Kainovo dielo
Autor: Ján Kovalik Ústiansky
Digitalizátori: Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová
Noc tichúčka zišla na zem,
mesiac hore blúdi,
spánok sladký v náruč svoju
objíma už ľudí.
Tu dievčatko tíško, ľahko
z domčeka vykročí,
také pekné, také smutné! — —
plné sĺz jej oči.
Smutne stúpa v noci tichej,
smutne stúpa ďalej,
hlávka truchlá uložená
na jej rúčke malej.
Deva vždy diaľ stepou ide,
ide, tíško plače,
svoje pekné bledé líčka
sĺzami si máče.
V šírošírej, pustej stepe
mohylôčka stojí,
mohylôčka to junáka
zabitého v boji.
Ta sa deva ta ponáhľa,
ta ju srdce tiahne,
tam jej milý pochovaný,
Ku mohyle dolu kľakne
rúčkou ju ovinie,
k chladnej zemi rty pritisne,
slza na ňu plynie.
— — —
V široširej pustej stepe
mohylôčka stojí,
ticho tam, bo vetrík dúvať
kolo nej sa bojí. —
