Zlatý fond > Diela > Dosiaľ nepublikované práce


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Dosiaľ nepublikované práce

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Michal Belička, Katarína Janechová, Miroslava Školníková, Michaela Dofková, Zdenko Podobný, Andrea Kvasnicová, Viktor Frischer.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 174 čitateľov

Závisť

Na Skalnických izbe otvorily sa tichúčko dvere a dnu vstúpila Mariška jediná dceruška tých obyvatelov. Pod pazuchou niesla knižku, vruke ale kytku uvitú z kvetín, ktoré už boly v jej zahradôčke narástly a rozkvitly. Matka, už dosť stará, na stole mala rozložené šaty sviatočné, ktoré práve ukladala a do otvorenej na boku postavenej truhly uložiť chcela; otec ale na druhom boku stola pohrúžený sedel pri písme svätom [nás] a preto [ani] on ani nezbadal, že dceruška jeho sa domov navrátila. [Matka].

Matka pozrúc bokom na Marku veľmi sa podivila, keď videla, že je táto nie veselá ako obyčajne, ale zamyslená že chodí po izbe a zvlieka sviatočné šatočky, aby si jích tiež do tejže otvorenej truhly popratať mohla.

Marienku rodičia radi videli, ačpráve neboli bohatí, preca ju dobre vychovali, [riadne] do školy riadne vysielali a všetkým potrebným náčiním školským z vďačnosti zaopatrovali. Ale Marienka to veru i zaslúžila, bola ona dievča usilovné oproti rodičom i v škole poslušné, príčinlivé a doma i v škole veselé. Pán učitel i spolužiačky ju tiež milovali, pán učitel preto, že sa dobre učila a spravovala, naproti žiačkam ale bola vždy milá a úslužná, ačpráve ona sedela v lavici najprvšej na prvom mieste.

Rodičia, zvlášte mamka bola tedy zadivená, keď Marienka nie, ako obyčajne, veselo, ale namrzeno vstúpila do izby a „dobrý deň“ tiež len tak popod nos vyriekla. Keď ju matka pozorovala, [vide] zbadala ako Marka tajne slzu utiera, ktorá jej dolu zakaboneným lícom stiekla.

„Čo že sa ti, Marienka, stalo, keď plačeš?“ pýta sa jej matka.

Marienka nič neodpovedala, ale sa usmiala na matku, snáď aby plač svoj zatajila; bol to úsm[i]ech neveselý.

„Snáď ti niekto ublížil.“ Povedz, Marka!“ ďalej pätila matka.




Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.