ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Prijímacia sieň diktátorovho paláca. Vpravo predsednícky stôl, v prostriedku východ, vľavo tiež. Naproti predsedníckemu stolu obraz diktátora v životnej veľkosti.)

Prvý výstup

Minister propagandy a Minister vojny

MIN. PROP.: Vec je nepochopiteľná, prosím. Čítali ste mimoriadne vydania večerníkov? Všade na prvej strane veľkými písmenami titul článkov: Veliteľ, najväčší hrdina národa. Skvelé. I ja pripúšťam, prosím, že je to hrdinstvo nedať sa prekvapiť takýmto zlosynom a zabiť ho. Ale ako sa ta mohol ten zlosyn dostať? O tom sa čuší. Zasa príjemná úloha pre ministra propagandy, aby to vysvetlil, vyhováral sa pred svetom, prosím. Hrozné. Už teraz ma bolí hlava z toho, čo zajtra napíšu o prípade cudzozemské noviny. Blamáž. Nesmierna blamáž. Do veliteľovho paláca sa dostal anarchista. Škandál, prosím.

MIN. VOJNY: Svinstvo! A je to vina pánov, ktorí vládnu vo veliteľovom paláci a majú veľmi ležérne predstavy o bezpečnosti exponovaných osôb.

MIN. PROP.: Nevenuje sa náležitá pozornosť ani ochrane civilného obyvateľstva. Nedbá sa o to, prosím.

MIN. VOJNY: To by nebolo také nerozvážne ako dnešný veliteľov krok. Nedbať o to, čo si želá vojsko. Ako sa skončila vaša zrážka s veliteľom?

MIN. PROP.: Mňa zachránili moje veľké zásluhy. Ale Alonzo, chudák… ten na to doplatil.

MIN. VOJNY: Čo je s ním?

MIN. PROP.: Odstavili ho. Je guvernérom Tanalie. Veliteľov rozkaz.

MIN. VOJNY (vyskočí): Toto vykonal veliteľ? Alonzo v Tanalii? Veď je to… A prijal rozkaz?

MIN. PROP.: Máte zlých informátorov. Musel ho prijať. Zajtra cestuje.

MIN. VOJNY: Tak je zbabelec a zaslúži si, aby mu človek napľul do tváre.

MIN. PROP.: Ale, ale… Prečo? Tanalia je krásna.

MIN. VOJNY: Nejedujte ma. Krásna pre vás, alebo pre, pre kohokoľvek, ale pre Alonza? Pre Alonza, v ktorom už každý videl budúceho…

MIN. PROP.: Tichšie, milý priateľ!

MIN. VOJNY: Čo tam? I tento palác stojí a padá s nami. My sme tu páni.

MIN. PROP.: Nijako nechcem, aby sa naše mienky v niečom rozchádzali. Ale tento veliteľov krok bol energický, prosím. To musíte uznať. Ja sa len toho bojím… (Šepká.)

Druhý výstup

Tí istí, Minister financií, Minister obchodu, IV. dôstojník

IV. DÔST. (vo dverách hlási): Pán minister obchodu, pán minister financií.

(Vojdú.)

MIN. FIN.: Sláva veliteľovi, páni.

MIN. OBCH.: Sláva veliteľovi.

MIN. FIN.: Hovorili ste s veliteľom po atentáte?

MIN. PROP.: Nie.

MIN. OBCH.: Skvelý kúsok. Veľmi poslúži jeho popularite.

MIN. VOJNY: A o tom druhom kúsku ste počuli?

MIN. OBCH.: Ach, nešťastný Alonzo. Už má aj nástupcu. Tereno je na audiencii.

MIN. VOJNY: Tak? Tereno? Fuj!

MIN. FIN.: Prečo fuj? Tereno je veľmi príjemný človek. Len nie je vojak.

MIN. VOJNY: A je najväčší Alonzov odporca, mali ste ešte dodať.

MIN. FIN.: Veď to je to! Veliteľ mi začína imponovať. Napokon, šušká sa po meste, že atentát nastrojil Alonzo.

MIN. VOJNY: To nie je pravda.

MIN. FIN: I keby to bola pravda…

MIN. VOJNY: To si vyprosím.

MIN. FIN.: Hovoril som, i keby to bola pravda, Alonzo je už potrestaný. Možno po ňom dôjde i na nás.

MIN. VOJNY: Nikdy! Od nás závisí všetko. Alonzo nebude na schôdzke rady?

MIN. PROP.: Nie.

