Pastierča

Rozprávky, uhorská Skalica 1900, str. 45 — 103

Besednice, Ružomberok 1904, str. 69 — 135

Spisy (prvé vydanie) — 1 str. 41—87

Spisy (druhé vydanie) — 1 str. 41—86

Čítaná na schôdzkach Detvana v zimnom období 1899/1900.

Motív lásky dvoch mladých ľudí, ktorým rodičia prekážajú v láske pre svoje súkromnovlastnícke zámery, uplatňuje Gregor-Tajovský už v „Sľuboch“ (1898), ktoré rozpracoval na štvordejstvovú hru „Ženský zákon“ (1901) a v iných rozprávkach. Rozprávka „Pastierča“ sa liši od uvedených prác a najmä od prác Ferka Urbánka realistickým zakončením lásky dvoch mladých ľudí. Tajovský videl a zobrazil nesmieriteľnosť triednych protikladov. Sám Škultéty vo svojej recenzii v SP nemohol neuznať veľký talent Tajovského, keď napísal: „A najdlhší kus v knižke Pastierča (strana 45 — 103), je pozoruhodná práca. Vady spisovateľove (naturalizmus, pozn. K. Rosenbaum), na ktoré od počiatku narážame, i tu sa ukazujú; hja, ale kto takých živých, takých ozajstných ľudí predstavuje a rozprávajúc im príbehy, tak vie upútať čitateľa, ten oprávneno berie pero do ruky.“