Sváko Ragan z Brezovej II

Jako? Nuž dobre, tak jako ostatné dve banky, ale predsa trochu ináč. Hýbadlom jej boli medzi inými náš sváko Ragan.

Sváčko čítali v novinách, i sami sa presvedčili, čo sú za peňažné ústavy tie novopečené Roľnícke vzájomné pokladnice a jak blahodárna je ich svojpomocná činnosť v massách slovenského roľníctva. Je síce pravda, že Brezovania sú poctivého remesla garbiarskeho majstrami, ale sú aj roľníkmi a fedrujú tiež známe Adamove remeslo. Keď je práca na poli a v stodole, vtedy odpočíva remeslo aj obchod, odpočívajú aj všetky herky brezovské, iba čo posvážajú obilie a iné plodiny s poľa, pomlátia a poorú, čo treba. Cez leto vlastne ztučnejú takto brezovskí šimli a kobulky.

Aj ostatní Brezovania sledovali vývoj týchto roľnických ľudových peňažných ústavov a poznali mnohí už z predvojnových časov úspešnú úverovú činnosť ich sesterských ústavov v zamoravských zemiach, okresných hospodárskych záložien, nuž niet sa čo diviť, keď veru aj oni zatúžili po takej Pokladnici na Brezovej pod Bradlom. Čo tuhší lokálpatrioti usilovali sa dostať ju čím skôr, prv, ako by sa o ňu Myjavci domáhali. Myjavci, keďže majú sídlo okresu a s tým sa musia uspokojiť — dumali brezovskí súsedia — nanajvýš, ak by im Brezovania po čase dovolili zariadiť filiálku ich Pokladnice. Za nič na svete však nepristali by Brezovania, aby sa v ich obci usalašila filiálka Roľ. vzáj. pokladnice myjavskej.

Prím aj tu viedli sváko Ragan. Na svojich cestách „za kšeftom“ stavili sa v Trnave u Lajka Krajca, riaditeľa trnavskej Roľ. vzáj. pokladnice, v Modre u Paľka Šullu, riaditeľa modranskej Roľ. vzáj. pokladnice a informovali sa, čo a jako sa takáto „banka“ zakladá, koľko k tomu treba účastinnej istiny, koľko direktorov, generálnych, „felmaršállajdmonských“ alebo jakých. Slovom o všetkom museli byť sváko dopodrobna informovaný. Ba čo viac, stavili sa aj v nitrianskej Pokladnici, kde im direktor, Lištiak tie samé informácie dal, ako dvaja predošlí jeho kolegovia.

Výpovede všetkých troch direktorov sa shodovaly a tomu sváčko verili. Hoc aj trochu matrikove starý, predsa si ešte trúfali dopomôcť Brezovej ku takejto prospešnej ustanovizni. Preto jednej nedele svolali sváčko Ragan dôvernú poradu poniektorých, čelnejších Brezovanov do cirkevného hostínca a prednesúc im svoje hore označené informácie o nových ľudových peňažných ústavoch, odporúčali, aby si založili aj na Brezovej Roľníckú vzájomnú pokladnicu, v ktorej by si sami rozhodovali a si ju statečne spravovali. Rozumie sa, že nezabudli dodať, aby Pokladnica bola tu prv založená, jako na Myjave.

Už, už by sa boli súsedia rozhodli zajtra započať s organizačnými prácami, keby im hostínsky Juraj Tvarôžek, senior rodiny Tvarôžkovcov — nebol pripomenul, že pokladnice tieto zakladá vlastne ich Sväz v Bratislave, lebo na Slovensku máme inšie okolnosti, ako v zamoravských zemiach, kde vznik okresných hospodárskych záložien možno datovať na 70, ba až 130 rokov nazpät. Sváčko Tvarôžkech poradili súsedom, aby vyslali deputáciu do bratislavského Sväzu roľ. vzáj. pokladnic, ktorý vedie hlavný riaditeľ Cablk — takto keď aj nie rodák, ale koreňom z Brezovej, teda poriadny človek, ktorý iste pôjde Brezovanom vo všetkom na ruku. Ujednané, aby sa išlo do Bratislavy, ale každý na svoje trovy. Tak išli náš sváko Ragan a ešte dvaja Brezovania. Aby im nebola cesta pridrahou, vzali si každý trochu futra a podošiev do noše, ktoré vlastne ida cestou vo vlaku rozpredali s obstojným zárobkom, takže sa im táto cesta bohato vyplatila.