MIN. VOJNY: Tak donútime veliteľa, aby odvolal jeho vymenovanie.

MIN. PROP.: Správne.

Tretí výstup

Tí istí, Minister vnútra

IV. DÔST. (hlási): Pán minister vnútra.

MIN. VNÚTRA (vojde): Sláva veliteľovi.

MIN. FIN.: Tak by sme tu už boli všetci.

MIN. VOJNY: Na čo čakáme?

MIN. VNÚTRA: Ak sa nemýlim, na veliteľa.

MIN. VOJNY: Akú mienku máte o preložení Alonza?

MIN. VNÚTRA: Zaujíma vás?

MIN. VOJNY: Áno. Veľmi.

MIN. VNÚTRA: Ale mňa práve tak zaujíma vaša mienka.

MIN. VOJNY: Teda nedostanem odpoveď.

MIN. VNÚTRA: Počkám na veliteľovo vysvetlenie. A mal by som aj návrh. Privítajme ho potleskom. Zaslúži si to za hrdinský čin, ktorým sa zachránil pre národ. (Všetko mlčí.)

MIN. VOJNY: I ja by som mal návrh. Vyjadrime svoj nesúhlas s odstránením Alonza tak, že nevstaneme, keď vojde.

MIN. VNÚTRA: Tak to vyzerá, že iba vaši dôstojníci sa musia vedieť slušne správať, pán minister.

MIN. VOJNY: Odvoláte tú bezočivosť?

MIN. VNÚTRA: Nie. I to je otázka, či ide o bezočivosť. Kto nemá predstavu o tom, čo je slušnosť, nemôže ju mať ani o tom, čo je bezočivosť.

MIN. VOJNY (vytrhne šabľu).

Štvrtý výstup

Tí istí, Diktátor, Tereno

IV. DÔST. (otvorí dvere): Veliteľ!

(Všetko skamenie.)

MIN. VOJNY (zastrčí šabľu).

DIKTÁTOR (vojde. Len obecenstvo smie cítiť jeho neistotu a nesmiernu odvahu. Zastane, díva sa na prítomných. Potom ide za predsednícky stôl): Páni, vítam vás.

TERENO (zastane tak, ako keby sem nepatril).

MIN. VNÚTRA: Sláva veliteľovi. Nech žije.

OSTATNÍ: Nech žije.

DIKTÁTOR: Ďakujem, páni, za prejav vašej sympatie. Posaďte sa, prosím.

(Sadnú si.)

MIN. VOJNY (zastane pred Diktátorom): Len tak som ochotný zúčastniť sa na schôdzke ministerskej rady, ak sa hneď na začiatku vysvetlí vec s generálom Alonzom.

DIKTÁTOR (ticho): Sadnite si, pán minister.

MIN. VOJNY: Opakujem svoju interpeláciu. Generála Alonza preložili bez súhlasu ministerskej rady. Tak si myslím…

DIKTÁTOR: Nemyslite, pán minister. Sadnite si.

MIN. VOJNY: Nedám sa posadiť takouto odpoveďou ani od vás, veliteľ. Žiadam konkrétnu odpoveď. A ak ju nedostanem…

DIKTÁTOR: Nerečnite, pán minister. To je môj odbor a ovládam ho lepšie. Ak sa mi bude chcieť podať vysvetlenie o prípade generála Alonza, tak ho podám. Ale ak nie, tak nie. A ak vám to nijako nekonvenuje, prosím, nevyrušujte nás.

(Úžas.)

DIKTÁTOR (pokračuje): Veľa znamenal dnešný deň v mojom živote, a preto chcem, aby veľa znamenal aj pre môj národ. Presvedčil som sa, že môžem padnúť na svojej ceste a pád môže nastať kedykoľvek. Nebojím sa ho. Ale ak ma už čaká taký neodvratný osud, chcem padnúť za myšlienku, ktorá skutočne dala môjmu národu veľkosť a vedela by imponovať celému svetu.

MIN. PROP.: Má to byť, prosím, kritika dnešného režimu?

DIKTÁTOR: Áno, ak ste už taký úprimný.

MIN. FIN.: Nezabúdajte, veliteľ, že kritizujete aj seba.

DIKTÁTOR: Nezabúdam, ale dovoľte, aby som pokračoval. Chcel by som uskutočniť túžby národa. Tie direktívy, ktoré ho dosiaľ viedli, stelesňovali subjektívne predstavy niekoľkých ľudí o ceste k akejsi sláve. A dnes som si priznal, že som si zaslúžil, aby ma ten anarchista zabil a zabil i vás, lebo sme nehľadeli na národ, o ktorý sme sa mali starať. Len o to nám išlo, ako ho prinútiť, aby tlieskal a vlastenecky nadšene prikyvoval nám i našim myšlienkam. Páni, to nebola politika ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť.

