Prvý kotlík

Javisko predstavuje ulicu. Zprava starci sedia na brvnách, medzi nimi dedko. Na prostriedku chorovodia ženy, dievky a parobci. Hrajú do skoku a tancujú. Z izby počuť vravu, opité kriky; vychodí starec a kričí opitým hlasom; za ním gazda, ťahá ho nazad.

DEDKO: Ach, hriechy, hriechy! Čoho ešte treba? Do týždňa rob, a keď príde nedeľa — umy sa, na sebe ponaprávaj, oddýchni si, s rodinou poseď, vyjdi na ulicu k starším, obecné veci pouvažovať. A mládež, čože by nie, i sa poihraj! Veď sa pekne hrajú, i hľadieť radosť. Poriadne, pekne. (Krik v izbe) Ale toto čože je? Iba sa ľudia trápia a čerti radujú. A to všetko od hojnosti!

(Z izby vyvlečú sa opilci, idú k chorovodom, kričia, chytajú dievky.)

DIEVKY: Pusťte nás, ujko Čiprún! Čože vy to!

PAROBCI: Poďme na ulicu. Lebo čože je to tu za zábava! (Odchodia všetci, okrem opitých a dedka.)

SEDLIAK (ide k dedkovi, ukazuje mu figu palcom): Čo ste dostali? Všetko mne výborníci prisúdili. Vám, hľa, toto! Tu máte, koštujte. Všetko mne dali, vám ničoho. Veď vám oni povedia.

(Všetci štyria starci jedným hlasom.)

PRVÝ STAREC: Lebo ja každú pravdu viem rozsúdiť.

DRUHÝ STAREC: Ja každého preškriepim, lebo mám najlepší hlas.

TRETÍ STAREC: Bratku, braček, bračíček!

ŠTVRTÝ STAREC: Rozum nad rozum, a pálenka fundament!

(Zachytia sa starci po dvaja a, kníšúc sa, idú a odchodia: prvý pár, potom druhý. Gazda ide k domu; nedôjde, potkne sa, padne a mrmle čosi bez smyslu, ako keby krochkal. Dedko so sedliakmi soberú sa a odídu.)

SLUHA (prichodí so starým čertom): Videl si! Teraz sa ozvala sviňská krv. Z vlkov sa sviňami stali. (Ukazuje na gazdu.) Leží, ako brav v blate, a krochká.

STARÝ: Vykonal si to! Z počiatku líšky, potom vlci a teraz sú už svine. No, už je to nápoj! Povedz, ako si ty taký nápoj smyslel? Ty si iste doň líščej, vlčej a sviňskej krvi namiešal.

SLUHA: Nie, ja som iba zbožia zbytkom dal zarodiť. Keď mu bola núdza o chlieb, nebolo mu žiaľ krajíčka, a keď ho nemal kde dávať, zobudila sa v ňom líščia, vlčia a sviňská krv. Zverská krv vždy v ňom bola, lenže sa nemohla hýbať.

STARÝ: No, chlapík si! Zaslúžiš krajíček. Teraz už len aby popíjali, a tak večne budú v našich rukách!

(Opona.)