ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

Môj Boh mi povedal
staňte sa vrchy vrchami
a preto dažde hore dal
lež samotár sa spovedal
pod vrúcnejšími spŕchami

Mladší sa podobajú nevine
s námestia Hviezdoslava
väčšia je božia sláva
niektorý deň sa meníme
v deň sviatočný sa stáva

Tvoj milý v rieke schovaný
má v očiach obzor mliečny
Ježiš je nad to večný
a tŕním korunovaný
má v očiach príval riečny

Lebo tí ktorí z Boha sú
dávajú nové pozdravy
vyviera viera z ohlasu
vesmírom oči potrasú
a pohľad jeden zdĺhavý

V náručí držia obzory
len v jednej ruke presmutnej
Boh ktorý plný pokory
a majestátu v nej
uzavrel mocné hovory


II

Milujem Boha raz
o láske neučený
šiel tŕním mŕtvo kňaz
šiel sluha pre odkaz
o láske neučený

Dať túhu adresám
Ježišu číslo naše
k vysokým nebesám
Boh a ja v cele sám
Ježišu číslo naše

Pastierom dáva kryt
nežijú v podobenstvách
pastierka Sulamit
šla prúty ulomiť
nežijú v podobenstvách

Pozeral očima
má bolesť z bičovania
nevidím otčima
Boh tiché oči má
má bolesť z bičovania

Milovať Bože ťa
o láske neuč ženy
do jari do leta
holubi doletia
o láske neuč ženy


III

Má v sebe túhu primladú
má v sebe prvé hlásky
má v sebe šelest pohľadu
poludník píše baladu
o umučení lásky

Má ruky krížom položiť
má z jasieľ krosienka
ó Matko Božia s tebou žiť
teraz sa zažal hviezdy svit
prostý jak spomienka

Lež zmizne v nočnom výbehu
od zeme modrá po lunu
myslí o kŕčovitom príbehu
stretla sa s krížom na brehu
život má z tŕnia korunu

Šťastná buď mladosť zjatrená
z prístavu lode plávajú
Ježišu nie som stratená
je vlna morská zmätená
lodníci mávajú

Ale keď som kvet boleráz
som dráhou mliečnou
čo mám viac rada ako vás
Bože byť okom tvojím raz
byť nekonečnou


IV

Si hlahol slnka Boha hľadám
pripodobnený ku arkádam
vidím sa v duchu znateľne
dnes ráno opäť jedna madám
ale už nepoznateľne

Večnosť je v ceste pahorkami
Pane môj smiluj sa nad nami
budem ti z diaľky rozprávať
budeme nerozdielne sami
zatiaľ však zem je hrozná mať

Tak bude hviezda hviezdu klovať
Ježišu k tebe úctu chovať
vo výške bledých skál
ja nebudem nič obdivovať
ani čo dnes som rozmýšľal

Pútnici šli od neba zpiatky
videli veľké biele šatky
pútničky strašne videly
oh jak je celý boj už krátky
za veľké idey

Boh počul temné chvály doby
najsamprv sa mi zdaly hroby
hangáry ako dielne
zajtra sa dozvedáme čo sa robí
nezapomenuteľne


V

Pole smutné pole
za stenou sú hroby
spievam spievam s modrej skaly
v prielome je luny svit
s hlasom v umieraní

Nevidí už ďalej život
slzy s pahorkami
iba s malým záujmom
príde bude obdivovať
hviezdy skoro pohaslé

Prejde mŕtvych shromaždenie
novú bytosť vykladá
nové lásky tuší
zajtra padá s úsmevom
alebo aj bez plaču

Je to čas a odchod náš
sláva diaľky neisté
sláva a už necítim
Bože samé starosti
domy slncom pokryté

V hĺbke doby myslíme
kroky smrti nazad
rytier s nahou rukou
medzi mŕtvymi a s mečom
ospevuje lós