Prijde naša deputácia do budovy Sväzu roľníckych vzájomných pokladníc, na Kempelenovej ulici č. 1. v Bratislave. Ešte len po schodoch kráčali brezovskí súsedia, už začal kýchať riaditeľ Cablk a s ním aj hlavný tajomník, Emil Izák, bývalý účtovník „Jurenkovej banky“ na Myjave. Izák — keď už bolo kýchania priveľa, podíde k Cablkovi a vraví:

— Čuj, Janko, jako kebych cítil brezovské futro, nemáš ho tu niekde zastrčené?

— Zastrčené ho síce nemám, ale cítim ho aj ja, však počuješ, ako kýcham…

V tom zahrčí zvonec a za dverami ozve sa husté kýchanie vždy trojnásobné a hlas:

— Vidiš Juro, Brezovan sa nezapre, cítim že za týmito dvermi bude nejaký Brezovan, alebo prezpolný, kerý chodél cez našú Brezovú, alebo bol asnaj aj v zole namočený.

— Faciny a fígle na stranu! — zavolá do toho zas iný hlas. — Rozum do hrsti, aby nás tu tí Brezovania neošmekli, sú-li tu jakí!

Ktorýsi z klopajúcich zbadal pred dverami na reťazi priviazaná rohôžku a poznamená ešte hlasite:

— Nech som huncút, fajn futierka sú tí Bratislaváci, ked pred nimi ani rohôžka v pokoji neobstojí, že hu treba na retaz privazovat! Praj hlavné mesto! Ba hyd. Bouprisám kmínvov tu mosí byt vyše práva. Na Brezovej len jalovice privazujeme na retiazku.

Kýchanie utíchlo, rozhovor tiež. Sluha otvoril dvere a deputácia vstúpila vážnym krokom do pracovien Sväzu. V predizbe zavesili si svrchníky (sváko Ragan mali kubu na sebe) a klobúky na vešiak a palice postavili do kúta. Sváčko vtisli sluhovi dve koruny do hrsti a požiadali ho, aby dával pozor na tie háby, aby im ich nejaký viselec „neponkél“. Na to vstúpili do izby, pracovne p. Izáka, ktorou sa vchodí do pracovne p. Cablka a pozdravili sa:

— Pán Bôh daj dobrý a ščaslivý den!

— Pán Bôh uslyš spoločne — odpovie hlavný tajomník, Izák. — Čo ste nám dobrého doniesli, pánovia?

— Ná, prišli sme skrzevá tú Pokladnicu, čo by sme si chceli aj u nás na Brezovej založit. Reku aby ste nás to naučeli, jakoby sme si to najlepšie založeli — vravia za všetkých sváko Ragan. V tom ale vyšiel deputácii v ústrety hlavný riaditeľ Cablk, privítal všetkých troch deputantov, voviedol ich do svojej pracovne, usadil do mäkuškej fotele a ponukol každého „direktorskou“ cigarou. Keď si cigare zapalovali, mrkne Ščeván na Pala a prehodí len tak cez zuby:

— Ty Palo, mosíme si dat pozor, vón ten Cablk je tiež z našého plota kôl. Jeho otca som dobre poznal; bol som malým faganom, ked bola Hurbanovská revolúcia v osemaštyridsátém a vón, jeho otec, myslím notárom bol, spolu bojoval s Hurbanom proti honvítom a u nás si raz čistél flintu a starý tatko mu zatál pribili duplovky na rozbité čižmy.

