ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sedliacka izba.

SLUHA (sám, s rohami a kopytami): Zbožia mnoho, nebolo ho kde dávať, ale už mu prišiel na chuť. Zase sme napálili, do bečky sliali a pred ľuďmi schovali. Darmo ľudí napájať nebudeme. A kto nám je treba, toho napojíme. Teraz som mu kázal zavolať obecných výborníkov, napojiť ich, aby ho od dedka oddelili a dedkovi nič nedali. A teraz mi aj termín vyšiel, tri roky minuly a moja práca hotová. Nech si príde starý pozrieť. Nezahanbím sa pred ním.

STARÝ (zpod zeme vychodí): No, tu termín! Zaslúžil si krajíček? Ja som ti sľúbil sám prísť pozrieť. Obrobil si sedliaka?

SLUHA: Obrobil úplne. Sám posúď. Hneď sa sem sídu. Sadni si do pece a dívaj sa, čo budú robiť. Budeš spokojný.

STARÝ (lezie do pece): Uvidíme!

(Vchodia gazda a štyria Starci; za nimi Žena. Sadajú za stôl. Žena zakryje, predloží studeno a pirohy. Starci zvítajú sa so sluhom.)

PRVÝ STAREC: Akože, mnoho si ešte nápoja narobil?

SLUHA: Hej, napálili sme, koľko treba. Škoda zbytky robiť.

DRUHÝ STAREC: A dobre sa vydarilo?

SLUHA: Ešte lepšie, ako predtým.

DRUHÝ STAREC: A kde si sa vyučil?

SLUHA: Svet — najlepšia škola.

TRETÍ STAREC: Tak, tak — ty si prídený.

SEDLIAK: Hryzte!

ŽENA (donesie fľašu, nalieva a núka): Nech sa vám páči!

PRVÝ STAREC (pije): Na zdravie! Ach, dobré je, ide do kĺbov. Je to nápoj! (To isté robia traja starci jeden za druhým.)

STARÝ (vylieza z čeľustia, sluha stane si vedľa neho.)

SLUHA (starému): Dívaj sa teraz, čo bude. Ja žene nohu podložím, ona rozleje pálenku. Vieš, krajíčka neľutoval, — hľaď teraz, čo bude pre pohárček pálenky.

SEDLIAK: No, žena, nalej ešte, podaj poriadkom: kmotrovi, potom strýcovi Michajlovi.

ŽENA (naleje a ide okolo stola, sluha podstaví jej nohu, ona sa potkne a rozleje pálenku): Jaj, ľudia moji, rozliala som! Všetci paromi ťa mi podplietli.

SEDLIAK (na ženu): Ej, aká krivonohá čertica! Sama si — ako bys’ rúk nemala, a na druhých vravíš. A takú dobrotu na zem leješ!

ŽENA: Veď som nie náročky.

SEDLIAK: Nie náročky; nuž veď len to by bolo treba, ja by ťa naučil pálenku na zem liať. (Sluhovi.) A ty tiež, mamľas, čo sa vrtíš okolo stola? Choď v čerty!

ŽENA (znovu nalieva a podáva pálené.)

SLUHA (podíde k peci a hovorí starému): Vidíš, tam posledného krajíčka neželelel, ale teraz pre pohárik skoro ženu vybil a mňa k tebe, k čertovi poslal.

STARÝ: Dobre, veľmi dobre — som spokojný!

SLUHA: Počkaj ešte. Nech len za fľašu vypijú — uvidíš, čo ešte bude. I teraz vravia si hladké, maslové slová, ale čo chvíľa si začnú tak lichotiť všetci, ako líšky, takí chytrí budú.

