Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Branislav Šušlík. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 276 | čitateľov |
Meno autora: Janko Jesenský
Názov diela: Jesenný kvet
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009
Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs
2.5 License\'. Viac informácii na
http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Ôsmy zväzok Spisov Janka Jesenského tvorí záverečnú časť autorových poetických prác. Poézia, ktorú obsahujú stránky tejto knihy, zaujíma v celej autorovej tvorbe osobitné miesto. Autor sa na konečnej úprave jej veršov nezúčastnil (kniha Jesenný kvet vyšla až roku 1948) a aj okolnosti jej vzniku sú dosť nejasné. Na jej konečné sformovanie mala pravdepodobne najväčší vplyv okolnosť, že básnikova manželka dala po spisovateľovej smrti útly zväzoček veršov redaktorovi Sobraných spisov Janka Jesenského R. Brtáňovi. R. Brtáň v článku Z črpáka pamäti (Sborník Jesenský v kritike a spomienkach, SVKL, Bratislava 1955, str. 305) píše: „Po smrti Janka Jesenského, pri návšteve jeho vdovy Anny Jesenskej, dostal som ešte malý zväzok Jesenského básní, ktorý som potom vydal… ako 21. zväzoček, ktorému som dal názov ,Jesenný kvet‘“. Ako vyplýva z Brtáňovho článku a ako o tom svedčia aj rukopisné materiály v Múzeu Janka Jesenského, autor nedal týmto posledným veršom nijaký názov.
Osud Jesenného kvetu je veľmi jednoduchý. Dosiaľ vyšlo iba jedno jediné vydanie, a to:
Janko Jesenský: Jesenný kvet. Básne. Sobrané spisy Janka Jesenského, sv. 21. Vydal Tranoscius v Liptovskom Sv. Mikuláši 1948, str. 83.
Vydanie Jesenného kvetu v Tranosciu je východiskom aj pre toto vydanie. Prirodzene, že sme, podobne ako v predchádzajúcich zväzkoch, každú báseň porovnali s existujúcim rukopisom, opravili tlačové chyby a doplnili na viacerých miestach vynechané verše, opravili podľa rukopisu ich poradie.
Ôsmy zväzok Spisov Janka Jesenského je posledným zväzkom poézie.
Táto skutočnosť nás nútila urobiť do pôvodnej koncepcie Jesenného kvetu viaceré zásahy, ktoré podstatne rozšírili rozsah knihy. Do zväzku sme zaradili všetku poetickú tvorbu nielen posledných rokov, ale aj rokov, s ktorými súvisia básne zahrnuté do zbierok Reflexie, Na zlobu dňa I., II. (Spisy VI.) a Čierne dni (Spisy VII.) a neboli do nich už či pre svoj odchodný ráz alebo z iných príčin zahrnuté.
Pri všetkých doterajších zväzkoch, ktorých skladbu sme vždy zdôvodnili, mali sme na zreteli, že autorova tvorba, zhrnutá do poslednej časti Reflexií, do zbierok Na zlobu dňa I. a II. a Čierne dni, je poznačená autorovou rukou, že si ich sám komponoval i zoraďoval, a i keď sa jeho želania vo všetkých smeroch — hlavne pri zbierkach Na zlobu dňa I. a II. — nemohli z edičného hľadiska splniť, rešpektujeme autorovu vôľu. Preto sme do týchto zväzkov nezaraďovali ani novoobjavené básne z rukopisov, ktoré časove súvisia so spomínanými zbierkami.
