie prostriedky, vraždíte ľudí, ktorí vám nie sú pohodlní, brodíte sa v špine a krvi. Ale teraz už dosť! Obesiť vás, naničhodník, podliak…

ALONZO (vytrhne šabľu).

DIKTÁTOR: Dôstojníci stráže!

I. a II. DÔST. (vojdú).

DIKTÁTOR: Odzbrojte ho!

ALONZO (hodí im šabľu).

DIKTÁTOR: Strhnite mu epolety!

ALONZO: Pozor! Šabľa bola vaša. Tú nosiť nechcem, ani nebudem. Ale epolety mi dal iný…

DIKTÁTOR: Strhnite mu ich. (Dôstojníci sa nepohnú.) Zbabelá háveď. Bojíte sa ho? (Ani teraz sa nepohnú.) Von!

I. a II. DÔST. (vyjdú).

DIKTÁTOR (tichosť): Chcem byť s generálom sám.

MINISTRI (vyjdú).

Ôsmy výstup

Diktátor, Alonzo

DIKTÁTOR: Za čo ste ochotný odstúpiť?

ALONZO: Nevyjednávam.

DIKTÁTOR: Chcete peniaze?

ALONZO (neodpovedá).

DIKTÁTOR: Škoda!

ALONZO: Vaša či moja?

DIKTÁTOR: Hádanka, ktorú možno veľmi ľahko rozlúštiť.

ALONZO: Ste presvedčený, že ovládate situáciu?

DIKTÁTOR: Stopercentne.

ALONZO: Prečo chcete teda vyjednávať?

DIKTÁTOR: Ide o moju myšlienku.

ALONZO: Viete, že sa mi aspoň tak prieči ako vy.

DIKTÁTOR: A jednako som sa pokúsil o dohodu. Nechcem, aby tiekla krv.

ALONZO: To pôjde ťažko.

DIKTÁTOR: Viem. Mal som vás dať zatknúť.

ALONZO: Prečo ste to nespravili?

DIKTÁTOR: Bola to chyba. Odpusťte mi to.

ALONZO: Prečo to neurobíte teraz?

DIKTÁTOR: Teraz?

ALONZO: Áno, teraz!

DIKTÁTOR: Povedal som, že to bola chyba. A chyba je len to, čo sa nedá napraviť.

ALONZO: Nemyslíte, že by sme si úlohy mohli vymeniť? A ja by som mal prevziať diktát?

DIKTÁTOR: Máte dvetisíc pušiek, osemdesiat guľometov, desať kanónov. Delostrelecké náboje nijaké, streliva málo. Len to, čo sa pred rokom ponechalo podnikom Lafeta ako tovar, ktorý kúpila cudzina.

ALONZO: Ste dobre informovaný.

DIKTÁTOR: Nadarmo ste zavraždili ministra vnútra. Plány tajných skrýš ste u neho nenašli.

ALONZO: Dnes ráno mi ich odovzdal jeho tajomník.

DIKTÁTOR: Dnes ráno som dal všetky tajné skrýše vyhodiť do vzduchu.

ALONZO: To nie je pravda.

DIKTÁTOR: Ale hej, generál.

ALONZO: To nemohol vykonať normálny človek. Zošaleli ste? Vydať národ napospas susedom, zbaviť ho zbraní, možnosti obrany…

DIKTÁTOR: Dosť! Nebojím sa o národ. Iba vtedy by som sa musel báť, keby každý jeho člen mal v rukách zbraň a vy by ste ich viedli.

ALONZO (mlčí).

DIKTÁTOR: Začneme už rozumnejšie rozprávať?

ALONZO: Tak sa vidí, že niet iného východiska.

DIKTÁTOR: Prosím.

ALONZO: O chvíľu budete rečniť na slávnostnom zhromaždení. Bude to posledná príležitosť nadchnúť zástup pre myšlienku večného mieru. Poviete im, že ste chybili. Uznávate to a chcete, aby sa cesta národa vrátila do normálnych koľají. Svet nie je ešte zrelý na vašu myšlienku.

DIKTÁTOR: Myslíte to vážne?

ALONZO: Smrteľne vážne.

DIKTÁTOR: Blázon!

ALONZO: Pozor! Dosiaľ sme si len sily merali. Teraz nastáva boj!

DIKTÁTOR: Tak budeme bojovať.

ALONZO: Vaše posledné slovo?

DIKTÁTOR: Pochybujete o tom? S chladnou tvárou mám zabiť všetko, čo som kriesil k životu?

ALONZO: Odpovedzte!

DIKTÁTOR: Nie!

ALONZO (vytiahne revolver).

DIKTÁTOR: Chcete ma zabiť?

ALONZO (položí revolver pred neho): Urobíte to za mňa sám.

DIKTÁTOR: Nikdy!

ALONZO: Pochybujem.

DIKTÁTOR (hodí mu revolver).

ALONZO: Urobíte to po dnešnom zhromaždení, na ktorom sa národ dozvie, že váš plán stroskotal.

DIKTÁTOR: Uznávam, že by to malo štýl. Ale neustávajte sa. Do videnia, generál. (Odchádza.)

ALONZO: Do videnia, Guilelmo Menotti!

DIKTÁTOR: Tak…

ALONZO (smiech): Budeme už inakšie rozprávať?

DIKTÁTOR: Ťažko, generál. Guilelmo Menotti je práve taký nekompromisný ako diktátor Luiz Alvarez.

