ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Caput VII — De Schola Articulari Neczpaliensi)

Turčianska osada Necpaly leží na území panstva rodiny Justhovej. Bola dávnym sídlom vied, ako dosvedčuje list rektora Matiáša Fabritia, necpalského rektora, Matiášovi Lochmannovi z 5. marca 1598. Na liste je podpis Matthias Fabricius Rosaebergensis, Paedotriba Neczpalliensis.^[33]

V nasledujúcom liste z 15. júla 1615 ospravedlňuje predstaveným turčianskeho kontubernia svoju neprítomnosť na cirkevnom zhromaždení pre chorobu „in maximo podagrae, meae dolore“.^[34]

Michal Burdin a Michal (Matiáš)^[35] Gazur. Oboch týchto necpalských rektorov spomína Ondrej Lucae z Oravy pred rokom 1633 (?) v Zablerovom Indexe, 54. O Gazurovi pozri školu v Ilave, diel I, hlava 8, § 9 — 11.

Bratislavský exemplár Gymnasiologie (diel IV, hlava V) vsúva medzi Burdina a Gazura, rektora Gašpara Bodorovinyho (podľa Hornyánszkeho, s. 145 mal pôsobiť v Necpaloch asi v r. 1600).

Tobiáš Benedicti. Pozri školu v Bánovciach, diel I, hlava 1, § 16.

Tomáš Francisci. Pozri školu v Bytči a v Lipanoch.^[36]

Pavol Sabbatenius, zapísaný r. 1641 v protokole sučianskeho kontubernia.

Matiáš Šuhajda z Necpál, podpísal zákony turčianskeho kontubernia v r. 1648. Dňa 10. februára 1655 prijal cirkevné miesto v Necpaloch. Neskôr pôsobil vo Varíne ako farár. V roku 1673 ho predvolali pred bratislavský súd.

Ondrej Laurenti (Laurentini).

Ján Szent-Kereszty pochádzal z Necpál. Zapísal svoje meno ako necpalský rektor do protokolu kongregácie v Sučanoch dňa 10. februára 1655. Od roku 1656 pôsobil ako farár v Spišskej Belej.

Ján Blasy (Blasi) z Liptova, pôsobil v r. 1657 v Necpaloch.

Melchior Petri.

Eliaš Sartorius. Pozri školu v Štítniku, diel III, hlava 6, § 22.

Jonáš Sartorius. Pozri školu v Krupine, diel II, hlava 4, § 20.

Ján Sutoris.

Ondrej Tahun.

Ondrej Szliacky, správca „vyššej“ školy v Necpaloch. Zapísal sa 8. marca 1706 do protokolu turčianskeho kontubernia. V roku 1709 ho na Heisterov rozkaz pozbavili školy a úradu, preto prevzal kantorský úrad „v dolnom kostole“ v Necpaloch a zakrátko žil na hrade grófa Justha.

František Szarkoczy (r. 1640 podľa Hornyánszkeho, 146).

Ján Sobota (r. 1645 podľa Hornyánszkeho, l. c.).

Daniel Bodorovini.

Ján Sartoris.

Jakub Paldeak (Paldzak), syn farára, poslucháč Jána Rezika na prešovskom kolégiu a vychovávateľ synov Matiáša Motúza, maďarského farára v Prešove, a iných šľachticov. Na necpalskej škole pôsobil dva roky, tam aj skonal.

Juraj Sztrusko (Stretsko).

Fridrich Karpe (Karp) z Banskej Bystrice. Ako rektor v Necpaloch napísal dňa 12. mája 1714 pohrebnú báseň na počesť Jakuba Mokošiniho, syna „posledného farára horného kostola“ toho istého mena. Karpius nespravodlivosťou súc pohnutý odišiel do Banskej Bystrice a potom do Kremnice, kde dlhé roky vyučoval na škole a zomrel v r. 1775. Pozri školu v Banskej Bystrici, diel II, hlava 17, § 38.

Ondrej Balasy pôsobil v Necpaloch ako konrektor. Pozri školu v Ivančinej (Gymnasiologia IV, hlava IV, § 7).

Ondrej Farkaš z Krupiny, v humanistických vedách dobre podkutý, žiak Mišovicov a znamenitý básnik. V Necpaloch pôsobil v r. 1720. Odtiaľto prešiel za farára do Malých Zlievcov v Novohrade.

Matiáš Augustiny st. sa narodil v Liptovskom Mikuláši. Bol synom tamojšieho farára Eliáša Augustinyho, vulgo Králik. Po štúdiách v Mikuláši odišiel do Šopronu, kde ho vyučoval Eckhard, stade do Wittenbergu^[37] a v r. 1720 ho ustanovili za rektora v Necpaloch. O rok bol už tam farárom a pôsobil až do r. 1731. Z Necpál odišiel do Krajného, do Dolného Hrušova na Nitriansku a napokon do Trenčína r. 1733, kde r. 1753 skonal.

Tobiáš Medvecký.

