Pamätihodnosti Muránskeho zámku

Najjasnejšiemu princovi Augustovi zo Sachsen-Coburg-Gothu, vojvodovi saskému, c. k. a kráľ. saskému generálovi, rytierovi Zlatého rúna a Veľkokríža vojvodského Sasko-Ernestovho domáceho radu, ako aj iných vysokých radov, majiteľovi panstiev na Muráni, v Sitne, Čabrade, na Fiľakove a Blhu etc. etc. v Uhorsku, majiteľovi Ebenthalu, Dürnkrutu a Walterskirchenu v Dolnom Rakúsku čo najúctivejšie venuje spisovateľ.

*

Princ August zo Sachsen-Coburg-Gothu, vysoký priaznivec a mecén pekných umení a vied, ktorý aj venovanie tohto diela veľmi vďačne schválil, zomrel v lete roku 1881 v Ebenthale, úprimne oplakávaný vysokými a najvyššími kruhmi. Jeho ľudskosť a vľúdna dobrota, jeho živý záujem o výtvarné umenie, o maliarstvo a hudbu, ako i jeho mierny a priateľský spôsob zaobchádzania s poddanými si zachovajú vždy večnú spomienku. — Taktiež duchovenstvo všetkých konfesií z koburgovských vojvodských panstiev uchová vo vďačnej spomienke všetky výhody, ktoré im svojou nezvyčajnou dobrotou zvečnený tak často poskytol. Spisovateľ.

*

Muránsky zámok hral v histórii Uhorska významnú úlohu od polovice 15. storočia až do začiatku 18. storočia.

Najvyšší lesk a ozajstný rozkvet dosiahol, keď na hrade mali svoje sídlo krajinský palatín Fraňo Wesselényi a jeho heroická manželka Mária Széchyová. A pretože menovaný palatín mal na deje vtedajších časov veľký vplyv, musí historik udalosti odohravšie sa na Muráni nevyhnutne zviazať — aspoň v krátkosti — s tými, čo prebiehali v celej vlasti a v celej monarchii v ich historickom vývine. A o to som sa usiloval, opierajúc sa o historické pramene, ktoré som mal k dispozícii a ktoré tiež presne uvádzam.

Významnejšie udalosti na Muráni som objasnil svojim krajanom už skorej vo viacerých slovenských novelách, teraz som sa odhodlal vypísať tieto pamätihodnosti v nemeckom jazyku, pretože — ako viem — až doteraz nebola uverejnená nijaká nemecká monografia o Muránskom zámku.

V Chyžnom dňa 15. júna 1881

Spisovateľ