Iná situácia je pri Jesennom kvete. Autor sa pri tvorení jeho definitívnej podoby nezúčastnil. Existoval len materiál, ktorému dal editor tranosciovského vydania R. Brtáň názov a celý materiál rozdelil do jednotlivých cyklov. Z tohto dôvodu sme síce celej knihe dali názov Jesenný kvet, ktorý už prenikol do vedomia širokej čitateľskej verejnosti, ale vynechávame členenie do jednotlivých celkov. Okrem toho celú knihu sme rozdelili na dve časti. Do prvej časti, ktorej sme dali názov Z rokov 1928 — 1942 zaradili sme verše, ktoré autor dosiaľ nikde neuverejnil a ostali v rukopisoch. Táto časť nadväzuje na cyklus, ktorý sme zaradili do štvrtého zväzku Spisov pod názov Dodatky ku knihám Po búrkach a Proti noci, kde posledná báseň — Pani Oľge Fábryovej — vznikla v Bratislave 12. januára 1935. Druhá časť ôsmeho zväzku má názov Jesenný kvet a zhŕňa až na malé detaily básnikovu tvorbu, ktorá vyšla pod týmto názvom v Tranosciu. V tejto časti oproti pôvodnému tranosciovskému vydaniu sme robili tieto úpravy:
1. vynechali sme pôvodné členenie na tri cykly (Svedomie, V nádeji slobody, Labutia pieseň),
2. pre nevhodnosť alebo pre duplicitu sme vynechali tieto básne: Reflexia (autor ju zaradil do cyklu Reflexie), Z galérie spisovateľov, Z galérie spisovateľov, „Sloveni“, Zradcovia,
3. do tejto časti sme začlenili iba jednu novú báseň — Predtým,
4. pri zaraďovaní básní sme dodržiavali zásadu prísnej chronológie a z tohto dôvodu je i poradie niektorých básní od pôvodného vydania odlišné.
Celá poetická tvorba, ktorú obsahuje ôsmy zväzok Spisov, tematicky veľmi úzko súvisí so šiestym a siedmym zväzkom. Tá istá atmosféra, tie isté problémy. Iba ovzdušie niekoľkých posledných básní posúva náplň Jesenského poézie dopredu. Toto zase, podobne ako celá poetická tvorba, súvisí s vývinom politickej situácie a politického diania vtedajších rokov.
*
Záverečným zväzkom Jesenského poézie dostávame sa až do posledných dní autorovho života. Jeho poetická tvorba v týchto rokoch bola už čo do rozsahu chudobnejšia, ale nestratila na údernosti, sviežosti a aktuálnosti.
Spisy Janka Jesenského sa vydaním knihy Jesenný kvet v poetickej časti uzatvárajú. Celá bohatá tvorba autora nevšednej vitality i nadšenia je mnohostranná a rôznorodá. Princípy a zásady pri zoraďovaní jednotlivých zbierok i novonájdených básní v rukopisoch sme vyslovili pri predchádzajúcich zväzkoch. Tu upozorňujeme ešte na niektoré nedôslednosti, ktorých sme sa pri vydaní Spisov dopustili alebo na novoobjavené reálie, na ktoré sme pri štúdiu Jesenského prác prišli a ktoré nemožno nechať bez povšimnutia pri prípadnom novom vydávaní Jesenského Spisov. Na niektoré fakty sme už poukázali v poznámkach k predchádzajúcim zväzkom. Pri hodnotení celého diela Janka Jesenského vystúpi nám dopopredia markantne tá skutočnosť, že autorova tvorba je mnohostranná, tematicky rôznorodá, autor sa k mnohým témam vracia vo viacerých básňach, napísaných v rozličnom časovom období. Pri vytváraní jednotlivých zväzkov Spisov dominujúcou skutočnosťou musí byť autorova vôľa, vyplývajúca zo zaradenia určitého počtu básní pod spoločný názov. K týmto autorom vytvoreným celkom sme priraďovali ako osobitné cykly básne, ktoré sme našli v rukopisoch a ktoré autor nikde nemienil zaradiť. Takto väčšia časť Spisov okrem základných autorových zbierok obsahuje i nové verše, ktoré boli roztratené v rukopisných zošitoch i strojopisoch. Možno predpokladať, že terajšie Jesenského spisy, až na niekoľko veršov, ktoré sme pre ich umeleckú bezcennosť do Spisov nezaradili, obsahujú celú autorovu poetickú tvorbu. Osobitnú kapitolu tvorí ešte autorova prekladateľská práca, dramatické pokusy a jeho rozsiahla korešpondencia. Tvrdiť, že sa v tomto vydaní podarilo zvládnuť prácu pri kompletizovaní Jesenského prác, by bolo neseriózne. Ďalšie a ďalšie výskumy v jeho rozsiahlom rukopisnom archíve, knižnici i ďalších materiáloch odokryjú iste nové a nové skutočnosti pri poznávaní diela tohto nášho veľkého spisovateľa. Najväčším nedostatkom, ktorý značne sťažuje prácu tohto charakteru je to, že neexistuje žiadna bibliografia Jesenského prác, čo iste vedie k viacerým omylom, ktorým však za danej situácie vyhnúť sa nebolo možné. Pri ďalšom štúdiu iste sa podarí odhaliť mnohé záhady v autorovom diele, dať do súvisu viaceré skutočnosti a nájsť reálne východisko pre ich pochopenie.
