Sváko Ragan z Brezovej II

Na Brezovej ešte aj dnes chodievajú pred Vianocami v posledný pondelok ženy na trh s medom. Dôjdu babky jak z mesta, (nech sa nik neopováži nazvať Brezovú dedinou, mohol by za toľkú neúctu niečo medzi plecia vyfasovať!) tak aj z kopaníc a to sa vie, prijdú aj ženičky z Košarísk. Z tých Košarísk, ktoré sa odcudzily Brezovej, odtrhly sa s obcou, chotárom, kostolom aj rychtárom. Býka, kanca, žrebca, notára, lekára, apatikára „a což jeho jest“ majú ešte na Brezovej, slúžneho, súd, okres a fiškálov majú ešte na Myjave. Toľkého nevďaku Brezovania, hlavne tí starší, im len tak ľahko nezabudnú. Však náš sváko „inštalovali“ aj bratislavského pána župana, aby zabránil rozluke, ale všetko darmo.

Konečne, Brezovania dnes už nežialia za Košarišťanmi. Keď sa odtrhli, nech! Však im nikto nekrivdil na Brezovej, lebo Brezovania sú dobráci od kosti, ako ich pán Boh stvoril. Ale sú veru aj ľudia neohrožení a neboja sa ani smrti a podívajú sa jej bystro do očí. Umierala toť nedávno istá Brezovanka a v posledných chvíľach počala sa obzerať okolo seba a tu muž zavolal na ňu a posmeľoval ju:

— Stará, čo sa ozieráš? Len smelo chod s toho sveta!

Vráťme sa však k našim babkám s medom. Prinášajú ho vo veľkých hrncoch na trh a národ si ho kupuje, aby ním natieral vianočné oblátky. Babky sa rozostavia po trhovisku „na rinku“ a okolo nich poneviera sa kŕdeľ chlapčiskov, ktorí by si boli radi lízli. Motali sa okolo hrncov a hltali lakotivé sliny. Babky ich kedy-tedy odohnaly od hrncov, ale to nepomohlo a chlapci nevedeli, ako sa dostať do hrncov.

V tom sa naťabia na trhovisku sváko Ragan. Pozorujú chlapcov za čas, uškrnú sa pod fúzy. Mali s nimi sústrasť a chcelo sa im zas nejaký fígeľ vyviesť so ženičkami. Zavolajú si stranou jednoho „miglanca“ a pošuškajú mu čosi do ucha a za okamih bol chlapčisko obidvoma rukama v hrnci medom preplnenom. Jakož ináč, sváčko ho šikovne posotili, ale hneď komusi za sebou — pravda, ale len tak naoko — nadávali:

— Ej nú, ej nú, ty oný čo si! Čo sa tak tisneš, až sa chudák chlapec celý zarýpal a fčil ho manka doma vycohnia. Veru si už dost starý, môhél bys mat rozum; kdo to len jakživ vidél, takú nezbednost…!

Chlapčisko fikotal, dokiaľ mu sváčko nepomohli dostať sa von z tlačenice. Hej, ale keď sa dostal na vzduch, to bolo lízania! Ale len pre najvernejších kamarátov. Nepovolaní lízať nesmeli a tým menej chlapci prezpoľní.