E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Pastierča

Dielo digitalizoval(i) Jozef Rácz, Viera Studeničová, Peter Kašper, Janka Danihlíková, Dorota Feketeová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 293 čitateľov


 

I.

Kamarátky volali ju Zuzkou, svetu bola Pastierčaťom. Tým aj skutočne naznačovali jej rod, lebo otec jej bol dedinským pastierom a spolu aj hlásnikom. Slúžil verne vyše dvadsať rokov a keď zomrel, pochovali ho na obecné trovy.

Ako pastier mal nás chlapcov rád, keď sme mu šli kravy zavracať. Zato nám dovolil po raze po dva jeho pastierskym korbáčom plesnúť, alebo sa aspoň cez oči švacnúť tomu, kto neovládal náležite sa otočiť s dlhým a ťažkým korbáčom.

Ako hlásnik večer po desiatej, najmä v lete, často nás z kŕdľa vyplašil a posielal spať. Ale sme ho veľmi neposlúchali a že by nás voľaktorého vyšticoval, toho sme sa tiež nebáli, lebo bol už dosť starý a k tomu krivý. Pre toto posledné bol vlastne prijal i to pastierstvo. Boly ho totiž v hore sane pritisly, od čoho okrivel a nemohol po inej robote.

Zuzka, jediné jeho dieťa, v tie časy, čo sa on odobral na večnosť, už dávno slúžila. Bolo jej už šestnásť rokov. Na pohrebe plakala, že jej len tak ústami mykalo. Ale sotva kto zdržal sa sĺz, keď pán rechtor čítali prenikavú odobierku len od nej — siroty, no a už ako sa patrí ešte od slávnej obce, cteného výboru a menovite vážnej hlavy obce — pána richtára. Pokrvnej rodiny pastier viac nemal a tá ďalšia nestála oň — keď nikomu nič neporučil.

Mať Zuzkinu dosiaľ nespomínam, a ani už nebudem. Neznal som ju. Len čo od ľudí som počul tak kde-tu, že keď si ju pastier, vtedy ešte uhliar, bral ako slúžku od voľaktorého gazdu, že bola ešte veľmi pekná, ale bola mala už jedno dieťa s akýmsi mládencom, ktorý jej nasľuboval hory-doly a potom tak nechal, lebo že to dieťa hneď zomrelo a šuhajovi prestarala mati ľahkým svedomím inú.

Ale aj ona (mati Zuzkina) že sa o tri roky potom vydala, dala život Pastierčaťu, ale potom o pol roka zomrela. Od kohosi som počul, že si vraj aj rada vypila a že tak mala urobiť aj na krstení svojho Pastierčaťa. Kmotra doniesla jej praženice, vypila voľačo viac hriateho, tak ju to potom uložilo, že ležala, vstala, aj sa vláčila na nohách, ale zasa obľahla, až kým jej to nedošlo.

Koľko je v tom pravdy, neviem, ale všetko len aj nebude cigánstvo.

Malú Zuzku že kojily podaktoré matky z dediny, kým sa otec k novej ženbe chystal. Ale medzi to prišlo okrivenie a on ostal vdovcom. Lebo zpočiatku nemohol nájsť ženy a pozdejšie nechcel sa už ani sám ženiť. Na Zuzku platil mesačne pol druhej zlatovky, hábočky daly jej gazdiné a keď jej boly tri roky, to za mesiac-dva zmilovala sa jedna gazdiná nad chúďatkom, potom zase druhá a cez leto brával si ju otec za kravami.

Voľačo chodila, za dve či tri zimy, aj do školy a potom hybaj k deťom — kolísať a tak pomaly do väčšej a lepšej služby, že keď otec zomrel, Zuzka už na štvrtý rok slúžila u starej vdovy, žijúcej s mládencom, vnukom svojím a tiež sirotou.

nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.