Z kroka na krok

Prehadzoval sa v posteli celú noc. Iba nad ránom koľko-toľko sa uspokojil, ale sa rozhodol, že musí ešte hrať, a do tých čias bude hrať, kým do babky svoje peniaze nazpät nedostane.

Taká je kartárska náruživosť!

Keď otvoril oči, zazrel pri posteli Johanku: kľačala a zdalo sa, že sa modlí.

„Čo sa ty modlíš pri mne?“ spytuje sa jej Janko.

„Za teba, muž môj, i za nás všetkých, aby ťa Pán Boh vytrhol z pazúrov tých nešťastných hráčov! Ach, Janko môj drahý, čo robíš, ale zle robíš! Vidíš, máme deti, ber ohľad na ne, keď o mňa nedbáš. Vidíš zase si si vzal desiatku a prehral si ju. Nazdávaš sa, že mňa klameš, a ty vlastne seba klameš. Janko môj, sľúb mi, že už nikdy…“

Nedopovedala, lebo strašne zaklial a udrel ju po čele. S výkrikom: „Bože milostivý!“ padla na zem.