— Máš pravdu, Ščeván — odpovie Paľo — vón Brezovan nezvykne bečeľovať s takú fajnovú cigaru a ked, nuž ta ponúkne šusterkubu. Kdož ho vie, čo má za lubom? Mosíme byt múdri, len aby sa Ragan nejako nepreriekel.

Všetci si pozapaľovali a sváko počali oficielný rozhovor. Vylíčili Cablkovi všetky dôvody, ktoré vedú Brezovanov, aby si tiež založili Roľnícku vzájomnú pokladnicu, poneváč ale ktosi im povedal, že to asi nebude možné bez Sväzu, nuž prišli sem, ku hlave, aby sa poradili a vrátili sa domov s potrebnými direktívami ku založeniu tejto pokladnice.

— Tak je, na vlas je tak — prisvedčia ostatní dvaja členovia deputácie.

— Ono to nejde tak hupkom — odpovedá Cablk. Ani pán Boh nestvoril svet od razu, potreboval k tomu celých šesť dní a vy by ste chceli mať peňažný ústav napochytre stvorený. Nejde to priatelia. Tú vec treba pripraviť a to veľmi dokonale. Vec rýchla nebýva vždy dobrá. Ale viete čo? Spojte sa vy s trnavskou Roľníckou vzájomnou pokladnicou a táto nech založí odbočku na Brezovej…

— Nech som huncút, už len to by nám bolo treba! — skočí Cablkovi do reči Ščeván Tatara — už sme z toho filialčenia šetci nejako zfilialčení. Už sme mali samostatnú banku, našu Hospodársku na Brezovej, aj tú nám zfilialčeli a včil rozkazujú v niej páni až tot z Bratislavy. Aj máme druhú novú banku na Brezovej, kerá je — jako tá skalická šibenica „enem pro nás a pro naše dítky“, pre členov skoro jednej jedinej rodiny a my, ostatní Brezovania sme im luft…!

— Podívajte sa, Cablčko, — pokračujú sváko Ragan — my teda s dúveru sa k Vám obracáme, lebo sme poznali vašého otca, pán Boh ho osláv, to bol Brezovan, teda statečný človek a veríme, že aj vy, jako vašého otca syn, nebudete odchodnejší. Nesmiete byt jako tvrdá hus na šklbanie, tvrdý k nám Brezovanom, ke kerým ešče aj vás rátáme podnes den. Tej pokladnice u nás potrebujú aj súsedné dediny, Osuské, Hradiščo, Dobrá Voda, Košariská, Jablonica, Bukovec, tiež aj Myjava a tak dále. A šak, ked ste dávno pred vojnú ešče z Vrbového môhli u nás založit Hospodársku banku, kerá dobre účinkovala, jako je to možné, že by ste nám dneskaj nemohli založit Rolnícku vzájomnú pokladnicu? Tohla, teda nemožeme dobre pochopit. Ba myslíme si, že nám krivdíte a nezaslúžene. To by ste nám teda nemali robit…

— Dajte nám svatý pokoj s filialkú — ozve sa tretí deputant, Palo Mosný, aby tiež niečo povedal. — To by bolo uponíženie statečných Brezovanôv. To hla my teda nedopustíme…!

— Mýlite sa, priatelia moji, — chlácholí ich riaditeľ Cablk — tento raz to na Brezovej začneme po brezovsky od zadku. Dosiaľ bola spravená zo samostatného ústavu z banky iba filialka, ale my spravíme z filialky Pokladnice samostatný ústav. A však sa ešte pamätáte, ako sa brezovská spojila — fuzionovala s trnavskou Hospodárskou bankou a dobré to bolo. Neviďte ani v tomto prípade nejaké uponíženie Brezovanov. Dobré to bude takto, len vy mňa počúvnite…