SEDLIAK: Tak akože, páni výborníci, akože vy moju vec rozsúdite? Býval u mňa dedko, choval som ho, opatroval, ale on teraz odišiel k strýcovi a chce svoju čiastku domu vziať a strýcovi dať. Rozsúďte, ako najlepšie viete. Vy ste ľudia múdri. Bez vás sme my ako bez hlavy. Už nad vás v celej dedine niet ľudí. Tuto, hľa, Ivan Fedotič, — veď i ľudia hovoria, že je prvý človek. A ja vám, Ivan Fedotič, pravdu poviem: radšej vás mám, ako otca — mater. A Michal Štefanič — starodávny priateľ.

PRVÝ STAREC (gazdovi): S dobrým človekom i pohovoriť dobre, rozumu naberieš. Tak i s tebou. Veď ani ty nemáš páru.

DRUHÝ STAREC: Lebo si múdry a vľúdny; za to ťa i rád.

TRETÍ STAREC: Už ja ťa veru ľutujem, že ani vypovedať. Ja som i teraz žene vravel.

ŠTVRTÝ STAREC: Kamarát, veru si kamarát.

SLUHA (drgne starého): Vidíš! Všetci klamú. Keď sú sami, tak jeden druhého kľaje. Ale teraz vidíš, ako sa podlizujú, ako líšky chvostmi krúťa. A to všetko od nápoja.

STARÝ: Dobrý trúnok! Veľmi dobrý! Keď tak cigániť budú, všetci budú naši. Dobre, výborne.

SLUHA: Počkaj, nech za druhú fľašku vypijú, to len ešte bude!

ŽENA (podáva): Chlipkajte, na zdravie.

PRVÝ STAREC: A nebude veľa? Na zdravie! (Pije.) S dobrým človekom i vypiť si radosť.

DRUHÝ STAREC: Čo by sme si nevypili! Na zdravie gazdovi a gazdinej!

TRETÍ STAREC: Bračekovci, živ vás Pán Boh!

ŠTVRTÝ STAREC: Veseľ sa! Všetko spravíme. Lebo to je moja vôľa.

PRVÝ STAREC: Tvoja — netvoja, ale čo starší povedia.

ŠTVRTÝ STAREC: Starší a sprostejší. Len ty choď, odkiaľ si prišiel!

DRUHÝ STAREC: Čo sa vadíš? Ech, ty blázon!

TRETÍ STAREC: Pravdu hovorí. Nie zadarmo nás gazda hostí. Treba sme mu v jeho veci. Ale to sa môže stať. Len ty daj. Ucti. Lebo ja som tebe treba, a nie ty mne. Ty sviňské ucho.

SEDLIAK: Zožral bys’ ho! A čo kričíš? Azda neviem, čo ste, kto ste? Žrať ste všetci súci!

PRVÝ STAREC: A ty čo sa rozhadzuješ? Aby som ti nos neutrel. Hneď ti ho odrazím!

SEDLIAK: Kto? Komu?

DRUHÝ STAREC: Nevídali! Aby ťa čert vzal! Nechcem sa s tebou ani shovárať, — idem preč.

SEDLIAK (drží ho): A čo vy kazíte kompániu?

DRUHÝ STAREC: Pusť! Pľasnem ťa!

SEDLIAK: Nepustím! Aké vy máte právo?

DRUHÝ STAREC: Takéto! (Udrel ho.)

SEDLIAK (starcom): Zastaňte sa! (Klbčia sa. Sedliak a starci, všetci spolu razom hovoria.)

PRVÝ STAREC: A to sa už takto zabavíme!

DRUHÝ STAREC: Ja všetko môžem!

TRETÍ STAREC: Dávaj ešte!

SEDLIAK (kričí žene): Daj ešte za fľašku! (Všetci si znovu sadajú za stôl a pijú.)

SLUHA (starému): Videl si? Ohlásila sa v nich vlčia krv. Už zplaneli, ako vlci.

STARÝ: Dobrý nápoj! Výborný!

SLUHA: Počkaj, nech ešte za tretiu fľašku vypijú, potom bude, čo má byť.

(Opona.)