ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Najvernejší pohľad do Šafárikovho vnútra popri vlastných dielach otvárajú priateľské listy, z rôznych čias písané rôznym osobám. Z nich bolo vytlačených deväťdesiat českých listov z rokov 1821 — 28 Jánu Kollárovi (ČČM 1873, 119 n.; 1874, 54 n.; 1875, 134 n.; ďalšie nevytlačené použil K. Jireček); rad nemeckých listov z rokov 1830 — 37 Maciejowskému („Slovanský sborník“ III, 31 n.); nemecké listy z rokov 1833 — 45 Vostokovovi („Sbornik statej, čitannych v otdel. russk. jaz. i slovesn. imp. akad. nauk“, tom V, vypusk 2, SP 1873, 308 sl.); nemecké listy z r. 1835 — 58 Pogodinovi („Čtenija v imp. obšč. istorii i drevn. rossijskich pri mosk. univ.“ Izd. A. N. Popova, Moskva 1879, vyp. II, 135 sl.); české listy z r. 1838 — 57 Boďanskému (ktoré vydal P. A. Lavrov v Moskve 1895); české listy z r. 1825 — 27 Hamuljakovi (vo výpiskoch a v nepresnom slovenskom preklade vytlačené v „Sokole“ II, 1863, 65 n. a IV, 1865, 71 n.). Ostatná korešpondencia Šafárikova, s Mesičom (ČČM 1895, 78 n.) a inými, dotýka sa zväčša otázok čisto odborných.

Z celistvých životopisov Šafárikových platnosť pramennú má biografia od Vojtecha Šafárika, úprimná, so širokým rozhľadom a hlbokým poňatím vecí i osôb (starý „Slovník naučný“ IX, 1 n.); od Josefa Jirečka, vedecké snaženia šťastlivo oceňujúca („Österreichische Revue“,^[33] Wien 1865, dritter Jgg., VIII. Bd., str. 1 n.); a od Konstantina Jirečka, založená na vzácnej novej rukopisnej látke („P. J. Šafařík mezi Jihoslovany“, v Prahe 1895): syn, zať i vnuk prispeli bohatou hrivnou k pravému pochopeniu vývoja i snáh Šafárikových. Tiež cestovné zápisky M. Pogodina („God v čužich krajach“^[34] [1838], časť I, Moskva 1844, 111 sl.) z vlastného názoru podávajú o Šafárikovi všeličo zaujímavé. Takisto I. J. Hanušova „Gedächtnisrede“,^[35] dňa 18. júna 1866 v Učenej spoločnosti po česky konaná pred šiestimi poslucháčmi (pražské „Sitzungsberichte“ 1866, I, 84 n.), dobre poúča, podávajúc i veľmi podrobný zoznam všetkých Šafárikových prác.

Z ostatnej predjubilejnej literatúry predmetu osobitnú zmienku zasluhujú epochálne štúdie Josefa Krála „O prosodii české“ („Listy filologické“ XX, 52 sl.), kde rozobral i „Počátky“ (časomiery a prízvuku týkajú sa tiež presné fyziologické bádania J. Krála a Mareša „Trvání hlásek a slabik objektivné míry“, tamže XX, 257 sl.); a J. M. Sobesťanskij „Učenija o nacionaľnych osobennosťach charaktera i juridičeskago byta drevnych Slavian“, Charkov 1892, najmä hlava 5, str. 40 n.: „Šafarik“, objasňujúca jeho herderstvo (pozri však aj prenikavý rozbor knihy a slovanského znovuzrodenia vôbec od M. Murka, Jagičov „Archiv für slav. Philologie“, Berlin XVI, 254 n.).

Literatúra jubilejná okrem K. Jirečkovho znamenitého príspevku bola hojná. J. B. a Š. Mišík opísali dedinku Kobeliarovo („Národnie noviny“ 1895, č. 56); Jos. Hanuš kráčal „Po stopách poesie P. J. Šafárika“ („Lumír“ 1895, č. 23 n.); Lubor Niederle dôkladne rozobral „Starožitnosti“ („Český časopis historický“ I, 143 n.); Jiří Polívka poukázal na Šafárikove zásluhy o dejiny písomníctva slovanského (tamže str. 166 n.), o jazykospyt i paleografiu („Listy filologické“ XXII, 249 n.); a mnohí iní po iných stránkach objasňovali veľkého učenca. Starostlivo vybranú literatúru a podrobne, presne ocenenú s naprostou znalosťou vecí nájdeš od M. Murka, „Archiv für slaw. Phil.“ XVIII, 557 n.

Časťou tejto jubilejnej literatúry boli i moje state v „Našej dobe“ II, 673 n., „Č. čas. hist.“ I, 137 n., v „Listoch filologických“ XXII, 245 n. a „Časopis Matice moravskej“ XIX, 293 n. Tu ich podávam ako celok novospracovaný, čiastočne skrátený, čiastočne doplnený.

V Prahe dňa 1. novembra 1896.