Na koniec musíme uviesť ešte jednu skutočnosť, ktorú sme dodatočne zistili. Ide o časť básní zo zbierky Na zlobu dňa II., o ktorých sme v šiestom zväzku Spisov na str. 517 napísali (str. 517 riadok l — 7), že sa nám ich nepodarilo nájsť. Dodatočne sme zistili, že sú v rukopisnom zošite RJJ. č. 12. Podobne sme dodatočne objavili rukopis básne Spevák zo XVII storočia, ktorú sme zaradili do VII. zväzku Spisov (str. 32). Rukopis tejto básne je v RJJ č. 15 pod názvom Jednoliatosť.
*
Ako sme už spomínali, východiskom pre toto vydanie Jesenného kvetu je vydanie Tranoscia z r. 1948. Všetky básne sme porovnali s rukopismi a odstránili sme prípadné nedopatrenia. Odchýlky od rukopisov uvádzame. Prvú časť knihy uverejňujeme podľa rukopisných materiálov. Zásahy do textu sme robili iba minimálne, a to iba tam, kde to bolo nevyhnutné.
Pri počítaní veršov neberieme ohľad na názov básne, podtitul, ani motto, počítame od prvého verša vlastného textu.
Pri bibliografickej poznámke ku každej básni uvádzame miesto a dátum vzniku básne (pokiaľ existujú v rukopisných materiáloch), odchylné názvy medzi knižným znením a rukopisom, varianty celej básne resp. jednotlivých veršov. Varianty i odchýlky uvádzame v pôvodnom znení. Okrem toho uvádzame, ak sa nám podarilo zistiť určité reálie okolo vzniku básne, jej súvislosť s inou básňou, resp. inou skutočnosťou.
Poznámky k jazykovej úprave
Jazyková úprava textov tohto zväzku nestavia editora pred nové problémy. Otázky, ktoré prináša Jesenný kvet sme vyriešili pri upravovaní predchádzajúcich dvoch zväzkov poézie (Spisy VI. a VII.), ktoré obsahujú tematicky tie isté námety ako ôsmy zväzok. Aj tento zväzok sa vyznačuje svojráznym jazykovým zafarbením, i keď táto skutočnosť nie je osobitne výrazne zdôraznená. Výber jazykových prostriedkov úzko súvisí s výberom tematiky i zameraním, aké básnik v jednotlivých básňach sleduje. Často sa stretávame s novotvarmi, skomoleninami, prispôsobenými slovami požiadavkám rýmu i rytmu. Básnik to robí úmyselne; starostlivo vyberá jazykový materiál a citlivo ho prispôsobuje požiadavke, ktorá vyplýva z celkovej atmosféry verša, či básne. Je prirodzené, že takéto svojráznosti sme v autorovom jazyku rešpektovali i keď na mnohých miestach sú v rozpore s gramatickými normami. Často v Jesenského veršoch nachádzame parafrázy na dobové politické heslá, inde zase vypuklo vystupuje odpor voči ľudáckemu purizmu. Editor na všetky tieto svojráznosti nesmie zabúdať a musí ich plne rešpektovať. Ony sú neoddeliteľnou súčasťou básnikovho verša.