ALONZO: Chcete, aby som prekvapil ministerskú radu správou, že veliteľom národa je vrah Luiza Alvareza?

DIKTÁTOR: Môžete to dokázať?

ALONZO: Poručík Ventini mi prezradil všetko.

DIKTÁTOR: Poručík Ventini podpísal vyhlásenie, že pripravoval úklady proti mojej osobe.

ALONZO: A prečo ste ho dali odstreliť?

DIKTÁTOR: Ja som ho dal odstreliť? Ja… Tak! Pľuha!

ALONZO (smeje sa): Bol to šikovný ťah. Získal mi troch vašich dôstojníkov.

DIKTÁTOR (ide k dverám): Dôstojníci stráže! (Tichosť.) Dôstojníci stráže! Mingon, Beppo…

ALONZO: Škoda námahy. Vaša stráž už nemá veliteľov.

DIKTÁTOR (kričí zúfalo ďalej): Nieto tu nikoho?

IV. DÔST. (vojde): Veliteľ, Mingo a Beppo opustili pred chvíľou palác.

DIKTÁTOR (zatvorí dvere).

ALONZO: Koniec komédie! Je daromné všetko. O desať minút začne sa zhromaždenie. Viete, čo žiadame od vás.

DIKTÁTOR: Áno. Vrátiť národ do poroby, tmy, nenávisti. Nazad o niekoľko storočí. Aby mi mohol i ten najmenší človek môjho národa napľuť do tváre. Každý, komu som na chvíľu vrátil vieru v život. A čo by ste mi za to dali? Musí to byť niečo veľmi veľké. Dávam za to svoju česť!

ALONZO: Česť?

DIKTÁTOR: Áno, generál.

ALONZO (mlčí).

DIKTÁTOR: Mlčíte. Nuž ja dokončím svoj boj. Anarchista Guilelmo Menotti vstúpil do dejín tohto národa i sveta, anarchista Guilelmo Menotti odíde z nich čestne. (Otvorí oblok.) Vidíte… národ… tam. Tých maličkých, do ktorých by ste ani nekopli, tú háveď mizernú, špinavú, tie chvejúce sa srdcia, vďačné za omrvinku lásky, toho žobráka, tých robotníkov, toho starého úradníka v okuliaroch, toho nezamestnaného s jeho ochabnutým svalstvom, (výkrik zvonku: Sláva veliteľovi!), tým všetkým od prvého do posledného som zodpovedný. Je to skutočne daromné, generál.

ALONZO: Ministerská rada sa hneď dozvie, kto ste.

DIKTÁTOR: Neuveria vám.

ALONZO: Žena Luiza Alvareza žiadala od vás svoj prsteň. Nemohli ste ho vrátiť.

DIKTÁTOR: To má byť váš tromf?

ALONZO: Áno! Vytiahne prsteň. Viete, kde sme ho našli?

DIKTÁTOR: Vráťte mi ten revolver, generál.

ALONZO: Chcete…

DIKTÁTOR: Po zhromaždení. Ako ste vraveli.

ALONZO: Splníte to, čo žiadame?

DIKTÁTOR: Všetko!

ALONZO: Ľutujem, ale niet iného východiska.

DIKTÁTOR: Niet… niet. (Hrá sa s revolverom, potom ho strčí do vrecka.) Napokon zomrieť na úrovni je sen každého veľkého človeka. A ja som predsa len bol veľký človek. Bol. A hoci musím odísť, na niekoľko rokov som zachránil svoj národ pred vojnou. Štyridsaťmiliónový národ, ktorý má dvadsaťtisíc pušiek, bude musieť dosť dlho robiť mierovú politiku. A to by bol môj tromf, generál! (Vyjde. Vo dverách stoja ministri v hlbokom úklone.)

Deviaty výstup

Alonzo, Ministri

MIN. VOJNY (za ním ostatní): Čo je?

ALONZO: Všetko v poriadku.

MIN. VOJNY: Dohoda?

ALONZO: Víťazstvo.

MIN. OBCH.: Je to možné?

ALONZO: Prijal všetky naše požiadavky.

MIN. VOJNY: Aké podmienky si kladie?

ALONZO: Nežiada nič.

MIN. VOJNY: Neskrýva sa za tým úskok?

MIN. PROP.: Bol vždy rafinovaný nepriateľ.

ALONZO: Sľúbil, že na zhromaždení povie to, čo si žiadame.

MIN. FIN.: Nepochopiteľné. Ale mal iné východisko?

MIN. VOJNY: Keby zmenil úmysel a hovoril o svojej myšlienke?

ALONZO: Ozve sa povel. Len škoda, že Terenova cesta bola daromná. Všetky skrýše dal vyhodiť do vzduchu!

MIN. VOJNY: Je to pravda?

MIN. PROP.: Čo teraz?

Desiaty výstup

Tí istí, Tereno, IV. dôstojník

TERENO (vojde. Na smrť ustatý.)

ALONZO: Konečne! Čo je? Nedalo sa nič zachrániť?

TERENO: Zachrániť? Prečo?

ALONZO: Veď skrýše mali vyhodiť do vzduchu.

TERENO: Mali. Ale vedenie bolo prerušené. Našli sme všetko v poriadku. Stálo nás to stopäťdesiat ľudí, ale máme výzbroj pre celú divíziu.

ALONZO (priskočí k nemu): Je to pravda?

IV. DÔST. (hlási): Páni, zhromaždenie sa začína!

(Opona)