Jesenný kvet
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Branislav Šušlík
[69]
Ktože ich pozbiera, ktože ich vyčísli,
ktorých sme čakali a ktorí neprišli,
o ktorých myslíme, už idú, sú k nám v ceste
a budú hovoriť nám o trýzneniach ešte?
Kdeže je generál Viest, kde je Golián,
kde Štunda poslanec, kde milý Ország Ján,
bystrický Paulíny, náš starý priateľ Vilo?
Prišiel a zamlčal o nich náš Daxner Cyro.
Išiel na cintorín s vencom kol mladej hlavy
s rebríkmi na prsiach a v lícach popolavý.
Či plynom zhynuli, či olovom, či slučkou
pán farár velebný Bakoš a velebný pán Bučko?
a keď sa nedá žiť, tak s druhými spolu hniť?
A toľko iných niet. Dobehli svoju métu.
No najhlavnejší z nich všetkých predsa je tu,
najväčšmi týraný, najčernejší ker
náš dvadsiaty ôsmy, náš krásny október,
čo všetkých objíma a tisne v líca perny
tým, ktorí dokonca mu boli vždycky verní,
prišli, či neprišli zas na otcovskú hrudu
v rukách a na srdci ich večne nosiť budú.
Vitaj, náš október, hoc’ horíš plameňom,
ty leto znamenáš aj v hvizde jesennom,
len keby došli tiež tí naši bratia milí,
čo Teba vzývajúc Tvoj príchod pripravili.
Bratislava 21. októbra 1945
Galéria obrázkov
Obrázok