Osobitnú starostlivosť bolo treba venovať predovšetkým dosiaľ nevydaným básňam. Tu sme zasahovali oveľa častejšie, než v druhej časti — Jesennom kvete. Prirodzene, že sme sa pridržiavali hľadísk, ktoré sa uplatnili pri úprave nepublikovaných veršov hlavne v prvom a tiež vo štvrtom zväzku Spisov.
Nepokladáme za potrebné opakovať všetky hľadiská, ktorých sa pri úprave tohto zväzku pridržiavame. Aj tu sa (podobne ako pri siedmom zväzku Spisov), odvolávame na zásady vyslovené hlavne v treťom a štvrtom zväzku Spisov.
V nasledujúcich riadkoch uvádzame všetky podstatnejšie zásahy, ktoré sme pri úprave jednotlivých básní urobili. Zmena je vysádzaná kurzívou.
9 ste Vodcom ňou — ste vodcom ňou / my žiť nechceme len z darov Pána — my žiť nechceme len z darov pána / mistra Jána Husa — majstra Jána Husa // 11 Kňaz je politikom / Politik apoštol. — Kňaz je politikom, / politik apoštol. // 12 už decko splodili — už decko splodili, / Nefrflime — Nefrfrime // 13 sú samé veľké domy — sú samé veľké domy, / nie v plášti hermelínom — nie v plášti s hermelínom / v lystrovom kabátiku — v listrovom kabátiku / nie s veľkou, zlatou korunou — nie s veľkou zlatou korunou, // to by bolo pračiek — to by bolo praciek / nie na trône — nie na tróne / remennom na foteli — remennom vo foteli // 14 Len, aby ho už nemohla — Len aby ho už nemohla / matička trônu líšiť — matička trónu líšiť / aby, jak slimák — aby jak slimák / v krajine celej ten svoj trôn — v krajine celej ten svoj trón / chodil tu s parôžkami — chodil tu s parožkami / nám slepil zrak a hlušil slych — nám slepil zrak a hlušil sluch // 15 Raz do mecha sa duje — Raz do mecha sa duje, / a ostatní sú na nič — a ostatní sú nanič / kto koho z boku sotí — kto koho zboku sotí, / na oblaky ti stúpajú — na otlaky ti stúpajú // 16 medzi vajciami tancuje — medzi vajcami tancuje / len aby mohol vysedeť — len aby mohol vysedieť / čo zemské je — čo zemské je, / keď si sa o zem pľaštil — keď si sa o zem pleštil, // 17 sa klepať odporúča — sa klopať odporúča / ale — do reteráda — ale — do retiráda, / a stavia, správa, totižto — a stavia, správa — totižto / A keby si sa vyvalil, / jak vycválaná herka — a keby si sa vyvalil / jak vycválaná herka, // 19 Pán dobrý, peca — Pán dobrý, predsa / on pomohol nám — On pomohol nám // 20 „Hojže bože, jak to bolí“ — Hojže bože, jak to bolí, // 21 Aj to splietli úbožiatku — Aj to splietli, úbožiatku: // 23 Moc je víno, čo ju nosí — súdok — „Moc je víno, čo ju nosí — súdok“ // 27 „Hľa, v Polsku do miest rozstrieľaných — „Hľa, v Poľsku, do miest rozstrieľaných // 28 Áno, áno, puritáni sme — Áno, áno, puritáni sme, // 29 svetielkami rozveselenými — svetielkami rozveselenými, // 31 Študujú ich, a len hlavou krúťa: — Študujú ich a len hlavou krúťa: / Veď tu všetko počestené je — Veď tu všetko počeštené je / Keď sú bratkovia zas kamaráti — Keď sú bratkovia zas kamaráti, / keď tu teda nový režim platí — keď tu teda nový režim platí, / keď sa stále kričí „pokobok“ — keď sa stále kričí „pokobok“, / keď už strhli šle a sú len traky — keď už strhli šle a sú len traky, // 32 keď sú stĺpy vlasti piliere, — keď sú stĺpy vlasti