Juraj Ambrosius sa narodil v Dolnom Kubíne, 18. apríla 1694. Jeho otec Matiáš bol šľachtického pôvodu, matka Zuzana rodená Kubačková. Základné vzdelanie si osvojil na domácej škole u učiteľa Michala Piku v r. 1703. Potom študoval v r. 1706 v Leštinách u Zachariáša Petrovitia, v r. 1712 v Kežmarku u Juraja Bohuša, v Debrecíne od r. 1714, v gemerskom Brzotíne a v Prešove u Samuela Matthaeidesa. Vo Wittenbergu sa zapísal na štúdiá 20. júla 1718, keď tam pôsobil Martin Hassen, profesor morálky.^[38] Pomocou rodičov a iných priaznivcov mohol tam dišputovať za predsedníctva Gottlieba Wernsdorffa na tému De causis turbarum in ecclesia dňa 5. mája 1721. Keď sa po trojročnom štúdiu vracal domov, zajali ho v Poľsku, v osade Bielej pri Bilitzi a v Krakove ho 16 týždňov väznili a obžalovali, že v horách konal evanjelické bohoslužby. Odsúdili ho na smrť, ale na zákrok vicišpána oravskej župy a veliteľa oravského hradu ho omilostnili. Keď sa vrátil domov, v r. 1724 ho menovali rektorom, kde tri roky veľmi úspešne vyučoval žiakov v hojnom počte.

Jonáš Nigrini (Nigriny). V roku 1725 ho pozvali z kolégia v Tešíne za rektora do Necpál. Preslávil sa ódami, ktoré možno nájsť v knihe Cantiones od Augustiniho na s. 60, 69, 75 a 88. Okrem toho napísal aj Astronómiu. Z Necpál odišiel do Modry.^[39]

Ján Stephanides pôsobil v r. 1727 ako rektor. Od roku 1730 bol kazateľom na Sklabini.

Michal Pohl (Pohlius) pochádzal zo Sv. Gottharda pri Vasvári. Študoval v Šoprone, v Necpaloch a koncom r. 1724 odcestoval do Wittenbergu.^[40] Po svojom návrate stal sa v Necpaloch rektorom r. 1727, ale už v r. 1728 podpísal zákony turčianskeho kontubernia a v Necpaloch ho zvolili v r. 1731 za farára. Od roku 1736 pôsobil ako farár v Jacsi pri Pešti, od roku 1739 v Banskej Bystrici, odkiaľ odišiel zasa do Jacse. V r. 1773 pôsobil v Hronseku, kde r. 1777 umrel.

Matiáš Clementis. Od r. 1730 sedem rokov pôsobil v Necpaloch ako konrektor. Od r. 1737 bol farárom v Jesticiach v Gemeri.

Tomáš Pataky z Liptova, študoval vo Wittenbergu.^[41] Od r. 1731 osemnásť rokov pôsobil v Necpaloch ako rektor.

Matiáš Buocz pochádzal z Turca. V Necpaloch pôsobil od r. 1739.

Ján Holeczy čiže Braxatoris.

Ján Nicolaus bol rektorom v Leviciach v Gemeri, potom slovenským farárom v Modre. Neskôr prešiel za rektora do Necpál, potom bol zasa farárom v Ratkovej.

Phil. Jacob Czapkay, konrektor.

Adam Latsny z Folkušovej pôsobil v Necpaloch od r. 1756. V rokoch 1759 — 1793 bol tam farárom.

Pavol Adamits zo Senice bol rektorom v r. 1759, keď tam nastúpil na farársky úrad. V rokoch 1768 — 1793 bol farárom v Assóde.

Ján Krupica učil ako preceptor v Necpaloch, Hybiach a Opatovej pri Lučenci, kde aj zomrel. Jeho otec, český exulant, žil na Starej Turej. Syn Ján študoval v Prietrži, Ožďanoch za Ondreja Farkaša, v Štítniku, kde aj vyučoval, potom v Hnúšti, odkiaľ sa dostal do Necpál, kde pôsobil osem rokov. Žil potom deväť rokov v Hybiach, v Spišskej Novej Vsi, v Spišskej Kapitule a opäť v Hybiach. Odtiaľ odišiel do Lučenca a v Opatovej r. 1771 umrel.

Matúš Durus sa narodil v Necpaloch zo sliezskej exulantskej rodiny. Vzdelával sa spočiatku v Necpaloch, kde mu tamojší patronát zveril preceptorský úrad. V roku 1772 odišiel za preceptora do Nitrianskej Stredy. V r. 1783 ho pozvali za rektora do Martina. V rokoch 1786 — 1792 žil v súkromí. Potom ho pozvali za farára do Pešti, kde aj zomrel.

Augustin Doležal sa narodil v Skalici. Bol rektorom v Necpaloch, v Hybiach, kde vyučoval 18 rokov. V roku 1783 bol farárom v Sučanoch, potom v Hybiach, kde vydal známu knihu Pamětná Celému Swětu Tragoedia (vyšla v Skalici r. 1791).

Andrej Košút (Koschut), študoval vo Wittenbergu.

Samuel Milko z Dražkoviec.

Pavol Korbely, preceptor.

Ján Liptay pochádzal zo Zvolenskej Slatiny. Keď vychodil školu v rodisku, učil sa v Gemeri gramatiku a syntax u rektora Jána Šajbana a rétoriku u rektora Samuela Kuzmányho. V roku 1778 študoval v Kežmarku vyššie vedy u Juraja Šuleka a Adama Podkonického. V roku 1783 bol rektorom v Necpaloch, v r. 1786 v Paludzi, do r. 1793 v Martine, kde aj umrel.

Fridericus Christianus Dolleschall študoval v r. 1775 v Ožďanoch za Pavla Lovčányho,^[42] v Banskej Bystrici za Samuela Kuzmányho, v Kežmarku za Adama Podkonického. Vcelku študoval vyššie vedy v rokoch 1785 — 1786. Od roku 1786 pôsobil ako rektor v Necpaloch, kde v r. 1791 aj zomrel.

Samuel Ivanka z Dražkoviec.