E-mail (povinné):

Lev Nikolajevič Tolstoj:
Prvý kotlík

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 10 čitateľov

Dejstvo VI.

Javisko predstavuje ulicu. Zprava starci sedia na brvnách, medzi nimi dedko. Na prostriedku chorovodia ženy, dievky a parobci. Hrajú do skoku a tancujú. Z izby počuť vravu, opité kriky; vychodí starec a kričí opitým hlasom; za ním gazda, ťahá ho nazad.

DEDKO: Ach, hriechy, hriechy! Čoho ešte treba? Do týždňa rob, a keď príde nedeľa — umy sa, na sebe ponaprávaj, oddýchni si, s rodinou poseď, vyjdi na ulicu k starším, obecné veci pouvažovať. A mládež, čože by nie, i sa poihraj! Veď sa pekne hrajú, i hľadieť radosť. Poriadne, pekne. (Krik v izbe) Ale toto čože je? Iba sa ľudia trápia a čerti radujú. A to všetko od hojnosti!

(Z izby vyvlečú sa opilci, idú k chorovodom, kričia, chytajú dievky.)

DIEVKY: Pusťte nás, ujko Čiprún! Čože vy to!

PAROBCI: Poďme na ulicu. Lebo čože je to tu za zábava! (Odchodia všetci, okrem opitých a dedka.)

SEDLIAK (ide k dedkovi, ukazuje mu figu palcom): Čo ste dostali? Všetko mne výborníci prisúdili. Vám, hľa, toto! Tu máte, koštujte. Všetko mne dali, vám ničoho. Veď vám oni povedia.

(Všetci štyria starci jedným hlasom.)

PRVÝ STAREC: Lebo ja každú pravdu viem rozsúdiť.

DRUHÝ STAREC: Ja každého preškriepim, lebo mám najlepší hlas.

TRETÍ STAREC: Bratku, braček, bračíček!

ŠTVRTÝ STAREC: Rozum nad rozum, a pálenka fundament!

(Zachytia sa starci po dvaja a, kníšúc sa, idú a odchodia: prvý pár, potom druhý. Gazda ide k domu; nedôjde, potkne sa, padne a mrmle čosi bez smyslu, ako keby krochkal. Dedko so sedliakmi soberú sa a odídu.)

SLUHA (prichodí so starým čertom): Videl si! Teraz sa ozvala sviňská krv. Z vlkov sa sviňami stali. (Ukazuje na gazdu.) Leží, ako brav v blate, a krochká.

STARÝ: Vykonal si to! Z počiatku líšky, potom vlci a teraz sú už svine. No, už je to nápoj! Povedz, ako si ty taký nápoj smyslel? Ty si iste doň líščej, vlčej a sviňskej krvi namiešal.

SLUHA: Nie, ja som iba zbožia zbytkom dal zarodiť. Keď mu bola núdza o chlieb, nebolo mu žiaľ krajíčka, a keď ho nemal kde dávať, zobudila sa v ňom líščia, vlčia a sviňská krv. Zverská krv vždy v ňom bola, lenže sa nemohla hýbať.

STARÝ: No, chlapík si! Zaslúžiš krajíček. Teraz už len aby popíjali, a tak večne budú v našich rukách!

(Opona.)

« predcházajúca kapitola    |    



Lev Nikolajevič Tolstoj

— jeden z najčítanejších ruských spisovateľov, románopisec, esejista, dramatik a filozof Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.