Diktátor

Dvorana paláca, vľavo schodište, hore mikrofón. Prázdny priestor pred schodišťom až k bránam vpravo. Brány zatvorené. Vonku dav. Výkriky: Chceme vidieť veliteľa. Ve-li-te-ľa… Nech žije veliteľ… Sláva mu. Chceme večný mier. Skandovanie: Ve-č-ný mie-r.

Prvý výstup

Ministri propagandy, financií, obchodu

MIN. PROP.: Nebudú spokojní, kým ho neuvidia.

MIN. FIN.: Musí sa im ukázať.

MIN. PROP.: A keď odoprie?

MIN. OBCH.: Potom sa skutočne bojí.

MIN. FIN.: Čo myslíte, ako sa skončí dnešný deň?

MIN. PROP.: Keby som to vedel…

Druhý výstup

Tí istí, Minister vojny, Tereno

MIN. VOJNY (s Terenom prichádzajú. Vonku stále výkriky Sláva veliteľovi): I naši kričia s nimi?

TERENO: Musia. Inakšie by ich roztrhali i pri svojich mierových zásadách.

MIN. VOJNY: Ste netrpezliví, páni?

MIN. OBCH.: Ale nie. Už sme si zvykli čakať.

TERENO: Bojím sa, že našim sa nepodarilo dostať dopredu.

MIN. VOJNY: To by bolo zle. Nemohli by sme zasiahnuť.

TERENO: Alonzo spravil chybu, keď postavil všetko na jednu kartu.

MIN. VOJNY: Na ktorú?

TERENO: Na veliteľov sľub.

Tretí výstup

Tí istí, Alonzo, IV. dôstojník

ALONZO: Kde je veliteľ? Už sa malo začať!

TERENO: Azda neušiel?

MIN. VOJNY: To by bolo najrozumnejšie riešenie.

MIN. FIN.: Lenže zbabelé, nemyslíte?

ALONZO: Vrátim sa po neho.

IV. DÔST. (hlási): Veliteľ prichádza.

Štvrtý výstup

Tí istí, Diktátor

DIKTÁTOR (zastane pred nimi. Za ním jeho sprievod): Pozdravujem vás, páni. (Úklon.)

MIN. VOJNY: Veliteľ, národ vás chce vidieť.

DIKTÁTOR: Nie je to treba. Fanfáry! (O chvíľu sa ozvú fanfáry. Ministri sa rozprávajú.)

ALONZO (pristúpi k Diktátorovi a hovorí mu niečo).

DIKTÁTOR (s úsmevom odpovedá. Fanfáry zmĺknu): Pán minister propagandy, ujmite sa slova!

MIN. PROP. (pristúpi k mikrofónu): Bratia spolubojovníci!

HLAS ZVONKU: Akí bojovníci?… Nechceme bojovať… Nech žije večný mier… Nech žije veliteľ! (Celý zástup kričí.) Preč s ministrom propagandy. Zmizni! Strať sa…

DIKTÁTOR (kývne mu s úsmevom. Ten odstúpi. Diktátor pristupuje k mikrofónu): Národ môj, prihovára sa ti tvoj veliteľ. (Úžasný rev: Veliteľ… Chceme vidieť veliteľa! Ve-li-teľ, ve-li-teľ. V nasledujúcom okamihu sa rozletia brány vpravo a dav vtrhne do dvorany.)

ALONZO (zúri. Kývne stráži): Von s nimi! Vyžeňte ich!

DIKTÁTOR: Ani krok! (Stráž sa stiahne.)

ALONZO: Toto predsa nemôžete dovoliť. Tú zberbu pustiť do svojej blízkosti.

DIKTÁTOR: Zberbu? To je môj národ! (Jednotlivé výkriky: Veliteľ, prišli sme k tebe… Museli sme ta vidieť…)

ALONZO: Páni, to musíme zamedziť.

TERENO: Čiara cez naše plány.

MIN. FIN.: Už sa nedá nič robiť.

MIN. VOJNY: Pozor! Čím rýchlejšie zakončiť…

TERENO: Aby nemal kedy sfanatizovať dav… (Všetko za Diktátorovým chrbtom.)

DIKTÁTOR (s úsmevom k nim): Len pokojne, páni. (Huk sa pomaly utíši. Dav s očakávaním na tvárach hľadí na neho. Pristúpi k mikrofónu. Tichosť. Hlas z ľudu: Nech ťa boh požehná veliteľ! Tichý šum. Diktátor spraví bolestný úsmev.) Národ môj! Prišiel si za mnou, lebo cítiš, že si môj a ja patrím tebe. (Nesmierne oduševnenie. Výkriky: Sláva… Nikoho sa neboj! Sme tvoji! Môžeš sa na nás spoľahnúť. Diktátor kývne… Tichosť.) I ja si ťa vítam a každému jednému, čo sem prišiel, chcel by som stisnúť ruku, pozrieť mu do očí a povedať: Kamarát, dobre si urobil, že si prišiel, lebo ťa tu treba, treba tvoje ruky a tvoje srdce, aby sme mohli ísť ďalej po ceste, ktorá nás vedie k lepšej budúcnosti.

