Zlatý fond > Diela > Sečovci, veľmoži gemerskí

Samo Tomášik:
Sečovci, veľmoži gemerskí

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Robert Zvonár, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 69 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Samo Tomášik
Názov diela: Sečovci, veľmoži gemerskí
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Robert Zvonár
Viera Studeničová
Pavol Tóth
Ina Chalupková
Silvia Harcsová
Katarína Janechová
Dorota Feketeová
Nina Dvorská
Daniela Kubíková
Zdenko Podobný

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Samo Tomášik
Názov diela: Ohne na Muráni
Vyšlo v: Tatran
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1971
Počet strán: 548

Editori pôvodného vydania:

Daniela Lehutová [rediguje]
Viera Surová [zodpovedná redaktorka]
Jozef Nižnanský [textologicky pripravil a napísal bibliografické poznámky a vysvetlivky]
dr. Milan Pišút [zostavil a napísal doslov]
Zlata Dônčová [textologicky pripravila a napísala bibliografické poznámky a vysvetlivky]
POZNÁMKY:

Edičné poznámky

Samo Tomášik svojou prozaickou tvorbou patrí do matičného obdobia. Spolu s Kalinčiakom bol z mála autorov, ktorí pestovali prózu. Obidvaja sa venovali historickému žánru, čo si v nemalej miere v tých rokoch vynucovala národná a politická situácia na Slovensku. Cez minulosť hovorili viac-menej k prítomnosti. Najmä Tomášikovi na mnohých miestach jeho povestí historická osnova bola iba rámcom pre vyjadrenie snáh štúrovských a matičných vlastencov. Do obrazov rušnej minulosti presádzal nejednu pálčivú myšlienku vtedajšieho národnostne rozhádzaného Uhorska. Postavami zo slovenského územia, často anachronisticky vykreslenými, usiloval sa dokázať závažný podiel Slovákov na verejnom živote krajiny a tým činom aj ich právo na ľudský a slobodný národný vývoj. Pokým však Kalinčiak bol predovšetkým beletristom, Tomášik bol skôr historikom, o čom svedčia aj historické údaje k textom povestí v poznámkach pod čiarou. Svoje historické vedomosti uplatňoval v próze súmerne s národnopolitickými tendenciami, ktoré hýbali matičnými rokmi. A tak Tomášikove povesti sa na nejednom mieste javia ako zbeletrizovaná história, popretkávaná ľudovými povesťami, ktoré sa zachovali o opisovaných dejoch až do jeho čias. Ich uvádzaním autor ešte väčšmi priblížil spomínanú problematiku širokým čitateľským vrstvám. O autorových zámeroch a jeho pracovnej metóde svedčia i podtitulky niektorých povestí, najmä s tematikou z histórie Gemera a Muránskeho zámku. Charakterizuje ich ako „nástin dejopisný.“

Tomášik žil pol storočia na svojej fare v Chyžnom temer uzavretý, čo tiež vplývalo na jeho literárne formovanie. V jeho autorskej reči ohlasujú sa dozvuky klasicistickej prózy, ktoré si zachoval z rokov štúdií, a pomerne mocné vplyvy náučnej historickej spisby. Na druhej strane vo veľkej miere uplatnil autor hovorový štýl, najmä v dialógu o opise prírody, čo zasa vyplýva z Tomášikovej vychovávateľskej praxe v prostredí drobnej šľachty a z jeho polstoročného účinkovania medzi ľudom. No oba prvky nepodarilo sa autorovi rovnomerne sceliť a vyvážiť. Odráža sa to na stavbe fabuly a na štýle i jazyku jeho povestí.

K najhodnotnejším prózam Sama Tomášika patria povesti Hladomra a Malkotenti. Hladomra prešla redakciou Štúrovou, Malkotenti a Kuruci redakciou A. Trúchleho-Sytnianskeho. Povesť Bašovci na Muránskom zámku vyšla v čase najväčšej rozkolísanosti slovenského spisovného jazyka, a preto pri textovej úprave v tomto výbere vyžiadala si väčšiu pozornosť než ostatné prózy.

V bibliografických poznámkach uvádzame prvé vydanie jednotlivých próz.

Pri textovej úprave zasahovali sme v slovníku len v nevyhnutných prípadoch, keď sa viaceré tvary vymykali už z rámca vtedajšieho spisovného jazyka. K týmto zásahom nás opodstatnila aj prvá povesť Hladomra s neobyčajne vycibreným jazykom.

Bibliografické poznámky

Sečovci, veľmoži gemerskí. Historická povesť z tureckých čias, Sokol IV. 1865.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Samo Tomášik

— básnik a prozaik, známy ako autor hymn. piesne Hej, Slováci a historických próz, v ktorých zdôrazňuje význam Slovákov v uhorských dejinách Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.