ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V treťom zväzku diela Jozefa Gregora-Tajovského odtláčame dramatické práce zo siedmeho a ôsmeho zväzku „Spisov Gregora-Tajovského“. Robíme tak podľa celkového plánu, pokiaľ možno rešpektovať usporiadanie, volené samotným autorom. V siedmom a ôsmom zväzku Spisov vyšli tieto dramatické práce: 7. zväzok: „Hriech“, „Matka“, „Ženský zákon“, „Tma“; 8. zväzok: „V službe“, „Nový život“, „Statky-zmätky“. Toto poradie, ktoré volil autor, nie je chronologické podľa vzniku alebo prvého uverejnenia, ale pravdepodobne autor ešte v 7. zväzku chcel dosiahnuť vždy zamýšľaný rozsah t.j. 10 hárkov, kým v 8. zväzku tento rozsah sa nedal uplatniť pre rozsiahlosť dramatických prác. Tajovský zachoval iba zásadu do obidvoch zväzkov sústrediť všetky predvojnové dramatické práce. Vynechal však dva svoje dramatické pokusy a to „Komickú črtu v 1. dejstve“ vydanú v Ružomberku roku 1898 a predtým uverejnenú v Salvových „Slovenských listoch“ roku 1897 pod názvom „Jej budúci“ a „Obraz z ľudu v 1. dejstve“ pod názvom „Sľuby“, vydaný v Ružomberku roku 1898. Obidve tieto práce Tajovský zo „Spisov“ vynechal, hoci „Sľuby“ vyšli do vydania zväzkov dramatických prác roku 1922 celkove tri razy (1898, 1905, 1920) a „Jej budúci“ tri razy (1897, 1898, 1911). Obidve práce uverejníme v doplnkoch k dielu Tajovského.

Pre tretí zväzok ponechali sme všetky tie práce, ktoré sú v 7. a 8. zväzku „Spisov“ Tajovského, ale volili sme iné poradie, a to podľa vzniku a uverejnenia jednotlivých prác. Hry sme zaradili v tomto poradí: „Ženský zákon“ (1900), „Nový život“ (1901), „Matka“ (1906), „Tma“ (1907), „Statky-zmätky“ (1901), „V službe“ (1911), „Hriech“ (1911).

Tajovského dramatické práce boli napísané pre potreby slovenského divadla, pravda, pred prvou svetovou vojnou, iba ochotníckeho. Uverejňoval ich po časopisoch ako všetky svoje ostatné prozaické práce a len potom vydával ich knižne alebo v odtlačkoch, aby boli slovenským divadelníkom prístupné. Je zaujímavé, že od roku 1922, keď vyšiel 7. a 8. zväzok „Spisov“ ako aj separátne odtlačky jednotlivých hier až do oslobodenia, t.j. za vyše dvadsať rokov, Tajovského hry sa temer nevydávali, (napr. Ženský zákon vyšiel po roku 1922 až roku 1942, kým po oslobodení vyšiel roku 1946 a roku 1948 hneď za sebou dvakrát a vo väčších nákladoch ako predtým). Ale aj za takýchto nepriaznivých podmienok slovenské ochotníctvo hrávalo Tajovského a Tajovského hrami čelilo divadelnému braku, s Tajovského hrami víťazilo v tradičných súťažiach. Tajovského hry hrávali i na scéne Národného divadla v Bratislave od roku 1920. Uvádzal ich najmä Janko Borodáč.