ALONZO (pristúpi k nemu. Ministri si nervózne šuškajú.)

DIKTÁTOR (premeria ho. Pokračuje): Rok prešiel odo dňa, ktorý ma prinútil urobiť zajtrajší krok. Rok, za ktorý si, národ môj, videl a mohol slobodne posúdiť, čo môže vykonať pre tvoje blaho tichá, tvorivá práca. A tak si zastal pred zajtrajším dňom, keď rozhodneš, či sa dáš cestou minulosti s myšlienkou na vojnu k pochybnej sláve, alebo si zvolíš cestu pokojnej práce a pôjdeš tak v ústrety novej budúcnosti. (Výkriky: Sláva… Dosť bolo krvi! Nechceme krv… Pokoj… Večný mier…)

TERENO (kýve Alonzovi, aby zakročil).

ALONZO (kýva, že nemôže).

DIKTÁTOR: Nechcel som vôbec hovoriť. Viem, že na dnešnom zhromaždení ma chce niekto zavraždiť. Nebál som sa o seba, ale o myšlienku, ktorá by padla, keby ma nebolo. A ja tú myšlienku, národ môj, s tebou chcem doviesť k víťazstvu. Teraz už je mi jedno, že neďaleko stojí vrah s revolverom v ruke, namiereným na moje srdce. Nebojím sa už. Viem, že ti chcem dať to najlepšie…

ALONZO (skočí pred mikrofón. Odsotí veliteľa: Sláva… (Vtom…)

ANARCHISTA: Pozdrav od anarchistov. (Vystrelí.)

ALONZO (padá. Úžasný krik. Na chvíľu nik nevie, čo má robiť. Dav sa obracia proti Anarchistovi, Bijú ho): Pľuha. Zdochni vrah… Naničhodník…

MIN. FIN.: Alonzo…

MIN. VOJNY (pozrie na neho): Mŕtvy.

DIKTÁTOR (kývne stráži): Vyprázdniť dvoranu!

MIN. PROP.: Páni, poďme odtiaľto. (Odíde, za ním Min. obchodu a Min. financií.)

TERENO (s Min. vojny idú k stráži. Rozkaz): Vyháňať ich… Rýchlejšie!

DIKTÁTOR (stojí na schodišti. Úsmev. Stráž rýchlym tempom vytláča dav, ktorý nekladie odpor. Zvonku výkrik: Čo je s veliteľom? Stalo sa mu niečo?… Diktátor vytiahne revolver a pozrie na mŕtveho): Generál, vraciam vám váš revolver. (Položí ho k nemu. Je zasa sám so svojím tajomstvom. Nik ho nepozná. V tej chvíli vynášajú zabitého Anarchistu. Brány vpravo sa zatvoria. Je naraz desivá tichosť. Všetko sa díva na neho. Ide dolu schodmi, víťazne.) Páni, ja vám ďakujem.

MIN. VOJNY (zastaví ho): V mene generality žiadam, aby ste splnili sľub, ktorý ste dali mŕtvemu generálovi Alonzovi.

DIKTÁTOR: Zradiť svoju myšlienku? Nikdy!

MIN. VOJNY (priloží revolver na jeho prsia): Urobím to za vás. Pozor! Jediné slovo znamená smrť!

TERENO (vyjde k mikrofónu): Národ náš. Oznamujem ti smutnú zvesť. Tvoj veliteľ ťa opúšťa. (Výkriky: Veliteľ… Čo je s veliteľom!) Otriasol ním skutok vraha a cíti, že jeho krásna myšlienka nikdy nezvíťazí.

DIKTÁTOR: Podliak…

TERENO: A odkazuje ti — Vráť sa k svojim starým ideálom. Sláva a sila tvoja nech ťa postaví na čelo národov sveta. Večný mier nemôže byť v srdciach ľudí.

DIKTÁTOR: Ty…

TERENO: Veliteľova myšlienka padá…

DIKTÁTOR (vytrhne sa Min. vojny. Beží k mikrofónu): Ona nesmie padnúť! (Drží si pri mikrofóne Terenu, aby nemohli na neho streliť.) Národ môj, ona musí žiť… (Úžasný krik davu…)

TERENO (vytrhne sa mu z rúk. Výstrel.)

DIKTÁTOR (padá. Zdvihne sa ešte): Tam… v nich… už žije. (Zomrie.)

(Opona)