Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Petra Pohrebovičová, Katarína Janechová, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Zdenko Podobný. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 105 | čitateľov |
[5]Návštevu kúpeľov môžeme v Uhorsku zahrnúť len čiastočne medzi ľudové zábavy. Len bardejovské, mehadijské, füredské, piešťanské a niekoľko iných kúpeľov tvorí výnimku. Množstvo zdravých ľudí sem prichádza každoročne nie na liečenie, ale kvôli zábave. Bardejovská liečivá voda pramení v malom, príjemnom lesnatom údolí, položenom severne od slobodného kráľovského mesta Bardejova, od ktorého je vzdialená pol hodiny cesty. Údolie uzatvára Kamenná hora, ktorá sa pyšne týči nad ostatné vrchy.
V tejto kotline, známej len pastierom a občanom Bardejova, plytvala žehnajúca príroda týmto neoceniteľným darom celé stáročia bez akéhokoľvek úžitku. Posvätná voda, tečúca z vnútorností matky zeme, bola čiastočne známa len tunajším občanom a ostatný svet o nej nevedel. Prichádzali do tohto, stvoriteľom tak štedro obdarovaného údolia len kvôli odpočinku a občerstvovali sa vynikajúcou vodou bez toho, aby bližšie poznali jej vynikajúce vlastnosti. Až konečne v neskorších rokoch prišlo sem zďaleka niekoľko Grékov, tí sa vo vode kúpali a postavili prvých šesť domčekov. Nie viac ako pred päťdesiatimi rokmi bol na tom istom mieste postavený hostinec. (Tento hostinec nebol však zrejme celkom prvý, lebo podľa starých údajov kúpele boli prenajaté už roku 1505 za tri zlatky ročne.) Hostinec lákal stále viac mešťanov, ktorí sa tu začali kúpať, cítili, že ich kúpeľ posilnil a tak postupne sa učili poznávať vynikajúce vlastnosti tunajšej vody. Upozornili sa na ňu aj ľudia z okolia, začali kúpele navštevovať a ich povesť sa čím ďalej tým väčšmi šírila. Postupne sa rozširovali aj ubytovacie možnosti a kúpeľné zariadenia priberali na objeme. Roku 1787 tu stál už murovaný hostinec a dvanásť drevených domčekov, ktoré pomerne dobre pokrývali potreby mešťanov, hostí z celej župy, ako aj tých, ktorí sem prichádzali zo susednej Haliče.
Keďže počet hostí bol stále väčší, ubytovanie im postupne nestačilo. Mestský magistrát s povelením vysokého kráľovského miestodržiteľstva sa preto rozhodol poskytnúť záujemcom pozemky v kúpeľoch bez náhrady len s podmienkou, že majiteľ do troch rokov postaví na nich domy. Samotné mesto predchádzalo dobrým príkladom a postavilo viacero budov čiastočne na ubytovanie, čiastočne na pobavenie a obveselenie hostí. Mešťania, ktorí si čoskoro uvedomili výhody z toho plynúce, nasledovali tento príklad a tiež začali stavať domy. Ešte aj dnes rastú nové budovy a objem kúpeľov sa stále zväčšuje. Roku 1813 navštívilo kúpele 134 rodín, roku 1814 226, roku 1815 286 a roku 1816 už 368 rodín. Kúpele patria mestu, ktoré ich každý rok prenajíma. Roku 1815 zaplatil nájomca, pán Zimmerer z Košíc 5720 fl. do mestskej pokladne. Aký to rozdiel v porovnaní s nájomným z roku 1505!
Celé okolie, v lete i v zime nepije nič iné, len liečivú vodu. Podľa posledného súpisu obyvateľov (1816) má Bardejov 4099 ľudí. Spomedzi nich najviac vody skonzumujú luteráni, ktorých je tu skoro väčšina. Svedčí o tom aj rozhovor, ktorý som mal jedno ráno pri prameni so slovenskou slúžtičkou, 10 — 12-ročným dievčaťom:
Ja: Pre koho nosíš každý deň taký obrovský krčah vody?
Dievča: Pre môjho pána:
— Kto je tvojím pánom?
— Jeden krajčír.
— A to sám vypije za jeden deň celý krčah vody?
— No pravdaže, veď je to luterán.
Táto neočakávaná odpoveď, prednesená s milou naivitou ma veľmi udivila a riadne zelektrizovala. Preto som sa pýtal ďalej:
— Dočerta, a či luteráni pijú toľko minerálky?
— Samozrejme, veď každý deň jedia varené alebo pečené mäso, a preto ich aj ohromne smädí.
Teraz som už vedel, na čom som. Musel som sa nahlas zasmiať a pokračoval som v rozhovore:
— A ty nie si luteránka?
— Nie, ja som katolíčka.
— Tak potom piješ menej minerálnej vody?
— Pravdaže nie, ja sa musím postiť a po pôstnych jedlách má človek taký istý smäd ako po mäse. (Dúfam, že tento dialóg nijaký rozumný protestant si nebude zle vysvetľovať a nenájde v ňom dôvod k nespokojnosti.)
Samotné mesto vlastní viacero budov, v ktorých je 60 izieb s rovnakým počtom kúpeľní. Za ubytovanie sa platia presne stanovené ceny, ktoré sú vyvesené na dverách izieb. Za veľkú izbu môže árendátor pýtať najviac 40 gr., za menšiu 30, za kuchyňu 20, za uzavretú kúpeľňu 30 gr. denne. Naproti každej izbičke, pod tou istou strechou, je kúpeľňa. Stačí urobiť dva kroky a ste z kúpeľa v posteli. Také pohodlie nie je ľahké nájsť za uvedené ceny niekde inde. Je preto samozrejmé, že mestské ubytovne sú najčastejšie preplnené. Keď sa v nich chce niekto ubytovať, musí si to zavčasu zariadiť.
Aj v súkromných domoch nie sú byty také drahé, ako by sa mohlo predpokladať. Za celý dom s desiatimi izbami, jednou kuchyňou, troma kúpeľňami, dvoma maštaľami, pivnicou ap. platilo sa roku 1816 5 fl. denne.
Ako vravievajú Viedenčania, telo s dušou drží pohromade jedenie. Mnohí nájomníci si v kúpeľoch varia sami. Z blízkeho okolia sa sem denne dováža množstvo surovín potrebných na varenie a tieto suroviny sú v kúpeľoch často lepšie ako v samotnom meste. Pre tých, ktorí sa stravujú radšej en garçone, varia v árendátorovej kuchyni. Všetci obedujú spolu o jednej vo veľkej jedálni pri dvoch dlhých stoloch. Pred obedom trikrát zazvonia zvončekom, ktorý visí pred salónom. Keď donesú na stôl polievku, obíde čašník kvôli istote ešte raz celý salón a priľahlú kaviareň a vykrikuje: „Supp, Supp, Supp!“ O milovníkov sladkostí sa stará tunajší cukrár, kde in quantum satis nájdete aj najrafinovanejšie druhy sladkostí. Okrem toho je tu množstvo stánkov, v ktorých predávajú mäso, chlieb, ovocie, mlieko, syr a pod. Naviac sa každú chvíľku objaví dievča alebo chlapec s jahodami, malinami, ostružinami, egrešmi, s vlašskými a lieskovými orechmi, ríbezľami a ďalšími lesnými plodinami.
Aj ostatné potreby pre život a luxus sa dajú v Bardejove ľahko uspokojiť. V stánkoch, ktoré sú všade roztrúsené, dostanete sviečky, plátno, norimberský, koloniálny a strižný tovar. Nechýbajú ani obchodníčky so šperkami a môžete si kúpiť aj hudobné nástroje — a to všetko za pomerne lacný peniaz.
O pohodlie hostí, ktorí pijú liečivú vodu, starajú sa dvaja sklári, u ktorých sa dajú zaobstarať lacné, ale aj veľmi drahé poháre na pitie vody. Jeden z nich je veľmi šikovný brusič. Dajú sa uňho objednať brúsené poháre so srdcervúcimi emblémami, portrétmi, krajinkami, nezabúdkami, a to v takej veľkosti, v akej sa len srdcu žiada. Videl som uňho bohato zdobený pohár za 80 fl., ale táto pekná práca bola ozaj toľko hodná. Bola na ňom zachytená celá biografia nemilej lásky. Je schopný vyryť aj všemožné discantné a basové vzdychy a túžobné pohľady tak, ako sa mu predvedie. Ani jedna bohyňa neopustí Bardejov bez toho, aby si neodniesla, ako večnú pamiatku na drahého darcu, takýto hovoriaci pohár.
Môžete si tu dať spraviť aj portrét, lebo každú chvíľu sa sem zatúla nejaký maliar. O Židov, ktorí vyrývajú pečate, sa doslova potkýňate.
Aby sa aj večery mohli zábavne zabíjať, majú kúpeľní hostia k dispozícii divadlo, v ktorom je každý deň predstavenie. Budova je síce len drevená, steny sú vymazané hlinou a obhádzané vápnom, nie sú tu nijaké lóže a galérie (alebo galantérie, ako mi povedal jeden známy). Nikomu to však neprekáža: každý je odškodnený dobrou spoločnosťou a dobrými hrami. Je tu aj 13-členný orchester z Prešova a Košíc, ktorý hrá ozaj dobre.
Divadelné predstavenie sa začína o ôsmej, neskôr o siedmej. Oponu zdvihnú však aj tak len vtedy, keď sú všetci hostia na svojich miestach. Zozývajú sa preto trojitým hlasným trúbením po promenáde, po všetkých priľahlých uličkách a najmä pri vchode do salónu. Vtedy každý vie, že je načase pochodovať do divadla. Vzadu v hľadisku si môžete kúpiť rozličné sladkosti; vchod obsadia niekoľké predavačky ovocia a oblátok a nakoniec sa aj ony vkradnú do svätyne bohyne Tálie.
O tých, čo chcú tancovať, je vari ešte lepšie postarané. Vo vkusnom okrúhlom salóne, o ktorom už bola reč, usporadúvajú sa každú nedeľu a naviac aj niekoľkokrát do týždňa skvelé bály. Roku 1816 stála jedna vstupenka 1 fl. 30 gr. Za tieto peniaze môže každý kúpeľný hosť do chuti zamestnať svoje nohy a zaradom aj všetkých päť zmyslov, či už zapojí do tejto akcie aj srdce alebo nie. Pri tejto príležitosti prúdi sem, samozrejme, aj celý pekný a škaredý Bardejov a pomáha naplniť sálu, sicuti domi. Tá istá sála slúži aj na každodenné stretávky hostí. Je tu aj niekoľko kartárskych stolov, ktoré sú zvyčajne plne obsadené. Usporadúvajú sa v nej aj hudobné akadémie. Cez kúpeľnú sezónu prichádzajú sem rozliční virtuózi vo fúkaní, fidlikaní a brnkaní, ktorých si môžete v sále vypočuť. Pod tou istou strechou, vpravo od sály je kaviareň, kde sú dva biliardové stoly. Nie sú ešte osvetlené argandskými lampami, ale len viacerými lojovými sviečkami.
V Bardejove môžete nadviazať mnoho pekných a príjemných známostí. Zdalo sa mi aspoň, ako by tu boli ľudia menej odmeraní ako v Badene. Kúpeľní hostia sa tu ochotnejšie pridávajú jeden k druhému, aby holdovali spoločenskému životu. Okrem iných môžete tu stretnúť aj viacerých šľachetných Poliakov. Tento národ si cením veľmi vysoko, keď už pre nič iné tak preto, lebo Poliaci majú veľmi radi svoju materinskú reč. Mnohé naše dámy by veru mohli prevziať tento dobrý príklad od poľských dám.
[5] Bardejovské Kúpele — výber z Čaplovičovej publikácie Das Bartfelder Bad, Wien 1817. Práca má tieto kapitoly: Historische Notitzen; Topographie; Mineralwasser; Unterkunft der Badegäste; Kost; Die ubrigen Lebens und Luxus Bedurfnisse; Belustigungen; Spaziergänge. Monografiu o Bardejove predchádzal článok v časopise Hesperus, 1816, č. 57 (Bartfelder Mineralbad), ktorý Čaplovič napísal bezprostredne po návrate z tamojších kúpeľov. Pre monografiu článok prepracoval a rozšíril. Preložené partie sú na str. 1 — 4, 66 — 68, 71 — 80, 81 — 82, 86 — 95.
— autor šiestich obrán slovenského národa proti maďarizácii, autor početných etnografických prác a spoluzakladateľ slovenskej etnografie ako nezávislého vedného odboru Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam