Jesenný kvet

Za toto dielo ste už hlasovali. Ďakujeme! Celkovo má toto dielo 595 hlasov.

Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Branislav Šušlík

Poslanci

^[31]

Čo poslanec — bez výnimky
chodí teraz na obžinky.
Nesial, nežal, ale mele
od nedele do nedele,
čo si napísal, to mláti:
„Máme svoj chlieb už rok piaty!“
Domov nosí vence slamy
s národnými stužtičkami.

Potom svoj chlieb ďalej miesi,
v „svoje víno“ prepíše si,
do remennej vezme tašky
a ide na oberačky,
zastaví sa v krátkej túre,
nech je, čo chce — v Svätom Jure,
v Modre, ide do Pezinku,
spomnie rokov päť a Hlinku,
a že vďaka patrí strane,
že aj „svoje víno“ máme.

reklama

Ale úloha je hlavná
prevýchovy plnka mravná,
preto, aby boli vzormi,
stanú sa hneď profesormi,
idú obrodeniu kvôli
na Sliač v „Politické školy“,
učia národ svetuznáme,
že čo Slovák, ten je v strane.

Až tri dni ich kraj náš hostí,
učia týždeň sporivosti,
potom každý národ čistí
v pracovisku na cvičišti.

Odleteli ako vtáčky
obžinky i oberačky,
ba i politické školy,
bože! na Sliači už boli!

Minul týždeň sporivosti,
v cvičeniach je po radosti.
Pracoviská opustili
víl a vĺčat rákoš milý,
ľvíčat, vodkýň, vodcov sbory…
Stíchla — „Kto za pravdu horí!“

reklama