Básne

Básnická činnosť Viliama Paulinyho-Tótha trvala plných dvadsať rokov: 1844-tým rokom značené sú prvé jeho verše, rokom 1875-tym posledné.

Hojnosť a rozmanitosť veršov týchto vyšla najavo až r. 1877, keď ich, temer už pri smrteľnej posteli otcovej, zväčša z rukopisov chorého básnika posbierala jedna z jeho dcier (Básne Viliama Pauliny-Tótha. Sobrala jeho dcéra Mária. Turčiansky Sv. Martin. 1877. [Strán 198.]). Verše, napospol datované, do tých čias iba z malej čiastky boly vošly v známosť obecenstvu, lebo jediný, neveľký ich úhrn (Staré i nové piesne V. Podoľského. Sobral a vydal Edvard M. Valečka. V Prahe. 1866. [Strán 40.]) v nepokojnom roku 1866-tom zapadol.

Ale už i tento pražský vydavateľ, horlivý hlasateľ československej vzájomnosti, dobre poznal, že z básní Paulinyho „tak rečeno historiu posledných 20 rokov národa slovenského vyčítať možno“. Z duševného hnutia školy Štúrovej vychodia, jej tuchy a nádeje ospevujú, s ujarmeným ľudom žalostia a s povstalým národom za dobrovoľníckych bojov r. 1848 jasajú, sľubované rovné právo vítajú a pod ťažkou pätou skorej reakcie stenú, nový ruch memorandový a matičný rokov šesťdesiatych pripína im krýdla a pred novým skorým koncom jeho zmĺka ich jarý hlas.

Čoho si, ešte i dnes, pri poezii Paulinyho vážime, je jej životnosť, súvislosť myšlienky i snaženia so skutočnosťou. Jeho ľúbostná melancholia, jeho národné oduševnenie, jeho politické presvedčenie, satira, ironia, jeho útočné agitačné slovo v pravý čas — všetko vyvrelo z vnútra a všetko má pravdivé, horúce vzťahy k veciam, udalostiam, pomyslom a citom prežitým. Preto toľko veršov básnikových znárodnelo, preto toľko sa ich spieva podnes.

Vydanie naše je jubilejné: Viliam Pauliny-Tóth narodil sa pred storočím, dňa 3. júna 1826.

Verše sme usporiadali chronologicky. O vývoji básnika, novelistu, národovca i človeka podáme súvislý obraz pri druhom sväzku Paulinyho prác, hlavne beletristických, kde pripojíme i poznámky textové.

V Turčianskom Sv. Martine dňa 10. augusta 1926.

Jaroslav Vlček.