ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Básne

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Viliam Pauliny-Tóth:
Básne

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Filip Pacalaj, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Lenka Konečná, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

170

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Viliam Pauliny-Tóth
Názov diela: Básne
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Viera Studeničová
Pavol Tóth
Ina Chalupková
Michal Belička
Filip Pacalaj
Silvia Harcsová
Katarína Janechová
Lenka Konečná
Nina Dvorská
Daniela Kubíková
Michaela Dofková
Zdenko Podobný
Simona Reseková
Andrea Kvasnicová

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Viliam Pauliny-Tóth
Názov diela: Spisy Viliama Paulinyho-Tótha I. Básne
Vyšlo v: Matica Slovenská
Mesto: Turčiansky Sv. Martin
Rok vydania: 1926
Počet strán: 160

Editori pôvodného vydania:

Jaroslav Vlček [vydavateľ]

POZNÁMKY:

Básnická činnosť Viliama Paulinyho-Tótha trvala plných dvadsať rokov: 1844-tým rokom značené sú prvé jeho verše, rokom 1875-tym posledné.

Hojnosť a rozmanitosť veršov týchto vyšla najavo až r. 1877, keď ich, temer už pri smrteľnej posteli otcovej, zväčša z rukopisov chorého básnika posbierala jedna z jeho dcier (Básne Viliama Pauliny-Tótha. Sobrala jeho dcéra Mária. Turčiansky Sv. Martin. 1877. [Strán 198.]). Verše, napospol datované, do tých čias iba z malej čiastky boly vošly v známosť obecenstvu, lebo jediný, neveľký ich úhrn (Staré i nové piesne V. Podoľského. Sobral a vydal Edvard M. Valečka. V Prahe. 1866. [Strán 40.]) v nepokojnom roku 1866-tom zapadol.

Ale už i tento pražský vydavateľ, horlivý hlasateľ československej vzájomnosti, dobre poznal, že z básní Paulinyho „tak rečeno historiu posledných 20 rokov národa slovenského vyčítať možno“. Z duševného hnutia školy Štúrovej vychodia, jej tuchy a nádeje ospevujú, s ujarmeným ľudom žalostia a s povstalým národom za dobrovoľníckych bojov r. 1848 jasajú, sľubované rovné právo vítajú a pod ťažkou pätou skorej reakcie stenú, nový ruch memorandový a matičný rokov šesťdesiatych pripína im krýdla a pred novým skorým koncom jeho zmĺka ich jarý hlas.

Čoho si, ešte i dnes, pri poezii Paulinyho vážime, je jej životnosť, súvislosť myšlienky i snaženia so skutočnosťou. Jeho ľúbostná melancholia, jeho národné oduševnenie, jeho politické presvedčenie, satira, ironia, jeho útočné agitačné slovo v pravý čas — všetko vyvrelo z vnútra a všetko má pravdivé, horúce vzťahy k veciam, udalostiam, pomyslom a citom prežitým. Preto toľko veršov básnikových znárodnelo, preto toľko sa ich spieva podnes.

Vydanie naše je jubilejné: Viliam Pauliny-Tóth narodil sa pred storočím, dňa 3. júna 1826.

Verše sme usporiadali chronologicky. O vývoji básnika, novelistu, národovca i človeka podáme súvislý obraz pri druhom sväzku Paulinyho prác, hlavne beletristických, kde pripojíme i poznámky textové.

V Turčianskom Sv. Martine dňa 10. augusta 1926.

Jaroslav Vlček.