Gymnaziológia 4. diel. Školy dedinské artikulárne
Autor: Ján Rezik
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Ivana Černecká, Ida Paulovičová
(Caput I — De Schola Articulari Batisfalvensi)
Batizovce boli v tých časoch súčasťou Spišskej župy a patrili panstvu Mariassi. Na škole pôsobil rektor Daniel Ölsner. Pozri o ňom školu v Gelnici, diel III, hlava VIII, § 4.
Samuel Frölich — pozri školu v Spišskom Hrhove, diel I, hlava VII, § 6. Obec dostala v r. 1681 privilégium artikulárnej cirkvi. Odvtedy tam účinkovali podľa listu tamojšieho farára z 19. novembra 1728. Okrem Mikuláša Madaia „akýsi“ Zoennius a po jeho odchode opäť neznámy „akýsi“ Zmora. Keď zanikla epidémia moru, stal sa rektorom Eliáš Giganyi, exulant zo školy v Švábovciach na Spiši. Po 3-4 rokoch ho pozbavili miesta „ob peccatum, quod commiserat“ (pre spáchaný hriech). Zato spišská kapitula zakázala ustanoviť na tamojšej škole ďalšieho rektora. Až neskôr nastúpil Jeremiáš Galli, nevedno, akého náboženstva, ktorý si svedomite vykonával zverený úrad.[3]
Po ňom sa ujal školskej výučby „akýsi“ Kopni (Kopny) a po jeho nútenom odchode do Levoče nastúpil opäť Galli. Po Galliovej smrti povolali Jána Zacharidesa za rektora novovybudovanej školy.
Uvedené záznamy obsahuje spomenutý list Mikuláša Madaia.
[3] Bratislavský exempl., sectio IV, hl. I. pripisuje k jeho menu poznámku: Qui tamen vocationi suae satisfacere non poterat — ktorý nemohol zadosť učiniť svojmu povolaniu.