MIN. VNÚTRA: Bravo!

DIKTÁTOR: Tak sme chceli vychovať novú generáciu, aby okrem materinského mlieka nepoznala nič nefalšované. Na margaríne budovať zdravie budúcich pokolení. Vziať národu všetko, z čoho mal radosť, usmerniť jeho žalúdok, vypitvať mu mozog, vložiť mu do hlavy gramofón reprodukujúci naše myšlienky a veriť, že sa mu to bude nesmierne páčiť. A dosiahli sme mnoho. Veľmi mnoho. Ľudia s prázdnym bruchom triasli sa od nadšenia, keď počúvali naše propagačné reči o ich slávnej budúcnosti. Prečo? Preto, lebo za nimi stáli strážnici a tí mali žalúdky poriadne nadžgané.

MIN. PROP.: Len preto?

MIN. VOJNY: Vysmievate sa z presvedčenia národa.

MIN. OBCH.: Je to stroskotanie vašej ideológie, veliteľ. Čosi absurdné.

DIKTÁTOR: Pán minister, len vtedy je absurdné, čo vravím, ak to všetko, čo sme dosiaľ robili, bolo normálne. Veď ľud sa musel dívať na nás ani na hypochondrických bláznov. Videli sme nebezpečenstvo tam, kde ho nebolo. Vtĺkali sme miliardy do zbrojenia. Čo sme vydrali z jeho žalúdka, dali sme do kanónov. Presviedčali sme ho, že celý svet nás nenávidí. A tak sme ho učili nenávidieť celý svet, ktorý s úžasom pozoroval paralytické zúrenie našej politiky. Nie, páni. Tu sme sa museli zastaviť.

MIN. PROP.: A čo chcete, prosím?

DIKTÁTOR: Dnešný deň bol mementom nielen pre mňa, ale aj pre terajší režim. Vráťte národu, čo ste mu vzali. Nezabíjajte prítomnosť národa abstraktnou budúcnosťou. Dajte mu, po čom túži. Šťastie a pokoj!

MIN. PROP.: Aký pokoj?

MIN. FIN.: Čo to má byť?

MIN. OBCH.: Bláznovstvo.

MIN. VOJNY: To je to pravé slovo. I ja som ho mal na jazyku. Žiadame konkrétnu odpoveď. Čo má znamenať dnešná reč?

DIKTÁTOR: Chcem mier.

MIN. VOJNY: A vari máme vojnu! (Rozrehoce sa.)

DIKTÁTOR: Teraz nie. Ale mne ide o budúcnosť. Nechcem, aby nad národom visela hrôza vojny. Jasná a čistá nech je cesta, ktorá ho povedie vpred. Nech mu vráti vieru v budúcnosť. A tá nech je výrazom jeho túžob a vôle: Mier!

MIN. VOJNY: Nábeh na tieto sentimentálne reči ste mali už na schôdzke po zhromaždení. I tak je obrat príliš nečakaný.

DIKTÁTOR: Možno. Ale teraz mi ide len o to, čo mi rozkazuje svedomie.

MIN. VOJNY: Vaše svedomie by bolo pekne mlčalo, keby ste si neboli odstránili opozíciu.

DIKTÁTOR: Ešte som neskončil, pán minister. Železnou rukou budem uskutočňovať svoju myšlienku. A tá padne bezohľadne na každého, kto sa proti mne postaví.

MIN. VOJNY: So mnou sa chcete takým tónom rozprávať?

MIN. OBCH.: Myslím, veliteľ, že máte príliš fantastické predstavy o svojej moci.

DIKTÁTOR (zarazí sa. Mlčí): Nie, ja sa nemýlim, páni. Ani svoje slovo nestiahnem, zato vy budete k tomu prinútení.

MIN. FIN.: Prinútení?

DIKTÁTOR: Vyjadrujem sa zreteľne. Ale pokračujme. (Rozpráva už diktátorsky, žije v ňom, čo hovorí.) Od zajtrajšieho dňa sa podniky Lafeta na jeden rok zatvoria.

MIN. VOJNY: A čo bude s dokončením ozbrojovacieho plánu?

