ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[12]Gróf August Móric Beňovský z Vrbového v Nitrianskej župe, narodený roku 1741, bol muž mimoriadny a mal veľmi zaujímavé osudy. Otca mal generála a aj on sám bol vojak. Za sedemročnej vojny slúžil až do roku 1758, keď ho strýko, ktorého majetky neskôr podedil, pozval do Litvy. Švagor ho za ten čas dostal o majetok v Uhorsku. Beňovský sa vrátil a so zbraňou v ruke ho vyhnal. Pre porušenie mieru v krajine vyhlásili ho za rebela. Musel ujsť do Poľska, kde po rozličných obchádzkach pridal sa k poľským konfederantom, ktorí bojovali proti Rusom. Postupne ho vymenovali za plukovníka, veliteľa kavalérie a generálneho štábneho ubytovateľa. V jednej prehratej bitke ho zajali Rusi a vypovedali na Kamčatku. Cestou tam zachránil v búrke loď, na ktorej sa plavil, pred stroskotaním. Vďaka tomu ho tamojší guvernér priateľsky prijal a ubytoval u seba. Jeho deti mohol učiť francúzštinu a nemčinu.

Guvernérova najmladšia dcéra Afanázia sa doňho zamilovala a svojou láskou vedela primäť otca k tomu, aby Beňovskému dal slobodu a aby sa mohli zasnúbiť. Beňovský mal medzitým už vypracovaný plán, ako spolu s viacerými spoluväzňami ujde z Kamčatky. Málo chýbalo a plán by sa bol vyzradil, dokonca aj Afanázia sa dozvedela o jeho úmysloch. Neopustila ho, ale rozhodla sa s ním odísť. Kamčatku opustil Beňovský v máji roku 1771 spolu s Afanáziou, ktorá mu ostala verná napriek tomu, že sa dozvedela o ňom, že je ženatý.

Pôvodne sa chcel plaviť do Číny, ale namiesto toho po mnohých ťažkostiach dorazil na japonský ostrov Usmai Ligon, kde ho veľmi dobre prijali. Na ostrove sa musel zasnúbiť s mladou domorodkou a ostrovanom musel prisľúbiť, že sa vráti a založí tu kolóniu. Tento sľub chcel dodržať aj po návrate z Číny. Plavil sa na Formózu, kde ho ani najlákavejšie sľuby neprimäli zanechať ďalšiu cestu. Konečne dorazil na Makao, kde mu Francúzi, Angličania a Holanďania robili rozličné ponuky. Spolčil sa s Francúzmi, a preto Angličania podplatili časť jeho posádky. Rus Stepanov, ktorý sa už predtým pokúšal vyvolať niekoľko vzbúr, ukul proti nemu sprisahanie, ktoré sa na šťastie nevydarilo. Mnohí Beňovského sprievodcovia umreli na Makae na horúčku a medzi nimi aj verná Afanázia.

Z Makaa sa konečne šťastne dostal do Francúzska, kde ho poverili, aby šiel na Madagaskar a založil tam kolóniu. Ihneď sa dal na cestu a v júni 1774 dorazil na ostrov. Napriek zlej klíme a nedbalosti francúzskeho ministerstva, počínal si veľmi statočne a múdro. Získal dôveru rozličných kmeňov a ich vodcov. Viacerí z nich poslali k nemu slávnostné posolstvá a oznámili mu, že ho chcú menovať za svojho kráľa, alebo Ampanasacaba. Gróf ich ponuku prijal s výhradou, že bude plniť svoje záväzky voči francúzskemu kráľovi do tých čias, kým ho tento neprepustí zo svojich služieb. Čoskoro k tomu aj došlo. Na Madagaskar prišli francúzski komisári, ktorí mali rozkaz zmocniť sa Beňovského. Pošťastilo sa mu im vyhnúť a keď sa konečne mohol celkom vzdať svojej pôvodnej funkcie, roku 1776 bol slávnostne menovaný za Ampanasacaba. Jeho manželke, ktorá mohla za ním prísť z Uhorska už do Francúzska, prisahali tamojšie ženy vernosť. Gróf potom vyjavil svoj úmysel odcestovať do Európy, aby pre svoj ľud získal silných spojencov a obchodných partnerov. Darmo ho jeho poddaní varovali, že si ide pre istú smrť. Napriek tomu odcestoval.

Po návrate do Francúzska ho prenasledovali a prinútili vstúpiť do služieb cisára. V jeho službách ostal však len dva roky, lebo cisár mu nemohol byť nápomocný pri uskutočňovaní plánov, kvôli ktorým prišiel. Obrátil sa preto na anglického kráľa, ale tiež nadarmo. Podpory sa dočkal od londýnskych partikularistov a najmä od jedného obchodného domu v Baltimore v Amerike, kde aj loďou odcestoval. V októbri 1784 z Ameriky odišiel, svoju ženu však nechal tam a sám šťastne pristál roku 1785 na Madagaskare.

Na Madagaskare začal však nepriateľsky vystupovať voči Francúzom a vláda z Belie Isle poslala proti nemu 60 vojakov. V máji roku 1786 bol v jednej bitke ranený guľkou do pravej strany hrude a o niekoľko minút nato umrel. Jeho vdova, Zuzanna, umrela 1. marca 1826 vo veku 79 rokov na svojom majetku v Kočkovciach v Trenčianskej župe.