Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 4. diel. Školy dedinské artikulárne


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 4. diel. Školy dedinské artikulárne

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Ivana Černecká, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 75 čitateľov

Hlava IV — Artikulárna škola v Ivančinej

(Caput IV — De Schola Articulari Ivankafalvensi)

Spomedzi starších rektorov v Ivančinej poznamenali pramene[20] Mikuláša Jastrabinyho. (Jastrabiny, Jestrbiny).

Juraj Pauliny podpísal r. 1641 zákony generálnej kongregácie v Sučanoch. Potom bol asi v r. 1650 rektorom v Ondreji pod hradom Blatnica, ako je to zaznamenané v protokole turčianskeho kontubernia na s. 58.

Gabriel Bubelius Bubla) bol v r. 1648 rektorom v Ivančinej.

Juraj Andrä (Andreae) pôsobil v r. 1655.

Martin Karkalik nastúpil na školu v r. 1663 a v tom istom roku dňa 31. januára podpísal cirkevné zákony.

Matiáš Polorecký pochádzal z Turca z Mošoviec, kde ho aj vychovali. V Ivančinej bol rektorom od r. 1685 podľa Hornyánszkeho; od r. 1706 podľa bratislavského exemplára (diel IV, hlava IV). V roku 1709 bol farárom v Ivančinej, ale r. 1709 na rozkaz Sigiberta Heistera ho vyhnali. Uchýlil sa na Dvorec, odkiaľ ho znova povolali r. 1714 za farára do Ivančinej, kde aj zomrel.

Juraj Žitnay.

Daniel Mažary, prešiel neskôr z ivančinského rektorátu za farára do Zvolena.

Imrich Rutkay, šľachtic z Vrútok. Na vyššie štúdiá šiel v r. 1705 do Prešova, aby sa tam stal poslucháčom slávneho autora Gymnasiologie Jána Rezika. V roku 1706 bol Rutkay sprostredkovateľom medzi rektorom Rezikom a prešovským študentstvom, ktoré odmietlo poslušnosť učiteľskému zboru. Zato ho menovali seniorom, t. j. dozorcom študentstva. Z rektorátu „quam absque omni seditione iuventutis regebat“ (ktorú spravoval bez akejkoľvek študentskej revolty), ho povolali do cirkevnej služby „in ecclesia articulari Fülsviensi“.

Ján Kuzmány (Kuzman) sa narodil v Blatnici z roľníckej rodiny. Keďže bol mimoriadne nadaný, študoval od r. 1705 v Prešove, kde bol žiakom Rezika. Keď skončil vyššie štúdiá vo Wittenbergu,[21] menovali ho rektorom v Ivančinej. Pôsobil od r. 1709 vcelku 12 rokov, až sa stal farárom v Krnči na Nitriansku.

Juraj Miklian z Turca bol takisto žiakom Rezika v Prešove; po skončení štúdií nastúpil v Ivančinej r. 1722 na školu za rektora.

Ondrej Marček pôsobil v r. 1724. Od 4. mája 1729 pôsobil ako farár. Študoval vo Wittenbergu.[22]

Martin Molitoris z Teplice vo Spiši, organista a preceptor v Ivančinej, podpísal r. 1739 cirkevné zákony.

Ján Bartoš.

Ondrej Balaši pôsobil najprv ako rektor v Turčianskom Petre. Ale keď ho v r. 1709 na Heisterov rozkaz vyhnali, uchýlil sa do Trnova v Turci k Adamovi Czemánkovi. Tam aj vyučoval súkromne do r. 1714. Potom bol konrektorom v Necpaloch, neskôr rektorom v Ivančinej. Dňa 21. apríla 1728 podpísal cirkevné zákony, čo ho oprávňovalo prejsť na cirkevnú službu v Bystričke. Tam žil od r. 1729 v súkromí.

Ladislav Oerdegh pôsobil r. 1740.[23]

Benjamín Geguš.

Juraj Eördögh.

Ján Beck sa narodil v Kežmarku. Štúdiá skončil vo Wittenbergu.[24] Od r. 1750 bol rektorom v Ivančinej, neskôr v Ratkove.

Ondrej Gasparides z hontianskeho Almáša. Vo Wittenbergu nadobudol 1. mája 1755 hodnosť magistra;[25] od r. 1757 bol rektorom v Ivančinej, odkiaľ odišiel za kazateľa do Ozoroviec.

Samuel (Pavol?) Tešedík.

Ján Bukovský.

Ondrej Kirchner (Kirchneri) z Čankova (Hont), študoval vo Wittenbergu[26] a v Lipsku.

Michal Solnensis.

Adam Eördegh pôsobil v Ivančinej do r. 1789.

Ondrej Hajnoš pôsobil v r. 1789.

Ján Mojžišovič pochádzal zo Zemianskeho Podhradia. V roku 1793 ho povolali za rektora do Ivančinej, odkiaľ odišiel za kazateľa do Príboviec.



[20] Zoznam je doplňovaný podľa bratisl. exempl. IV, hl. IV a podľa Hornyánszkeho 80. Autor Gymnasiologie vyzdvihuje v úvode nevšednú starostlivosť miestnych činiteľov a patrónov o rozkvet školy, vzdelanosti a o starostlivý výber najvhodnejších učiteľov.

[21] Kuzmány sa zapísal na štúdiá vo Wittenbergu 19. októbra 1708. Po návrate do vlasti bol rektorom v Mošovciach (Hornyánszky 141), a keď ho vykázali, v Ivančinej. Keď ho aj z fary v Krnči násilne odstránili, uchýlil sa do Bytče, kde prijal funkciu dvorného kazateľa. Napokon bol farárom v Maškovej, kde aj zomrel. Bartholomaeides 204.

[22] Ondrej Marček z Oravy sa zapísal na štúdiá vo Wittenbergu 20. apríla 1725. Z Ivančinej prešiel r. 1744 za konrektora do Banskej Štiavnice, kde pôsobil, až kým nešiel do dôchodku v r. 1771. Bartholomaeides 219 a Hornyánszky 248.

[23] Ladislav Oerdegh z Turca bol pôvodom šľachtic. Svoje meno zapísal ako ivančický rektor do protokolu turčianskeho kontubernia dňa 19. apríla 1741. Bratisl. exempl., u. m.

[24] Ján Beck, sa narodil v Kežmarku 13. októbra 1727. Od 25. marca 1748 študoval vo Wittenbergu. V štúdiách pokračoval v Helmstädte, odkiaľ sa 21. apríla 1750 vrátil do vlasti. Krátky čas bol konrektorom v Prešove, potom rektorom v Ivančinej a neskôr v Ratkovej. Od r. 1758 bol farárom v Nižnej Slanej, v Toporci a napokon v Nyiregyháze. Bartholomaeides 255.

[25] Ondrej Gasparides sa zapísal na štúdiá vo Wittenbergu 23. apríla 1755. Študoval aj v Halle. Od mája r. 1757 bol rektorom v Necpaloch a potom v Ivančinej. Bartholomaeides 264.

[26] Ondrej Kirchner sa zapísal do zoznamu wittenberských poslucháčov 27. apríla 1773. Keď získal hodnosť magistra, vrátil sa v r. 1775 do vlasti, kde zasadol za rektorský prestol v Ivančinej. Bartholomaeides 273.




Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.