piliere / keď sa prepinadlo stalo purgom — keď sa prepínadlo stalo purgom, / keď sa nezabudlo na fúru — keď sa nezabudlo na fúru, / keď tu ide škandál za škandálom — keď tu ide škandál za škandálom, / kočičina — lepšie mačačina — kočičina lepšie — mačacina / keď je dialnica zas autostráda — keď je diaľnica zas autostráda // 33 keď nie hrabä ale gróf je pán — keď nie hrabe ale gróf je pán, / keď je dínom dánom dánom dínom — keď je dínom-dánom dánom-dínom / pod bradou zas máte kravatu — pod bradou zas máte kravatu — / prečo je nie pôžička zas pump — prečo je nie pôžička zas pump, / prečo vagabund je darebák — prečo vagabund je darebák, / prečo porážka, keď triafa šľak — prečo porážka, keď triafa šlak / prečo závora, keď je tu rígeľ — prečo závora, keď je tu rígeľ, / prečo huncútstvo, keď máte fígeľ — prečo huncútstvo, keď máte fígeľ, / prečo nálepok, keď je tu fľajster — prečo nálepok, keď je tu flajster, / prečo register, keď máte ľajster, — prečo register, keď máte lajster / prečo rezance, keď sú tu núdle — prečo rezance, keď sú tu nudle // 34 načo pokladnica, máte kasu — načo pokladnica, máte kasu, // // 35 Nemocnica? Sto ráz lepšie špitáľ — Nemocnica? Sto ráz lepšie špitál / Aká lepenka? Je papendekeľ. — Aká lepenka? Je papendekel. / Aký dôstojník? Je oficír. — Aký dôstojník? Je oficier. / Aký delostrelec? Kanonír — Aký delostrelec? Kanonier. / vstave má byť hneď a zaraz štond — vstave má byť hneď a zaraz štond, / načo podnožka? Je šamerlik! — načo podnožka? Je šamerlík! // 36 výčap je nie treba, chceme schenk — výčap je nie treba, chceme šenk / hrotok musí zas byť šechtárom — hrotok musí zas byť šechtárom, / miesto plemplem nech je lári fári! — miesto plemplem nech je láry-fáry! / keď sú kocky, kanóny a tanky — keď sú kocky, kanóny a tanky, / pôjdete vo vágni, nie za vozom, — pôjdete vo vágne, nie za vozom, // 37 Vojtech musí byť zas Adalbert! — „Vojtech musí byť zas Adalbert!“ / Keď je Vilmou Vilma, Bertou Berta — Keď je Vilmou Vilma, Bertou Berta, / keď je bičak, nech sú bičkási — keď je bičak, nech sú bičkáši, / nech je miesto morky opäť puľka — nech je miesto morky opäť puľka, / zgerba nech zas bude rákošom — zberba nech zas bude rákošom, // 38 Hlavné keď sa národ jeduje — Hlavné, keď sa národ jeduje, / nech si voľne zabasomuje — nech si voľne zabasomuje, // 41 ať hrdinstvom sa opäť popýšime!… — nech hrdinstvom sa opäť popýšime…! // 42 plieskajú, krčia a vrtia sa — Plieskajú, krčia a vrtia sa // 43 pri mlákach žaby krkajú — pri mlákach žaby kŕkajú / stiera si v strachu krupäje — stiera si v strachu krupaje // 44 Buď ešte dlho na žive — Buď ešte dlho nažive // 45 keď bola hanba na Savanarolu — keď bola hanba na Savonarolu / Nemal v San Marcu vtedy cilingat! — Nemal v San Marcu vtedy cilingať! / Na bratislavskom chodiac smetisku — Po bratislavskom chodiac smetisku // 46 Potrestať všetky svätojánske mušky; / Že proti zákazu… — Potrestať všetky svätojánske mušky, / že proti zákazu // 48 úradník štátny, neborák — úradník štátny, neborák, / keď všetky triedy prekoná — keď všetky triedy prekoná, // 49 Vy bojujete už po tretí krát — Vy bojujete už po tretíkrát / rozsype v nebi nový počet hviezd — rozsype v nebi nový počet hviezd, // že bojuje za váš národ milý — že bojuje za náš národ milý // 51 Len kapsľa pukla — krajinou — Len kapsľa pukla krajinou / vojačkov biľaguje tálmi bleskom, — vojačkov biľaguje tálmi, bleskom, // 54 híkanie tiež so somárom. — híkame tiež so somárom. / že z tých kôpok nežereme, — že z tých kôpok nežerieme, // 56 Tam v Chyžnom, v Gemeri hrob s pomníkom, — Tam v Chyžnom, v Gemeri, hrob s pomníkom, // 57 dieťatká svoje žere tiež. — dieťatká svoje žerie tiež. / to nemôže byť — je mládencom — to nemôž’ byť — je mládencom // 62 pre ne nás všetkých trafí šliak — pre ne nás všetkých trafí šlak. // 66 vidíš tú pliagu nemeckú — vidíš tú pliagu nemeckú, // 67 Indov a rôznych papulantov — Indov a rôznych papuľantov / zločincov, zradcov — emigrantov — zločincov, zradcov, emigrantov, / Hľa, z toho vidno jak sme zdatní, — Hľa, z toho vidno, jak sme zdatní, // 68 To predplať si ako sme my predplatili — To predplať si, ako sme my predplatili, // 70 Čo zostalo jak bolo, — Čo zostalo, jak bolo, // 71 tam je teraz, na moj dušu — tam je teraz, namojdušu // 73 Montgomery prehral vojnu — Montgomery prehral vojnu, // 75 že v Maďarsku mu chystám kvartýr… — že v Maďarsku si chystám kvartýr… // 79 Hľadal som svoje spisy v Kníhtlačiarni — Hľadal som svoje spisy v kníhtlačiarni // 84 a krásny je, jak žltý štiglic — a krásny je jak žltý štiglic // 85 I sardínok dve plechovky — I sardiniek dve plechovky // 90 od úzkosti „Na stráž!“ kričiavame — od úzkosti „Na stráž!“ kričievame // 92 František na Joachima — František von Joachima / Joachim na Führera — Joachim zas Führera // 99 Domov nosí veniec slamy — Domov nosí vence slamy / preto, aby boli vzormi — preto, aby boli vzormi, / stanú sa hneď profesormi // 100 Stíchli — „Kto za pravdu horí!“ — Stíchla — „Kto za pravdu horí!“ // 101 polhodinu kaňvou zvoniť — polhodinu kanvou zvoniť // 107 Pozrieme sa do Ilavy — pozrime sa do Ilavy // 110 Ak bys chcel maslo v úradovni — Ak bys’ chcel maslo v úradovni // 117 Zodvihol Dunčo labu a tak venčí — Zodvihol Dunčo labu a tak reční // 116 žes v minulosti iba nulou bol — žes’ v minulosti iba nulou bol // 121 chabci, bohoruhači — chabci, bohorúhači // 123 Tak teraz poďme vierou srdcia túžiť — Tak teraz poďme vierou srdcia tužiť / do Kapitoly, idem omšu slúžiť — do Kapituly, idem omšu slúžiť // 125 chcels národ previesť naspäť k sláve — chcels’ národ previesť naspäť k sláve // 126 Smrť — rozsievač pri faklách v povetrí, — Smrť — rozsievač pri fakliach v povetrí / diel mrmlaní a pušiek rachotaní — diel mrmraní a pušiek rachotaní / by vŕšky zjasneli sa kvetinami — by vŕšky zjasnili sa kvetinami / vedúce do slobodných hôr a nivy — vedúce do slobodných hôr a v nivy / cez Dnieper, Dniester, Odru — toľko slávy — cez Dnepr, Dnestr, Odru — toľko slávy / 128 bys mocou bola, dupla na reťaz — bys’ mocou bola, dupla na reťaz / Tys viedla z rumov, dymu, cintorínov — Tys’ viedla z rumov, dymu, cintorínov // 130 o ktorých myslíme, že idú, sú k nám v ceste — o ktorých myslíme, už idú, sú k nám v ceste
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam