Jozef Gregor Tajovský:
Matka

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 299 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Matka
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Viera Studeničová
Daniela Kubíková
Andrea Kvasnicová

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Dielo III.
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1954
Počet strán: 339

Editori pôvodného vydania:

dr. Karol Rosenbaum [edične pripravil a poznámkami doplnil]
Marianna Prídavková [zodpovedná redaktorka]
Emília Medovarská [technická redaktorka]
Eva Lukáčová [korigovala]
POZNÁMKY:

Slovenský divadelný ochotník, zväzok XXV. Turč. Sv. Martin roku 1906.

Spisy Gregora Tajovského, zväzok VII., str. 35 — 60. Turč. Sv. Martin 1922.

Odtlačok zo VII. zväzku „Spisov“. Turč. Sv. Martin.

I v tomto „obraze zo života“ je konflikt vychádzajúci z hospodársko-spoločenských vzťahov, prenášaných na oblasť vzájomných citov medzi ľuďmi. Kritika (Bujnák) ako hlavný konflikt videla zrážku medzi matkou a dcérou, boj o šťastie, ale boj, vyvolaný konfliktmi, vyplývajúcimi z kapitalistických hospodárskych i spoločenských vzťahov nevidela.

Tajovský napísal „Matku“ roku 1905. Vydali ju spolu s autorovým prekladom Čechovovho „Medveďa“, „žartu v jednom dejstve“ roku 1906 a Halaša, redaktor edície, v ktorej „Matka“ vyšla, v liste zo dňa 16. XII. 1905 píše Tajovskému: „Chutný obrázok i figúrky dobre kreslené i všetko v poriadku. Jediná poznámka: neškodilo by trochu viacej pestrosti, zamotanosti, aby zmizlo aj tej trochu monotónnosti. A to bolo by sa dalo docieliť s pritiahnutím 1 — 2 osôb… — No kvôli tomu škoda by bolo prepracovania. Dajte tedy rukopis odpísať a pošlite na patričné miesto zavčasu.“ Ako vidno ani redaktor edície nepochopil spoločenskú váhu hry a posudzuje ju veľmi paušálne. Je zaujímavé, že „Matka“ nevyšla v našich časopisoch.

V korešpondencii medzi Andrejom Halašom a Tajovským máme doklady o tom, že „Matka“ bola roku 1905 i na súťaži a že porota dala prednosť hre Pavla Socháňa „Honorár“. Na Tajovského výčitku o nespravodlivom hodnotení hier Halaša o tom v liste zo dňa 6. II. 1906 odpovedá: „Do a pri súbehu Živeninom nemal som naskrze žiadnej účaste, ani som nevedel, aké práce došli. Odber záležal — ako som sa až po zhromaždení dozvedel — z p. predsedníčky, tajomníčky a sl. Horvátovskej. A tak tedy nemohol som kmotorské, ale ani priateľské vplyvy prevádzať? To jedno stojí, že Vašej Matke dám vždy prednosť pred Honorárom, ktorý som bol tiež kedysi čítal, tak práve, ako Vašu prácu, ale neviem sa už naň nijako pamätať, kdežto Vašu Matku mám živo pred očima.“ Tajovský totiž Halašu upodozrieval, že bol členom poroty (odboru), ktorá nerozhodovala podľa hodnoty súťažných diel, ale podľa priateľstiev. V porote mal rozhodujúci vplyv Svetozár Hurban Vajanský. Súťaž vyhrala neumelecká hra Pavla Socháňa „Honorár“. Ale „Matke“ dostalo sa zadosťučinenia v Martine a to zásluhou režiséra Martinského slovenského spevokolu Andreja Halašu, ktorý uviedol roku 1907 „Matku“ na jeho scéne. Na lístku zo dňa 3. II. 1907 oznamuje Tajovskému: „Pane brate! Vaša Matka zvíťazila i na prknách. Keby ste boli bývali prítomný, iste by Vás ovenčenie nebolo minulo. Všeobecná úľuba i effekt nech Vám je zadosťučinením.“ Tajovský od realizmu k banálnostiam neustúpil ani po svojich konfliktoch.

Poznámky k textovej úprave

Za základ pre vydanie dramatických prác Gregora-Tajovského v III. zväzku Diela vzali sme VII. a VIII. zväzok Spisov Gregora-Tajovského, v ktorých okrem dvoch jednoaktových hier „Jej budúci“ a „Sľuby“ a prekladov z Čechova vyšli všetky významné hry z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Pri porovnávaní textov jednotlivých vydaní prišli sme na to, že Tajovský na hrách pre vydanie v Spisoch pracoval, hry doplňoval, ba zlepšoval aj poznámky pre režiséra a hercov. Týmto autorovým postojom sa zmierňovali čiastočne aj zásahy korektora, ktoré sú stereotypnejšie a obmedzenejšie ako pri rozprávkach. Oveľa viac je zásahov, ktoré považujeme za zásahy autora. Nie sú to zásahy, ktorými autor zničil umeleckú hodnotu diela (ako sa to stalo pri vydaní „Sľubov“ roku 1921), kde sa pokúsil o nevhodnú aktualizáciu v súvislosti s príchodom ruských legionárov, ale také zásahy, ktoré napospol dokresľujú realistický obraz života. Najviac doplnkov urobil autor v hre „Nový život“.

Mali sme možnosť nazrieť do exemplárov zväzkov z Tajovského knižnice, v ktorých sme našli ojedinelé doplnky písané autorovou rukou. Tieto doplnky preberáme do základného textu.

Prvý a druhý zväzok Diela bol pripravený pred pravopisnou úpravou, platnou od 1. I. 1954. Tretí zväzok je pripravený podľa platného pravopisného úzu. Upozorňujeme, že i v treťom zväzku sme rešpektovali dnešný pravopisný a gramatický úzus a že sme text z vydania Spisov pripravili podľa neho.

Urobili sme preto pravopisné, hláskoslovné a tvaroslovné úpravy. Uvedieme niekoľko typov týchto úprav: nazpäť / naspäť, s očú / z očú, rychtárka / richtárka, po stojačky / postojačky; svobodno / slobodno, rekrúti / regrúti, súsedov / susedov; podopre / podoprie, ku kachľom / ku kachliam, rečmi / rečami, ráča / ráčia. Pre túto úpravu rozhodli sme sa preto, aby sme nevnášali do ustáleného i ustaľujúceho sa úzu nový chaos, pokiaľ to nenarušuje umeleckú špecifickosť tvorby Gregora-Tajovského. Slovník sme nechali nedotknutý a v nijakom prípade neodstránili sme nijaké slovo a nenahradzovali iným. Pri oprave chýb tlačového pôvodu pokračovali sme podľa pravidiel z prípravy textu pre prvý zväzok Diela. Zmeny už raz uvedené opätovne neuvádzame. V poznámke pri jednotlivých hrách uvádzame, odkiaľ základný text preberáme. Ide o VII. a VIII. zväzok Spisov Jozefa Gregora Tajovského, vydaný roku 1922 v Turčianskom Sv. Martine nákladom vlastným a tlačou Kníhtlač. úč. spolku. Pre ich označenie používame skratku S I — 7; S I — 8. Jednotlivé hry vyšli ako separáty s nezmeneným textom.

S — 7 str. 35 — 60

145, 31 nepoláskate / nepolaskáte —


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.