ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[3]Aby študenti mali chuť do štúdia, usporadúvali predtým rozličné školské radovánky, takzvané „recreationes“. Niektoré z nich už však zanikli. Tak sa predtým svätil v marci deň sv. Gregora, patróna študentov a 16. októbra sv. Galus, keď každý študent, čo len trochu mohol, daroval svojmu učiteľovi kohúta. Pod vedením učiteľa tiahla školská mládež, oblečená celkom po vojensky (vojenský duch národa sa ani tu nezaprie) a pochodovala pod zástavou a za zvukov bubnov do prírody. Tu už bol prichystaný dlhý stôl so stoličkami, kde sa usadilo duchovenstvo, profesori a honorácie. Národ sem prúdil vo veľkom na diváky. Zrazu prepukla bitka. Hralo sa totiž predstavenie biblickej príhody o Dávidovi a Goliášovi. Študenti vytvorili dve armády, jedni predstavovali Filištíncov, druhí Izraelitov. O chvíľu sa zjavil dobrodružne vyobliekaný Goliáš a vykrikoval rozličné impertinencie na Izraelitov. Drobný Dávid ho vzápätí porazil. V druhom dejstve sú víťazmi Filištínci a Saul sa musel prebodnúť. Potom nasledovala korunovácia kráľa Dávida. Otec korunovaného, celý šťastný, že vychoval synáčika, z ktorého sa stal kráľ, usporiadal obed a hostil prítomných. Pri tej príležitosti poobede alebo v nasledujúci deň sa odsekávali kohútom hlavy; každý hrdina si musel dať zaviazať oči a poslepiačky sekol do kohúta. — U reformovaných patrí ku cti niesť zástavu; niesol ju žiak, ktorý vyniká talentom alebo usilovnosťou a keď sám nie je dosť silný, aby ju uvládal, nesie ju najbližšia eminencia a on sám si kráča pod zástavou po vyznamenanie a pohľady všetkých sú naňho upreté.

Prvého mája slávia školy ešte aj dnes a usporadúvajú takzvané majálesy, ktoré sa odohrávajú tiež v prírode a s rovnakou parádou.