DIKTÁTOR: Skrachuje. Robotníctvo sa umiestni v odstavených železiarniach, ktoré už dávno mali obnoviť činnosť. Vybudujeme si znovu svoj priemysel, pán minister obchodu.

MIN. FIN.: A financie?

DIKTÁTOR: Vyrubí sa daň z bohatstva. Kto má vyše stotisíc frankov majetku, bude povinný prispievať percentuálne na výstavbu štátu. Ročne sa výnos z daní takto zvýši o päť miliárd frankov. Len, páni moji, predchádzať dobrým príkladom. Neukladať svoje milióny vo švajčiarskych trezoroch. Lebo ani vy nebudete výnimka.

MIN. VNÚTRA: Čo hovorí ďalej váš program, veliteľ?

DIKTÁTOR: Budeme stavať nemocnice, laboratóriá, charitatívne ústavy a predovšetkým fabriky a fabriky. Všetky súkromné fabriky vyvlastní a prevezme štát. Spravovať ich budú štátni úradníci s takým podielom na zisku ako robotníci.

MIN. VOJNY: A vojsko?

DIKTÁTOR: Zatiaľ ostane.

MIN. VOJNY: Zostane? Azda sme došli tak ďaleko, že sa už pochybuje o potrebnosti vojska?

DIKTÁTOR: Nie. Dnes ešte nie. Iba po roku uvidíme, či cesta, na ktorú dnes vstupujeme, bola správna. Vráti sa sloboda tlače, nech ožijú organizácie všetkých vrstiev národa. (Min. prop. sa zasmeje.) A nech si žije národ tak, ako chce. Už sa mu nebudeme dívať do žalúdka s pevným presvedčením, že v ňom istotne nájdeme konzervy a marmeládu z červenej repy. Nech je z človeka zasa človek, mysliaci, cítiaci, slobodný človek. Nech sa vráti pokoj a šťastie i k tomu najmenšiemu v našom štáte. Dohovoril som, páni.

MIN. PROP.: Vec sa akiste dostane pred snem?

DIKTÁTOR: Nie, pán minister. Iba po roku bude hlasovať národ, či súhlasí s tým, čo začneme dnes.

MIN. VOJNY: Ale to je…

DIKTÁTOR: Diktatúra, milý priateľ. Celkom správne.

MIN. FIN.: Načrtnutý finančný plán zjavne vznikol bez najmenších odborných znalostí.

DIKTÁTOR: Dá sa uskutočniť?

MIN. FIN.: Všetko sa dá, ak sa chce.

DIKTÁTOR: Nuž, ja to chcem! Máte ešte nejaké poznámky k môjmu prejavu?

MIN. VOJNY: My?! (Zasmeje sa.)

DIKTÁTOR: Nič, páni moji? Tak sme skončili.

MIN. VOJNY: Žiadané vysvetlenie o veci generála Alonza dostanem?

DIKTÁTOR: Ach, áno. Prirodzene. Generál je v poslednom čase chorľavý. Tropické podnebie mu veľmi poslúži. Preto som ho poslal do Tanalie. Jeho nástupcom v kresle ministra zahraničia je generál Tereno.

MIN. VOJNY: A vy si myslíte, že sme hlupáci, ktorí s vážnymi tvárami môžu počúvať vaše návrhy a vysvetlenia? Že sa môžete s nami zahrávať, ako chcete?

DIKTÁTOR: To si myslím. Že ste bábky v mojich rukách a ja si hrám s vami divadlo. Hovoríte, čo ja chcem, tak ako ja chcem. Skáčete, plačete, smejete sa, ako ja chcem.

MIN. FIN.: Je to nesporne nóvum, veliteľ.

MIN. VOJNY: Ešte dnes večer zvolám poradu generálov.

DIKTÁTOR: Dobrú noc, páni. Ak by ste nenašli svoje kabáty, nečudujte sa, prosím. Totiž, túto noc budete moji hostia. A mňa to nesmierne teší. (Zacengá.)

MIN. VOJNY: Chcete nás uväzniť?

DIKTÁTOR: Neopustíte palác, dokiaľ zajtrajšie noviny neuverejnia moju reformu s poznámkou, že s ňou nadšene súhlasila ministerská rada. Ešte raz, dobrú noc, páni!

IV. DÔST. (zjaví sa vo dverách. Ministri za sebou odchádzajú.)

DIKTÁTOR (díva sa za nimi. Keď odišiel posledný, pozrie na obraz. Založí si ruky a so vzpriamenou hlavou hľadí naň.)

(Opona)