Tajovský mimo pôvodných hier preložil Čechovovho „Medveďa“ (1906, 1932), ktorého ochotníci veľmi často hrávali a po ňom od toho istého autora dramatické žarty v jednom dejstve: „Tragik z prinútenia“ a „Jubileum“ (obidve roku 1915). V období pred prvou svetovou vojnou, keď vznikali uvedené hry, zamýšľal Tajovský napísať hru o Jánošíkovi. Svedčia o tom študijné poznámky, ktoré sa nám zachovali v rukopisnej pozostalosti po Gregorovi-Tajovskom a listy Františka Votrubu z roku 1908, písané z Budapešti do Naďlaku. Dňa 28. III. 1908 píše Votruba Tajovskému: „Braček, je tu už jar, začiatok apríla skoro bude tu a Tvoje „divadlá“ posiaľ nič. Ani „Jánošík“ ani dedinský idealista. Ba ani o Povere nepísal.“ Ide o dve prisľúbené hry, ktoré Tajovský hodlal napísať, a o hru „Tma“, ktorá vyšla v Národnom kalendári amerických Slovákov roku 1907 (str. 68 — 80) pod názvom „Medzník“. Tajovský mal si iste žiadať z Ameriky rukopis na výzvu Votrubovu. V liste 5. mája 1908 píše Votruba: „Prosím Ťa, odpíš, ako ďaleko si s „Jánošíkom“ a s „Idealistom“, prípadne pošli mi hneď a hneď oba rukopisy. Zalifrovali by sme to Kvapilovi. Pavlů s tým zájde. O význame toho faktu, že by sa Tvoje dielo hralo na Nár. divadle — prvý slov. div. kus, nemusím Ti vykladať. Píš mi hneď.“ V liste 23. mája 1908 je urgencia Votrubova podložená citátom z listu niektorého z amerických Slovákov: „Braček, podávam Ti výpis jedného prív. listu: „Náš spolok Sokol Slávia hráva z času na čas divadelné predstavenia ktoré sú početne navštevované i ľud náš tu v Chicagu prebývajúci túži mať vždy niečo nového. — Úprimným našim prianim je: keby ste ráčili spísať kus (jestli Vám bude možno) Jánošík t.j. niečo z jeho životopisu a činnosti proti odmene 100.— zlatých.““

Nezáleží na tom, komu list je písaný. V Chicagu datovaný je 11. mája 1908. Ak mi dáš garanciu, že kus Tvoj bude do dvoch mesiacov (do konca júla) hotový, pojednal by som sa s nimi. Ovšem ak zase budem museť čakať na odpoveď tri týždne ako doteraz. Niako neviem pochopiť, prečo sa do veci nechytíš. Odpoveď prosím si rozhodne obratom pošty.“ Že Tajovský ani „Jánošíka“ ani „Idealistu“ nenapísal, Votruba vyčíta i v liste zo dňa 27. VIII. 1908. Po Jánošíkovi sú aspoň stopy, že sa Tajovský zaoberal už aj štúdiom, kým po „Dedinskom idealistovi“ stôp niet. O iných pokusoch sa zatiaľ nepodarilo nič zistiť.

V ďalšej časti poznámok uvádzame bibliografický záznam jednotlivých vydaní a literárno-historický komentár.

V službe

Hra v jednom dejstve

Slovenské pohľady XXXI., 1911, str. 1 — 22.

Divadelná knižnica zväzok XV. Odtlačok zo „Slovenských pohľadov“ Turč. Sv. Martin, 1911, str. 24.

Spisy Gregora-Tajovského, zväzok VIII., str. 1 — 46.

Odtlačok z VIII. zväzku „Spisov“, Turč. Sv. Martin 1922.

Tajovský v liste, v ktorom posielal pripomienky A. Halašovi k inscenácii „Statkov-zmätkov“ písal: „Na Živenin večierok prichystám Vám nový aktový divadelný kus z robotníckeho života: Gazda a sluha.“ Ide o sociálnu drámu „V službe“, ktorou sa Tajovský dostal najbližšie k dedinskému proletariátu. Hra „V službe“ je tou hrou, ktorá oddialila Tajovského od buržoázie a primkla ho k ľudu, že mohol napísať: „Veď v Čechách i tak už zapísali celú moju literárnu prácu do služby utláčaným a poníženým a jedine oni, prešpurskí slovenskí socialisti, odvažujú sa hrať „nepanenský“ môj divadelný kus.“ Pravda, Bujnák (o. c. str. 315) napísal, že „Tajovský otázku socializmu nemieni riešiť, ba naopak, akoby bol proti socializmu, akoby chcel práve dokázať, že nepoddajnosťou bohatých poddajú sa chudobní.“ Bujnák tvrdí, že ak by Tajovský so socializmom súhlasil, „bol by i Jana ponechal triezvym a bol by i dej snoval tak, aby i ostatní robotníci súhlasili s ním.“ A ďalej Tajovskému pridáva zámer, akoby autor chcel dokázať, že „peknými rečami možné by bolo sprostredkovať medzi bohatými a chudobou, a bolo by možno premôcť socializmus“. Takýto zámer Tajovský nemal. Tento zámer je vlastný Bujnákovi, ktorý v týchto súdoch tendenčne pokrútil zmysel i obsah Tajovského hry. Ako pochopili hru „Slovenské pohľady“? Napísali v krátkej noticke (SP XXXI., 1911, str 126): „Gazda mamone oddaný, by len robil, úžitok vyhľadával, sluha jeho, keď je napitý, brnká slovami sociálno-demokratického učenia. Protiváhou gazdu Štefana, až tupo materialistického, je jeho žena Zuzka. Kde sa zjaví, je všade už jasno — jasno od jej dobrého, ľudského citu. Koniec scénicky, možno nebol by dosť účinný; no scénický effekt dá sa vykunštovať, ale takáto Zuzka môže byť postavená na javište len tvorčou silou. Popri tom svojom ľudskom cite, na ktorom stojí svet, Zuzka má na sebe i kúzlo poetické.“ Je to jediná poznámka „Slovenských pohľadov“ k bohatej dramatickej spisbe Tajovského pred svetovou vojnou: A v nej ukázalo sa, že konflikt triednej podstaty sa premieňa na konflikt citovo-morálny. Nebolo ochoty vidieť v celom rozsahu zlo kapitalizmu a biedu ako aj odpor sluhov k vykorisťovaniu. Najmä tento fakt ostal naprosto nepovšimnutý. Hru napísal Tajovský podľa vlastného poznania počas pobytu v Naďlaku.