— Ná, šak by sme vás aj počúvli, ale viete Cablčko náš, my Brezovania sme už takí onakví, jakí sme a nemôžeme za to. Ked čujeme slovo fúzia filiálka, mráz nám prechodí po chrbte; tieto slová neradi čujeme — vravia sváko Ragan. Pod slovom fúzia myslíme si, že je to tak, jako ked sa pekné, poriadné a poctivé dievča vydá do domu, kde má síce taktiež poriadného a statečného muža, kerý hu má velmi rád, jako sa patrí a jako to pán Bôh prikázal v stave manželském, až do smrti, ale v mužovém dome žije ešče jeho manka, svekruša zlá, jak bosorka. Tá kazí dobrý pomer medzi mladými, strpčuje im život, lebo ona jediná je najmúdrejšia len ona rozum jedla lyžicú. Svekruša tá porád frfoce, večne má do čoho rýpat, len to je dobré, čo jej slepačí rozum splodí, čo ona spraví a všetko ostatné je zlé plané na ostudu sveta…

— Áno, tak je, tak vyzierajú fúzie bánk — prisvedčia ostatní Brezovania.

— A preto nech už nikdo Brezovanom ništ nespomína o fúzii, lebo by sa mu snadno mohlo stať, že ho namočia do zoly! — pokračuje Paľo Mosný.

Deputanti sa nevedeli rozhodnúť. Oni stále trvali na tom, aby im bola na Brezovej založená samostatná Roľ. vzáj. pokladnica. Riaditeľ Cablk usiloval sa ich presvedčiť, že Pokladnica bude z ničoho vybudovaná, ak sa aspoň na čas nepričlení ku trnavskej Pokladnici, nemá pre začiatok z čoho uhradiť režiu. Podielový kapitál sa vytvorí postupom času a treba v prvom rade vkladov nasbierať. Brezovania sa síce chlapili, že to všetko dokážu behom mesiaca, ale rozvážnosť Cablkovu, organizátora Pokladníc, nebolo možné prehovoriť k ústupkom. Trval na svojom, že Brezová smie mať predbežne iba expozitúru Roľ. vzáj. pokladnice. Akonáhle si expozitúra sosbiera toľko vkladov, že z dvojpercentového rozpätia medzi vkladovým a dlžníckym úrokomerom — bude si môcť celú režiu zaokryť, zaraz bude osamostatnená.

Toto pohlo aj Brezovanov k povoľnosti. Spokojili sa sľubom. Vrátili sa domov, ujednali založenie expozitúry s trnavskou Pokladnicou a za krátky čas sosbierali tri miliony Kčs. úsporných vkladov, ktoré takmer všetky expozitúra zase ďalej rozpožičala.

A tu naša horespomenutá brezovská trojica zasa vandrovala s deputáciou do Sväzu r. v. p. do Bratislavy.

— Prišli sme, — vravia sváko Ragan — aby sme vás, pán riaditel, požiadali o dovolenciu, že by sme si našu expozitúru už osamostatnit môhli. Ved už máme tri miliony Kčs vkladov a kdož ho vie, či ich nebude ze dvacat, lež sa domov vrátime.

— Dobre by ste boli urobili, priatelia, keď by ste sem až vtedy boli prišli, keď by ste už mali tých dvadsať milionov vkladov — presviedča ich riaditeľ Cablk. Tri miliony nestačia, musíte sa dobre pričiniť, aby sa vám stav vkladov zniekoľkonásobil. Takto je proti osamostatneniu celkom určite aj pán minister Hodža a nedal by ver súhlasu ani vládny komisár Sväzu, pán ministerský radca Kouba.

— Ej nú, ej nú, zas nás, Cablčko, pritískate ke stene. Pán minister Hodža iste splní našu žiadost, lebo šak som za neho agitoval za starého režímu ked mal byt — jakože aj bol, zvolený za poslanca do uhorského parlamentu za kulpínsky okres. Sme starí známi. Já podnesden lifrujem mu a celej jeho rodine podešve. Toho sa nebojíme, lebo vôn splní našu žiadost, aj ked mu hu po niekom len odkážeme a toho pána ministerského radcu též presvedčíme, že Pokladnica mosí u nás byt.

