ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[4]Obe podujatia sa robia po celej krajine, aj v malých mestách, a to všade na svoj spôsob. Ale bály, redoutty, patria len do miest. Sem sa zbiehajú tancachtiví pútnici aj z domovov vzdialených 2 — 3 dni cesty a vytrženie dvoch-troch nocí si draho vykupujú zimou, snehom a zlým počasím, ktoré ich cestou prenasleduje. Podaktorí sa veru vrátia domov aj s polámanými údmi. Keď v blízkosti nie je nijaké väčšie mesto, v ktorom sa usporadúvajú bály pravidelne v určité dni, organizuje si ich šľachta sama — podľa ľúbosti. Namiesto tlačených oznámení vztýčia na týchto miestach vysokú tyč ozdobenú vlajúcimi stuhami, čo znamená, že dnes tu bude bál! Šľachta robí tieto zábavy so záľubou podľa zahraničných vzorov. Najobľúbenejšie sú menuety a valčíky, občas aj poľské tance; ozajstné národné tance sú, zdá sa, prenechané už len obyčajnému ľudu.

Na mnohých miestach sa presne rozlišujú takzvané „nóbl-bály“ od meštianskych bálov. Na prvých sa môžu mešťania a ostatní nešľachtici zúčastniť len ako ponížení diváci. Na meštianske bály má prístup aj noblesa. Masky sú povolené všade, nie sú obmedzované len na niektoré dni alebo miesta.

Medzi obľúbené fašiangové zábavy patria aj výlety na saniach, ktoré sa robia podľa dohovoru a vôle častejšie alebo zriedkavejšie. Vpredu musí ísť vždy banda muzikantov a početné sane nasledujú za nimi. Takéto žarty sa zriedkakedy obídu bez nejakého prevrhnutia a bez následkov s tým spojených, čiže bez zlomenej nohy a podobne. Aspoň je potom ešte dlho o čom rozprávať.