Poznámky k textovej úprave

Za základ pre vydanie dramatických prác Gregora-Tajovského v III. zväzku Diela vzali sme VII. a VIII. zväzok Spisov Gregora-Tajovského, v ktorých okrem dvoch jednoaktových hier „Jej budúci“ a „Sľuby“ a prekladov z Čechova vyšli všetky významné hry z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Pri porovnávaní textov jednotlivých vydaní prišli sme na to, že Tajovský na hrách pre vydanie v Spisoch pracoval, hry doplňoval, ba zlepšoval aj poznámky pre režiséra a hercov. Týmto autorovým postojom sa zmierňovali čiastočne aj zásahy korektora, ktoré sú stereotypnejšie a obmedzenejšie ako pri rozprávkach. Oveľa viac je zásahov, ktoré považujeme za zásahy autora. Nie sú to zásahy, ktorými autor zničil umeleckú hodnotu diela (ako sa to stalo pri vydaní „Sľubov“ roku 1921), kde sa pokúsil o nevhodnú aktualizáciu v súvislosti s príchodom ruských legionárov, ale také zásahy, ktoré napospol dokresľujú realistický obraz života. Najviac doplnkov urobil autor v hre „Nový život“.

Mali sme možnosť nazrieť do exemplárov zväzkov z Tajovského knižnice, v ktorých sme našli ojedinelé doplnky písané autorovou rukou. Tieto doplnky preberáme do základného textu.

Prvý a druhý zväzok Diela bol pripravený pred pravopisnou úpravou, platnou od 1. I. 1954. Tretí zväzok je pripravený podľa platného pravopisného úzu. Upozorňujeme, že i v treťom zväzku sme rešpektovali dnešný pravopisný a gramatický úzus a že sme text z vydania Spisov pripravili podľa neho.

Urobili sme preto pravopisné, hláskoslovné a tvaroslovné úpravy. Uvedieme niekoľko typov týchto úprav: nazpäť / naspäť, s očú / z očú, rychtárka / richtárka, po stojačky / postojačky; svobodno / slobodno, rekrúti / regrúti, súsedov / susedov; podopre / podoprie, ku kachľom / ku kachliam, rečmi / rečami, ráča / ráčia. Pre túto úpravu rozhodli sme sa preto, aby sme nevnášali do ustáleného i ustaľujúceho sa úzu nový chaos, pokiaľ to nenarušuje umeleckú špecifickosť tvorby Gregora-Tajovského. Slovník sme nechali nedotknutý a v nijakom prípade neodstránili sme nijaké slovo a nenahradzovali iným. Pri oprave chýb tlačového pôvodu pokračovali sme podľa pravidiel z prípravy textu pre prvý zväzok Diela. Zmeny už raz uvedené opätovne neuvádzame. V poznámke pri jednotlivých hrách uvádzame, odkiaľ základný text preberáme. Ide o VII. a VIII. zväzok Spisov Jozefa Gregora Tajovského, vydaný roku 1922 v Turčianskom Sv. Martine nákladom vlastným a tlačou Kníhtlač. úč. spolku. Pre ich označenie používame skratku S I — 7; S I — 8. Jednotlivé hry vyšli ako separáty s nezmeneným textom.

S — 8 str. 3 — 46

260, 34 grajciarov / krajciarov — 261, 4 dosýta / do sýta — 267, 8 vrátia / vráťa — 275, 8 Úfaj / Ufaj —

Karol Rosenbaum