E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Omyl

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Peter Kašper.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 88 čitateľov


 

Hosť

Druhý deň ráno sedel pán advokát pri raňajkách a čítal pritom noviny, keď sa potichučky otvorili dvere a zjavila sa v nich černovlasá hlava Margity.

Pán advokát: — No?

Margita skrúšene: — Apa?

Pán advokát: — Poď sem, ty nepodarenica.

Margita vošla a stala si tri kroky pred jupitersky zachmúreného otca,[3] ktorý s veľkou vážnosťou začal takto:

— Musím ti povedať, že som tvojím konaním v najvyššej miere prekvapený a roz-hne-vaný, áno, rozhnevaný! (Margita pristúpila so sklopenou hlavou a s tajným plánom o krok bližšie.) Myslel som, že sa staneš už rozumnou. Bohužiaľ (Margita urobila ešte krok napred), trpko som sa sklamal, čo moje otcovské srdce úprimným žiaľom naplňu…

Izbou sa ozval bozk. Margita držala otca objatého okolo hlavy a spáchala tento atentát proti jeho otcovskej autorite.

Keď pán advokát pocítil drobné pery na svojom líci a pozrel do milých, prosiacich očí svojho dieťaťa, dokončil (čo jeho charakteru nijako ku cti neslúži) svoju reč takto: — Ale som ťa nastrašil, ty striga. Však si sa zľakla, vidíš! Hahahaha!

— Apa, ja ťa mám veľmi rada, — priznala sa Margita.

— No len buď vždy poriadna, duša moja. A tu máš piatku, kúp si tú knižku, čo si chcela.

Keď sa dozvedela o tomto skutku milosťpani, riekla Oľge:

— Takého fajného, povedala by som vyberaného človeka, ako je váš otec, tak chytro nenájdete. Vážte si ho, deti moje, vážte! — Pritom urobila milosťpani vážnu a sebavedomú tvár, ako keby chcela povedať, že je to vo veľkej miere jej zásluha, že majú takého otca a vôbec takých výborných rodičov.

Margita medzitým videla cez oblok, že jej otec sa zhovára na ulici s Bodrejom. Pán advokát šiel ku súdu a pán Bodrej o dakoľko minút neskoršie prišiel do Generovičov a stretol Margitu na schodoch.

— A… dobré ráno, slečinka! Doma je pán advokát?

— Nie, bohužiaľ, — odvetila mladá dáma vážne a zapýrila sa po uši.

— Ale ráčte dnu do salónu, — i ukázala elegantným gestom na dvere.

Bodrej vošiel. Boli sami, on a Margita, ktorá jasne cítila, že ona musí viesť rozhovor a že sa Bodrej teraz vysloví.

Začala, keď si sadli:

— Čo súdite, pán advokát, o „ženskej otázke“?

— Ako ste odpočívali?

— Dobre, ďakujem vám, — odvetila trochu pikírovane Margita a začervenala sa.

— O ženskej otázke? Myslíte dnešnú módu, prosím?

— Ale nie! Mienim, čo myslíte o postavení žien v spoločnosti, či zodpovedá princípom modernej sociológie?

— Ach tak! Myslím, že ich postavenie je dobré, čo si želáte viac, ako byť od milujúceho muža nosená na rukách, — rozprával sladkým hláskom Bodrej s úsmevom, hľadiac do očí Margite.

Táto sa tak zapálila, že sa jej zdalo, že jej musia slzy vyskočiť a pýtala sa, len tak vydýchnuc slová:

— Považujete to za šťastie, keď dakto miluje?

— Skúmajte svoje vlastné srdce, či nepovie vám „áno“?

Margita vzdychla sotva počuteľne: — Áno.

Bodrej vstal a kráčal k Margite. Táto sa triasla na celom tele, keď vtom vošla do salónu Oľga.

Medzitým, čo vítala Bodreja, ušla Margita von.

Cítila sa, ako keby bola vyhrala bitku. Bodrej ma miluje, zajasalo jej srdce!

— Bože, čo to stálo práce, kým som ho priviedla k tomu, aby „to“ aspoň zďaleka naznačil, — myslela si so sebavedomím.

Išla rovno k Terke, ktorej riekla ledabolo: — Predstav si, Terka, ten blázon ma má skutočné rád. Hahaha! Skutočne ho ľutujem.

— Ktože to, doktor?

— Nie, Bodrej.

— No hľa, či som to hneď nehovorila. Ach, ty môj holúbok zlatý, — hovorila radostne, — budeže to svadba!


[3] jupitersky zachmúrený otec — Jupiter, najvyšší boh v starom Ríme, prísny, zachmúrený, pretože vládol pomocou búrok a hromov.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.