ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

NAMIESTO MŇA
JE NESPAVOSŤ,

NAMIESTO MŇA
JE ŽLČ V ÚSTACH,

NAMIESTO MŇA
JE ZLÝ SEN,

tak teda bežím z toho miesta
okolo stola poskakujem
na jednej nohe kríža,

VYMĹKNEM ZA STENOU,
SKRÍKNEM BEZ HLASU,

POZRIEM NA SEBA
A JE TO ŽLČ,

načiahnem sa z kríža, vezmem
zo stola cigaretu, šálku kávy, usrknem,
vezmem hrebeň a češem sa, uzerajúc
sa v okne a potom zapnem televízor
a hľadím z kríža na komika, sám
o kríž vyššie nad všetkým a tiež komik,

V TRAUME KRIKU,
V MIERE OCTU V ÚSTACH,
V DIELE VZDORU,
V DUCHU OHRYZKU TVÁRE,

dobre si pamätám komikove gestá
a podlieham im, ukážem na seba
a zmraštím tvár, tu na kríži,
ukážem na komika a smejem sa a jeho
posunky vládnu vo mne,
lomcujú mnou,

V MIERE TMY,
V DUCHU ZLOBY,
NA BODE TRYSKU,
V STAVE POTU,

Denný
krížu je človek ľahký,
nadhodí si ho, vyskočí s ním
a je mu malý, len figový list,

Nočný
človeku je kríž mocný,
zveril sa mu, bol to kríž,
keď človek kľačal, čo ho chytil za vlasy
a trhnutím ho vystrel v kolenách,

V MIERE LÚHU,
V STAVE VYTIA,
NA BODE KATASTROFY TVÁRE,
V STAVE SNA O DREVENÝCH NOHÁCH,

Denný
krížu je človek vlastný,
podrobil sa mu a je mu
nízky, po plecia, takže kríž
prezerá ponad, cez hlavu,

Nočný
človeku je kríž daný, visí
na kríži, akoby chcel kľaknúť,
aj sklonil hlavu ako pri počúvaní
dohovárania od staršieho kríža,

V STAVE ZLOMENÉHO KĽÚČA,
NA BODE KRIVÉHO ZRKADLA,
V DUCHU MINCE A KLOBÚKA,
V STAVE SKLENÉHO OKA,

Denný
krížu je človek mäkký,
kríž ho vzal na ramená, stvárnil ho
a ním sa vyjadruje, jeho vrásku
dvíha na čele, jeho pamäťou
spomína a beží jeho
mysleným hlasom od ucha k uchu,

V AKTE TRÁVENIA JEDU,
V AKTE PREKLÍNANIA,

kríž rukou človeka
podáva ruku, hladká ňou, píše ňou
dvojhlavý list, ktorým tromfuje
a jeho rukou zacláňa si jeho
oči, ktorými hľadí, ktoré zavrie,
trie si ich jeho hánkou, keď mu
do očí padne smeť,

NAMIESTO MŇA
JE ZHASNUTÁ LAMPA,

NAMIESTO MŇA
JE PÍLENIE CIRKULÁRKOU,

o kríži vedia cez človeka, cez neho
berú ho do úvahy, človekom
kríž starne, má jeho úsmev,
jeho vek a vie, že ním
je živý, on, atletický kríž,

VYMĹKNEM ZA STENOU,
SKRÍKNEM PRED SEBA,

V SKUTKU TOPENIA SA,
V AKTE OCHROMENIA ÚST,
V STAVE MŔTVEJ VODY,

Nočný
človeku je kríž vysoký
a vzadu, von z obzoru, keď vzal
človeka, dopredu ho skrútol
a ním sa k ľuďom obracia,

V STAVE ZAKÁZANIA,
V SKUTKU REZANIA PLECHOM,
V SKUTKU OBARENIA,

a keď kríž vchádza, človeku
prikáže ruku vztiahnuť, zaklopať,
otvoriť ňou dvere a zložiť klobúk,

NAMIESTO MŇA
JE PLESNUTIE DVERAMI,

NAMIESTO MŇA
JE ŠKRABNUTIE NA TVÁRI,

človek je krížu snivý, vzdal
sa zeme, ako na netopierích krídlach
vzlietol na kríži a plachtí
nad ľuďmi,

NA MOJOM MIESTE
DOŠLO K ŽLČI,

POZRIEM NA SEBA
A JE TO ŽLČ,

ZAVRIEM OČI
A JE TO ŽLČ,

VYDÝCHNEM
A JE TO ŽLČ,

DOŠLO K ŽLČI
MEDZI NAMI DVOMI,

DOŠLO K ŽLČI
MEDZI MNOU A MNOU.