Nočný
Tu ťa kríž vezme na ramená
a spýta sa ťa, čo vidíš,
V TERČI SVOJHO PREBUDENIA SA,
V TERČI SVOJHO ODVRÁTENIA SA,
a ty, ak sa pozeráš, si vinný,
ak počuješ hadí hvizd,
počúvaním a hadím hvizdom,
na kríži, v miere kriku,
v stave žlče a v miere húžvy,
V TERČI SVOJEJ VRÁSKY,
V TERČI SVOJHO POKĹZNUTIA SA,
V TERČI POKLOPANIA NA STÔL,
Denný
počúvam prostred izby a keď vonku
prejdú po chodníku, popri stene
bežím s nimi do kúta, kde skríknem:
Počkajte, ostaňte, ja s vami,
VYČÍTAM HVIZDU
HVIZD,
OKNO,
VYČÍTAM BEHU POPRI STENE
BEH POPRI STENE,
Nočný
ak niekto zvoní pri nakreslených dverách
a ty nakreslený zvonec počuješ,
si vinný zo zvonca nad dverami,
ak prebehne sused okolo okna,
nakresleného a ty ho z okna oslovíš,
si vinný zo suseda a usvedčený,
MEDZI NÁS DVOCH
PADLA ŽLČ,
PADLO VYTIE,
PADLA BOĽAVÁ HLAVA,
PADLA VRÁSKA,
PADLI ÚSTA
MEDZI MŇA A MŇA,
Denný
nahrávam kroky chodcov
vidličkou na tanier a prehrávam
a keď sa kroky blížia a ľudia chodia
za stenou po chodníku,
prerazím hlavou sklá: Počkajte,
vráťte sa,
nie bezo mňa -
lež skríknem neznele a ticho
je a prázdno v ústach aj na ulici,
DOŠLO K ŽLČI
MEDZI NAMI DVOMI,
DOŠLO K ZAHREŠENIU,
DOŠLO K ZAVIAZNUTIU,
DOŠLO K ŽLČI
MEDZI MNOU A MNOU,
natiahnem ruku z kríža, kreslím
dvakrát dve oči, zdvihnutý
klobúk a úklon z kríža,
prikladanie dlane na stenu
a svoj poklus namieste,
V TERČI SVOJHO KRIKU,
V TERČI SVOJHO STÍCHNUTIA.