Jesenný kvet
Autor: Janko Jesenský
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Branislav Šušlík
„… Preto, ak v minulosti bolo treba básnikovi pripomínať ,Ja som pyšný, že som Slovák‘, dnes je na čase, aby sme boli nositeľmi povedomia: Ja som hrdý, že som ľudák…“
Z úvodníka Vodcu a prezidenta Republiky dr. Jozefa Tisu v Organizačných zvestiach HSĽS, júlové číslo 1944
[53]
„Ja som pyšný, že som Slovák“,[54]
Vajanský tak písal, chudák.
Vodcovsky to naprávam tak:
Hoc’ ma vedie na retiazke
ako psa náš priateľ milý,
milióny mám už ťažké,
Tuka, Šaňo, Čulen — vily.
Potíme sa v budovaní.
Stano[55] stavia opreteky,
najprv sebe, jeho pani
má už štyri apatéky.
Že ľud slovenský krv leje
v cudzích poliach? Čo ma po ňom!
V srdci mojom radostne je:
k židovským štát prišiel domom.
Pozri, ako dvíha dlane
zjednotená naša mládež!
Zo slobody hlavné máme,
čo sme chceli: voľnú krádež!
V Ilave, nie v Segedíne[56]
sedí panslávsky dnes čudák.
Vajanského opravíme:
„Ja som hrdý, že som ľudák!“
29. mája 1944
[53] „Ja som hrdý, že som ľudák!“ — Bratislava 29. mája 1944. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 20.
[54] „Ja som pyšný, že som Slovák“ — prvý verš básne S. H. Vajanského „Povedomie“, v ktorej sa autor v rokoch maďarizácie hrdo a nekompromisne hlásil k slovenskému národu.
[55] Stano — minister dopravy v Tisovej vláde
[56] V Ilave, nie Segedíne — V Segedíne boli za Rakúsko-Uhorska väznice, kam posielali slovenských národovcov. Tisova vláda vytvorila väzenie podobného charakteru v Ilave, kam posielali všetkých, ktorí sa stavali otvorenejšie proti ľudáckemu hnutiu.
Galéria obrázkov
Obrázok