A skutočne! Brezovania prehovorili aj ministerského radcu Koubu. Sľúbili mu, že behom krátkeho času sosbierajú najmenej ďalšie tri miliony Kčs vkladov, takže Pokladnica bude za každých okolností sebestačná. Pán radca Kouba povolil spraviť z brezovskej expozitúry Roľnícku vzájomnú pokladnicu, ba čo viac, on sa osobne dostavil na poradu, ktorá v tejto záležitosti bola zadržaná na Brezovej, držal tam obsiahlu odbornú reč, na ktorú mu vzletne odpovedali náš sváčko Ragan. Riaditeľ Cablk porobil všetky administratívne prípravy, aby osamostatnenie expozitúry bolo hladko prevedené. Na ustanovujúce valné shromaždenie prišli aj gazdovia z Jablonice, Osuského, Bukovca, z Košarísk, Hradišča, z kopaníc brezovských, myjavských, ba až z krajňanských a veru prišli aj niektoré strynky brezovské do hostínca „na Cirkevném“.

Samo sebou sa rozumie, že valné shromaždenie bolo vedené duchom jednoty. Do správy krom Brezovanov zvolený bol aj zástupca z každej obce, ktorá gravituje ku Brezovej. Za predsedu bol jednohlasne zvolený Juraj Tvarôžek starší, lebo on bral ochotnú účasť na poradách, ktoré už či do prevratu, lebo v oslobodenej vlasti boly svolávané „na Cirkevné“ svákom Raganom, alebo iným brezovským činiteľom. Nebolo ťažko hľadať iných funkcionárov do správy Pokladnice medzi Brezovanmi. Jesto tam krom neho ešte mnoho statočných ľudí, súcich pre takúto významnú funkciu, na vedenie peňažného ústavu, ktorý Hodža vymyslel a Cablk uskutočnil, do života uviedol.

Horšie bolo so svákom Raganom, ten nechceli sa dať vyvoliť do správy Pokladnice, len do dozorného výboru, aby vraj kontrolovali gazdovanie správy a úradníctva a tiež, že majú strynkú chorú.

— A to už jako sváčko — spytuje sa riaditeľ Cablk — čo je strynkej, snáď to neni nič nebezpečného?

— Ná, veru aj bolo, už sme mysleli, že hu čoskoro odvezeme tam, kde „morky pasú“. Ale na ščastie bol tu Svetko Štefánikvov, ten dochtor a von jej pomôhél. Dneskaj si už aj sadla na postel. Viete, Cablčko, už sú to roky, skoro matuzalemské.

— A čo bolo strynkej, sváčko? — pýta sa riaditeľ Cablk ďalej.

— Nuž chuderka — vravia skormútene sváčko — stará moja má dve črevá, jedno čo vidí a druhé slepé. To slepé sa jej zapálelo.

— No, to je už ozaj na pováženie, keď sa slepé črevo zapáli. No, netreba sváčko tratiť nádej. Strynká majú dobrý brezovský koreň, pán Bôh pomôže a oni si tu ešte pobudú medzi nami.

— Dal by Pán Bôh! — povedia sváko a zodvihnú baranicu s hlavy k nebesiam.

Na koniec sa sváko dali prehovoriť a prijali členstvo v správe Roľníckej vzájomnej pokladnice.

Valné shromaždenie rozhodlo súčasne o prijatí úradníkov pre Pokladnicu a stanovilo aj zásadu, dľa ktorej aj v budúcnosti budú prijímať úradníkov. A síce, Brezovania si želajú, aby úradníci boli prezpoľní.

— Tak chceme, — volajú všetci prítomní Brezovania a prezpoľní. My si všetci budeme tu ukladat peniaze, ale šak nás poznáte, pán direktor. Viete, jako že Brezovan nerád uloží peniaze do takého banku, kde sedí za pultom úradník, Brezovan. Von viselec môhél by na nás, kerí sme ve správe, vyzradit, že kolko tu máme uložených šupákvov…

Takto vec odôvodňoval Juro Mosný zpod vrchu a ostatní jednomyslne prikyvovali na znak súhlasu. Pravda, riaditeľ Cablk musel sa tu zastať úradníctva a brániť jeho dôveryhodnosť. Učinil tak medzi iným slovami:

— Mýlite sa, priatelia moji a krivdíte peňažnému úradníctvu, ktoré vyjde kedykoľvek z Brezovanov. Peňažný úradník má to už v krvi, aby nikomu na svete nevyzradil ani najmenšieho, čo sa v banke deje. Bárs za vyzradenie by ho stihol trest zákona, neni treba, aby ho k mlčanlivosti primal paragraf zákona. Nemáte sa čoho obávať a spoľahnite sa na moje ubezpečenie, že i v tejto Pokladnici bude zachovávaná naprostá mlčanlivosť o všetkom, čo sa v nej bude diať. Z Brezovej vyšlo už niekoľko významných činiteľov peňažníckych, ktorí sa všetci znamenite uplatnili. Však čo ich mám spomínať. Poznáte ich dobre všetci. Spomeniem len jednoho z nich, môjho priateľa Tomáša Tvarožka, riaditeľa mestskej sporiteľne v Bratislave. Neni mu hany a ostatným tiež nie! Spokojte sa teda a neprotestujte, keď sa k Vám bude hlásiť za úradníka Brezovan…

— Už nám len uznajte, pán direktor — ozve sa Daniš Siváček z ktorýchsi kopaníc myjavských, — že to takto bude najlepšie. S tým aj my, Myjavci, bádaminám súhlasíme s Brezovanmi. Aspon pre začiatek chceme tu mat za úradníkvov cudzích prespolných. Dirigent nech je ženatý, aby sa môhél múdre riadit, banku si spravovat, aby mu rozum nechodél po dievčencoch. My vieme, prečo to tak chceme!

— A já som vám makej huby človek — pretrhnú Siváčka v reči sváčko Húska — poviem šetko. Radím, aby sme povýšili plat dirigentovi, účtovníkovi aj pokladníkovi, ved už budeme mat samostatnú Pokladnicu a nie expozitúru. Nech majú, aspon sa budú lepšie usilovat.

— Tak je, tak je, Húska majú pravdu! — ozýva sa z radov shromaždeného členstva.

Cablkovi nezbývalo, ako povoliť, a síce povoliť všetko, čo si valné shromaždenie žiadalo. A toto si hneď aj zvolilo správcu svojej Pokladnice v osobe p. Vavrovíča, takto rodáka zo Starej Turej. Vavrovíč sa musel zaraz predstaviť valnému shromaždeniu. Sváko Ragan odporúčali jeho prijatie nasledovným dôvodom:

— Ja myslím a narádzam, aby sme tu toho pána prijali za dirigenta. Zdajú sa byt celkom statečným človekom, jako keby boli rodák od nás. Myslím, že s nim zlý kšeft nespravíme. Jestli neni ženatým, oženíme ho; na Brezovej je pekných dievčeniec vyše práva…

— Ja som už ženatý, sváčko — ozve sa Vavrovíč — ba čo viac aj otcom podareného syna.

— No tým lepšie — pokračujú sváko — šak jestli by ste sa nám dobre nedržali, namočíme vás ze tri razy do zoly a potom skrotnete.

— Tak je, tak je, nech žije, može byt! — kričí valné shromaždenie a riaditeľ Cablk, ako vedúci tohoto shromaždenia, musel aj tento návrh vyhlásiť za uzavretie a zadiktovať do zápisnice.

Na to povstal novozvolený predseda Roľníckej vzájomnej pokladnice, Juraj Tvarôžek starší a učinil nasledovný preslov.

— Ctené valné shromaždenie! Dakujem za dúveru, s jakú ste ma dnes pocteli a slubujem vám, že jako vždy dosál, tak aj dalej — pokál mi Božia milost zdravia dopraje, budem sa vždy poctive starat, aby naša slávna, velká obec Brezová, jej obyvatelia hospodársky mohutneli. To isté slubujem aj pre všetkých tých rolníkvôv, kerí sa ze súsedných obcí okolo našej Pokladnice sdružujú. A to hla, si mosíme všetci slúbit a pracovat pre lepšiu budúcnost našeho rolníctva. Ved zato vymyslel pán minister Hodža (nech žije, sláva mu! kričí shromaždenie) týto ludové penažné ústavy, zato ich organizuje a vede, tot pán hlavný direktor Cablk (nech žije, sláva mu! volá shromaždený národ), von pôvodom Brezovan, teda z našieho plota kôl, — aby slovenský rolník postavený bol na vlastné nohy. Hla, dneskaj — krom našej — máme už 39 Pokladníc na Slovensku, keré opatrujú vyše 140 milionov vkladov, rolníckych penazí. Mosíme sa všetci tužiť, aby sme ich teda dohoneli a to čím skôr.

Aj, čo sa týka práce úradníkvov v našiej Pokladnici mám pár slov. Úradník ludového penažného ústavu mosí držat s ludom, lebo jako hovorí latinské príslovie (toto si sváčko Tvarožek už z papierka čítajú, nebodaj si to z niektorej latinskej knižky ich predposledného syna — takto fiškála — vypísali): Honores mutant mores, čo po slovensky znamená, že — Horenos múti mores. Šak ma rozumiete (Tak je, na vlas rozumieme! volajú súsedia) Kdo neni s ludom, je proti nemu. V demokracii sme všetci rovní. Toho, hla mosíme si byt vždy všetci vedomí.

Dakujeme pánu direktorovi Cablkovi, že založením a osamostatnením tejto Pokladnice dal výraz a svedectvo svojemu brezovskému pôvodu. Tak sme si to aj u neho predstavovali jako u statečného Brezovana, kerý ked sa aj narodél krom Brezovej, predsa nad ním jeho otec, Brezovan opálku zatriasél na znak toho, aby sa nikdy nezpreneverél brezovskej náture…

— Nech ho pán Bôh živí! — volajú svákovia a predseda pokračuje:

— Ale nám to ešče nestačí. Vy sa nám, pán direktor, mosíte zaviazat, že prídete na Brezovú na každé výročité valné shromaždenie Pokladnice, lebo tak to vyžaduje váš brezovský pôvod, kerý zatajit nemožete. Reku, že by ste nám to hned tu rukydaním slávnostne potvrdeli!

Cablk potvrdil a slúbil, že ak ho pán Bôh bude živiť, vždy im prijde na výročité valné shromaždenie.

— Ná šak kúsek domácej klobásky, husiny, lebo šunky sa ešče vždy pre vás tu nájde a modranského vínka máme na Brezovej vždy v zásobe. Nemosíte si ništ nosit ze sebú. Len prídte!

— A vám shromaždeným též dakujem za účast, za oduševnenie, s jakým ste prejavili svoj záujem o tento náš nový, ludový, penažný ústav.

— Navrhujem, aby sme poslali pánu ministrovi Hodžovi pozdravný telegraf — ohlási sa ktosi zo shromaždených.

— Áno, tak je! Treba mu ho poslat, lebo von Hodža — ked aj nie Brezovan — je náš človek — volajú ostatní.

— Tak teda pošleme pánu ministrovi Hodžovi pozdravný telegraf z tohoto shromaždenia — oznamuje predseda — a poverujeme Sanka Ragana, aby ho napísal, lebo von, Ragan, je jakorieč jedna ruka s pánom ministrom.

— Súhlasíme, potvrdzuje zase shromaždenie.

— Tak a dakujuc vám ešče raz všetkým, volám ke společnej práci každého rolníka, ke práci za vybudovanie aj tejto Pokladnice. Týmto valné shromaždenie zaklučujem.

Týmito slovami predsedu správy, Juraja Tvarožku star. zakončené bolo snemovanie. Spoločnosť sa rozišla, ale značná čiastka ostala ešte „na Cirkevném“, aby sa trochu osviežila po vykonanej práci. Sváko Ragan si zjednali sľub u riaditeľa Cablka, že keď by nebodaj aj Myjavci chceli mať takúto Pokladnicu, môže sa im jej dostať len jako filialky z Brezovej.