Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Rudolf Dilong:
Mladý svadobník
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alžbeta Malovcová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Karol Šefranko. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 163 | čitateľov |
I
Zo zvyku kytice a kvetov bôľ je
pre plachosť toho národa som smutný
videl som samé malé deti orlie
v Tatrách si zamenily farby choré
lež orol skalný v čiernej hore
zaplakal tralala
Kedy sa spustí na roviny
a nechá výškam slávne zraky?
Lež komu ešte nehrozí pád iný
posnáša oblaky a vetry v šiali
dovolá slnce v zarmútenom žiali
na skaly tatranské
II
Závodom lastovičím podobal sa s vlakov
letún čo letel k tebe s našich zrakov
ach zvečera si najpeknejšia pátria
len ja tak dýcham tvoje limby ľalia
a vidím elektrických vtákov
Potom jak polmesiac sa zmení tôňou
nebolo počuť ku nám rodných zvonov
je stále domovina pre turistov
dostal som od známych pár listov
ruže ma dojímajú starou vôňou
III
Za dedictvo dedov mal rád otec smiech
ale ja som skoro hypermoderný
krajina ty skrúšenejšia od nás
domove ty zanedbaný v mysli
zdrav buď vlasti kráčam do seba
Prorok nedbá o teba ty ľahká premena
prestál na tom mieste mohol umrieť
hľadá v rodných horách čo my tušíme
do zajtra však málo lásky je v nás
to je prelud s poznávaním kvetín
IV
Podoby podoby a strygôňov sme bili
keď v novú dobu vošli s nami
spomíname to hrozne nedávno
prestaňte krúžiť ťažké hmly
jak umierali potomkovia
líhajúc v tráve pod lipami
Táto zem samé najsladšie má mená
hrdličia holubičia panna
táto zem a už tiché umieranie
na svete je nás málo Pane
tak zachovávaj mierné stráne
národu ktorému má padať manna
V
Mládeži vravím ale hviezdy nečujú
tridsaťdva rokov mojej mladosti je hra
posledná mladosť je to roky vlečú ju
keď o vnúčatá staré mamy pečujú
a básnik plachetnice vystiera
Od zeme k nebu dlhé púte dlaní
hľadajú belostné a slnečnejšie slasti
to nie sú dúhy ani farba strání
to nie je vlasatica v umieraní
to je už chotár podnebeskej vlasti
Rudolf Dilong
— básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny Viac o autorovi.
- 661 Plač
- 354 Čierne balady
- 329 Helena nosí ľaliu
- 291 Pieseň lásky
- 232 Nevolaj nevolaj
- 231 Budúci ľudia
- 229 Hviezdy a smútok
- 225 Osamelý šiel som svojou cestou
- 219 Opŕcha lístie jesenné
- 216 Zakliata mladosť
- 214 Cesty vyhnanca
- 208 Ja svätý František
- 203 Mladosť z očistca
- 197 Nezomrie, kto miluje
- 189 Život má múdrosť. Aforizmy
- 182 Pred nocou labuť spieva
- 174 Vo vetre myšlienky
- 166 Spod Južného kríža
- 154 Staroba radí. Epigramy
- 127 Rozjímania
- 110 Pod krížom
- 109 Honolulu, pieseň labute
- 107 Moja krv
- 105 Ruža Dagmar
- 87 Gorazd
- 83 S úsmevom Vianoc
- 75 Vidíte zrnko
- 74 Vo výškach života
- 70 Ešte kvietok
- 69 Milovať do konca
- 61 Pred tebou váza
- 61 Stretával som ľudí a svet
- 58 Múdra panna
- 58 Belasý blankyt
- 56 Na pieseň srdca
- 56 Hladný vetrík
- 53 Sláva Bohu
- 52 Rozprávka má krídla
- 50 Pokora vína
- 46 Slovenská strážkyňa
- 42 Na polhodinku
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
