Dejiny slovenskej literatúry
Autor: Jaroslav Vlček
Digitalizátori: Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Martin Ivanecký, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Michaela Dofková, Ivana Gondorová, Branislav Šušlík, Miroslava Oravcová, Peter Kotúček, Anastázia Mojáková, Alžbeta Demčáková, Viktor Frischer
Medzi Tatrou a Dunajom, od Jablunkovského priesmyku k Novým Zámkom a od Bratislavy po Šarišský Potok, v pätnástich pôvodných stoliciach rozkladá sa jeden z najmenších slovanských kmeňov, Slováci, počitujúci do dvoch miliónov duší. Osady jeho rozosiate sú hlboko po Dolnej zemi i za Dunajom.
Slováci predstavujú národopisný stred Slovanstva a jazyk ich je v malom obraz všetkých slovanských jazykov. Rozsýpajúc sa vo veľa rôznorečí, kupí sa zase v tri celky: v dialekt západný alebo československý v stoliciach Nitrianskej, Bratislavskej a dolnej Trenčianskej; severovýchodný alebo poľsko-slovenský v Šarišskej, Spišskej, Abaujskej, Zemplínskej i Gemerskej (v tej pomiešaný so živlami rusínskymi), a stredný alebo čistoslovenský v Turci, Liptove, dolnej Orave, hornom Trenčíne, Zvolene, Tekove, Honte a Novohrade.
Vlastná literatúra slovenská trvá málo vyše sto rokov. Čo ostalo z pohanských čias, je slabý tieň; duševnú snahu prvých storočí kresťanských kryje latina, a husitstvo i protestantizmus od veku pätnásteho do osemnásteho literárne plody slovenské spája formálne so slovesnosťou českou. Až koncom osemnásteho storočia Bernolák a v polovici veku devätnásteho Štúr, Hodža a Hurban dávajú vznik a základ samostatnej literatúre slovenskej.
