ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Pastierča

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Pastierča

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Jozef Rácz, Viera Studeničová, Peter Kašper, Janka Danihlíková, Dorota Feketeová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

293

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Pastierča
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Jozef Rácz
Viera Studeničová
Peter Kašper
Janka Danihlíková
Dorota Feketeová

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Dielo 1.
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1953
Počet strán: 377

Editori pôvodného vydania:

dr. Jozef Felix [rediguje]
Ivan Kupec [šéfredaktor]
dr. Jozef Felix [zodpovedný redaktor]
Rudolf Totka [technický redaktor]
Ivan Minárik [korigoval]

POZNÁMKY:

Rozprávky, uhorská Skalica 1900, str. 45 — 103

Besednice, Ružomberok 1904, str. 69 — 135

Spisy (prvé vydanie) — 1 str. 41—87

Spisy (druhé vydanie) — 1 str. 41—86

Čítaná na schôdzkach Detvana v zimnom období 1899/1900.

Motív lásky dvoch mladých ľudí, ktorým rodičia prekážajú v láske pre svoje súkromnovlastnícke zámery, uplatňuje Gregor-Tajovský už v „Sľuboch“ (1898), ktoré rozpracoval na štvordejstvovú hru „Ženský zákon“ (1901) a v iných rozprávkach. Rozprávka „Pastierča“ sa liši od uvedených prác a najmä od prác Ferka Urbánka realistickým zakončením lásky dvoch mladých ľudí. Tajovský videl a zobrazil nesmieriteľnosť triednych protikladov. Sám Škultéty vo svojej recenzii v SP nemohol neuznať veľký talent Tajovského, keď napísal: „A najdlhší kus v knižke Pastierča (strana 45 — 103), je pozoruhodná práca. Vady spisovateľove (naturalizmus, pozn. K. Rosenbaum), na ktoré od počiatku narážame, i tu sa ukazujú; hja, ale kto takých živých, takých ozajstných ľudí predstavuje a rozprávajúc im príbehy, tak vie upútať čitateľa, ten oprávneno berie pero do ruky.“